Recenzia: Strnadovci

Print Friendly

Titul: Strnadovci (Strnadovi), ČR, 2017, 102 min. 
Scenár a réžia: Helena Třeštíková
Kamera: David Cysař, Vlastimil Hamerník
Strih: Jakub Hejna
Zvuk: Richard Müller
Účinkujú: Ivana, Václav, Jan, Martin, Tereza, Tomáš, Václav ml. Strnadovci a ďalší
Distribúcia: ASFK, v SR od 15. júna 2017
Foto: ASFK

PR NOTICKA   Bezprostrednosť, priamosť a sugestívnosť, s akou česká dokumentaristka Helena Třeštíková zobrazuje surovú realitu, môže byť krehkejším náturám nepríjemná. Odkrývanie, odhaľovanie najintímnejšieho súkromia, pragmatická ženská zaťatosť a večne uslzení chlapi, ktorí nezvládajú vlastné životy, rozhodne nespĺňajú väčšinovú predstavu o filmovej zábave.  Napokon – o zábavu nejde. Cieľom časozberného dokumentu Strnadovci  je skôr navodiť pocit intímnej spriaznenosti a priviesť diváka k základným otázkam o jeho vlastnom živote, vrcholoch, pádoch, hodnotách, zdrojoch šťastia i pocitoch beznádeje. Prosto, o zmysle toho všetkého.

KOMENTÁR /DR. FILM:   Strnadovi nejsou přelomový dokument, ale netrpí patosem, obsahují překvapivě mnoho vtipných momentů a mají tendenci k postupnému „zrání“.  Po projekci následovala diskuze s Helenou a na její otázku, zda někdo  „věří na 35 let společného soužití“ se po krátkém zaváhaní v plném sále několik rukou zvedlo …

Review

Ďalší podarený opus našej dlhoročnej zberateteľky  časozberných frekvencií, ktorý pristupuje k dokumentarizmu zo sociologického či etnografického pozorovacieho aspektu  mieri do klubových kín a na festivaly.

S hlavnou   dvojicou  manželmi Strnadovcami  počína film v roku 1980 – pod orlojom sobášnej siene na Malostranskom námestí v Prahe – a trvá do súčasných chvíľ.

Manželstvo študentov architektúry prichádza šťastnými i menej šťastnými peripetiami, od svojpomocných  prestávb skromného socialistického bytíku, až po vybudovanie viacgeneračnej rodinnej vily a rekonštrukciu podnikateľských priestorov do obrovitánskeho  rodinného obchodu.   Protagonisti sedemčlennej rodiny sa musia vysporiadať  s hypotékou a s náročným bojom o súkromie a vlastné osobné šťastie, keďže partnerka workoholika  a matka šiestich detí vykazuje čoraz značnejšie psychickú a psychiatrickú nerovnováhu. Pridávajú sa problémy s deťmi i tradične otázne národná mentalita, na ktorej následky musia trpieť.

Režijný koncept  je založený na nekomentovanej sonde, a trpnom pozorovaní osudov bežnej rodiny, ktorá stavia z ničoho a od piky, veď  každý z dvojice je vyštudovaný architekt.  Dalo by sa povedať, že najlepším scenáristom je sám život.

Z pochopiteľných dôvodov rešpektu k vlastnému  súkromia  zrejme hlbšie pod kožu protagonistom nešlo ísť, takže v mnohých momentov film pripomína skôr bakalársky televízny príbeh a odľahčenú úsmevnú dramaturgiu pre prime time publikum.   Z obdobných časových príčin je i obrovský výtvarný skok s dobového 16 mm čiernobieleho materiálu za socíku na dnešné farebné digitálne postprodukčné spracovanie.

Odporúčané  dokumentaristické kino klubového diváka na pomedzí TV žánrov pre priaznivcov histórie a najmä pre segmet publika milovníkov retrosnímok

Evaluácia: 55 – 60 %

KOMENTÁR    Z  PUBLIKA:   Zůstala jsem jak přikovaná…film byl velmi silný. Obdivuji oba manžele, že šli s kůží na trh, protože tak citlivá témata jaká sdělovali národu jim nikdo závidět nemůže. Ve filmu jsem poznala trochu rodiče, trochu své známé a trochu i svůj život. to jsem nevěřila, že existuje.

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV