Recenzia: Personal Shopper

Print Friendly

Titul:   Personal Shopper, Francúzsko, Nemecko, Česká republika, 2016, 105 minút
Scenár a réžia: Olivier Assayas
Kamera: Yorick Le Saux
Strih: Marion Monnier
Hrajú: Kristen Stewart, Lars Eidinger, Sigrid Bouaziz, Anders Danielsen Lie, Ty Olwin, Hammou Graia, Nora von Waldstätten, Benjamin Biolay, Audrey Bonnet, Pascal Rambert, Aurélia Petit, Monika Baštová, Jakub Střítežský, Nataša Novotná a ďalší
Distribúcia: ASFK, premiéra v SR: 20. júla 2017

NOTICKA CINEMAX:   Mladá Američanka Maureen sa živí v Paríži ako osobná nákupkyňa oblečenia pre obletovanú mediálnu celebritu. Svoj voľný čas trávi v zvláštnom opustenom dome, kam sa nasťahovala po smrti jej brata. Je presvedčená, že s ním vie nadviazať kontakt.

Personal Shopper  francúzskeho scenáristu a festivalového režiséra  Oliviera Assayasa  je žánrovým hybridom, ktorý mieša  filmové pradivo, kombinujúc psychologický  triler, horor a kriminálno-osobnú drámu hlavnej postavy.

Práve  vďaka  hybridizácii film  pôsobí skôr ako  „otázny pastiš a artový rébusový experiment„, ktorý žiaľ  svoju  nesúrodými  motívmi  „duchársku a mimorealitnú tému“, ktorú si vybral – nezvládol.

Osobne ponímané hororové momenty a výskum  zjavovania duchov v strašidelnom dome  sú spolu  protichodné   looku moderného veľkomesta, alebo dlho a fetišisticky snímaným skúšaniam odevov uletenou protagonistkou – z ktorej je cítiť viac bezpohlavný transgender,  než  akýsi žánrový  či  mysteriózny sklon ku skutočným  mimozemšťanom a bytostnej  paranormalite.

Túto realitu  (ne)nenahradí  ani exkluzívny vnor do intímnych sfér protagonistky, a už  vôbec nie  veľmi nedomyslené  záverečné party filmu s nelogickou vraždou  zamestnávateľa   –    s  neobjasneným východiskom scenára.

Film   ukazuje  len prvky  akejsi  hry   značne povrchnej hĺbky,  a  žiaľ  smelý projekt  ostal  len v rovine  artového pokusu  o  film,  ale rozvinutie vlastnej témy i príbehu   je  v  hmle náznakov  a tušení  (dosť akademických a značne naivný);  bez akejkoľvek  podstatnej  pointy,  gradácie a nálady pre publikum.

Ani introvertná postava Kristin Stewart  nemá čo by hrala, i keď „body“ má ako zrelá lolitka, nič viac.

Filmový modernizmus a mladosť  ako klišé  a „krok zaujímavého tvorcu a nekonvenčného francúzskeho režiséra:  …  v tomto opuse  značne  vedľa chceného zámeru“   (zreteľne bučanie poučeného publika na MFF v Cannes).

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV