
Titul: Bába z ľadu, 2017, Slovensko – Čechy – Francúzsko, 106´
Réžia: Bohdan Sláma
Scenár: Bohdan Sláma
Kamera: Diviš Marek
Hrajú: Zuzana Kronerová, Pavel Nový, Daniel Vízek, Václav Neužil ml., Tatiana Vilhelmová, Petra Špalková, Marek Daniel, Alena Mihulová, Marie Ludvíková, Luboš Veselý, Josef Ježek Genre: Emocionálno podnetná romanca s analýzou rodinných vzťahov a typicky českým sarkazmom a humorom.
SYNOPSIS After meeting the hardy Broňa (Pavel Nový), the widow Hana (Zuzana Kronerová) gradually begins to change her stereotypical life, which has so far revolved exclusively around her sons (Marek Daniel, Václav Neužil), daughters-in-law (Petra Špalková, Tatiana Vilhelmová) and grandchildren. While Hana, in her sixties, experiences a love story, the traditional weekend lunches in the family villa lose their idyllism and gradually come to the surface that each of the heroes has a secret. Hana’s unexpected ally is his grandson Ivánek, who fell in love not only with the quirky Broňa, but also with his hen Adéla and the hardy community on the banks of the Vltava. The story revealing the difficult relationships between the three generations brings hope that life can be taken into one’s own hands at any age.
SYNOPSIS Po setkání s otužilcem Broňou (Pavel Nový) začíná ovdovělá Hana (Zuzana Kronerová) pozvolna měnit svůj stereotypní život, který se doposud točil výhradně kolem jejích synů (Marek Daniel, Václav Neužil), snach (Petra Špalková, Tatiana Vilhelmová) a vnoučat. Zatímco šedesátnice Hana prožívá love story, tradiční víkendové obědy v rodinné vile ztrácejí na idyličnosti a postupně vyplouvá na povrch, že každý z hrdinů má nějaké tajemství. Haniným nečekaným spojencem se stává vnuk Ivánek, který si zamiloval nejen svérázného Broňu, ale i jeho slepici Adélu a otužileckou komunitu na břehu Vltavy. Příběh rozkrývající nelehké vztahy mezi třemi generacemi přináší naději, že život lze vzít do vlastních rukou v jakémkoli věku.(Falcon)
Recenzia
Antiidylková „socka“osvedčeného českého „civilistického artovníka“ Bohdana Slámu.
TÉMA Talentovaný tvorca filmových sociálnych drám s civilistickým rukopisom je v svojom najnovšom scenáristickom a režijnom opuse tvorcom melancholickej komediálnej romance o rodinných vzťahoch. Dôležitým sa ukáže práve boj o osobné šťastie v zrelom veku.
DEJ A POSTAVY Scenár filmu má zaujímavú tému, ale dej snímky je skôr komótne minimalistický. Obstojí civilistická estetika minimalizmu s jemne koncipovanými retro prvkami.
Postavy snímky sú zaujímavými charakteristikami nešvárov aktuálneho života ako napríklad „hra na rodinu“ na pomedzí nezmyselných súťaží o prestíž, karikatúra zberateľstva na úkor prirodzených potrieb (…) ignorovanie šikany medzi mládežou, či celkové prehliadanie hlbších zmyslu života formou našich prirodzených potrieb a hodnôt.
ART-HOUSE Na jednej strane vďaka za odvahu k intímnejšiemu ponoru do skutočnej reality žitia. Avšak z druhého pólu reality toto dielo ostáva v podobe negatívnych náznakov pováh. Komunikované emócie pramenia skôr zo scenáristicky načrtnutého, než z reality reálne súvisiacej s tvrdými konfliktami a reálne zdielanou obraznosťou snímky.
DEJ FILMU Členovia rodiny naprieč generáciami predovšetkým vzájomne exhibujú. Postavy nespolupracujú a nekomunikujú (symbolika zápasiacich kohútov, studené povrchné materiálne a efektovo orientované vzťahy). V relačnom smere vplyvov a stratégií sa udeje len to, že dôjde k akejsi bazálnej rodinnej dohode, alebo nastane okolnosťami vynútený pragmatický rodinný zmier.
SPRACOVANIE Našťastie vynikajúci casting a osobnostná skúsenosť režiséra je zrejme zárukou, že dielo Baba z ľadu funguje dobre ako varovné, ale humorne vďačné „podobentsvo“ o plytkej a povrchnej vzťahovej realite v globálnych časoch.
KOMENTÁR Z nedostatkov scenára sa najviac natíska otázka lepšieho ponoru do charakterov, i razantnejšia odvaha ísť do krízových vzťahov. Zrejme by pomohla väčšiu úprimnosť v osobnom dušespytovaní. Povahy postáv a konflikty sú tu podané skôr ako modelové typológia (napríklad trpiteľskí mesiáši starí rodičia, kontrastne dobrý a zlý vs. úspešný a menej úspešný). Všímame si zaujímavé fetiše (šikana, otužilecké plávanie, pózerske knihomoľstvo), alebo nie príliš odhadnutú hru na smiešno pre publikum (kohútik v každom zábere, geriatrická erotika, fetiš škaredosti a primitivizmu), a premyslenú hru na divácke očakávania pre priemerného diváka (znevažovanie staroby a právo na šťastie).
Žiaľ v závere si i hlavná protagonistka snímky Baba z ľadu musí uvedomiť, že na „skutočný vzťahový súzvuk“ čoho zrejme nie je schopný žiadny člen rodiny – nestačí jedna sezónna známosť v partičke hic, zbavenie sa prebytočných vecí, a ani logika pragmatického prebudenia sa z marazmu akýsi osudových melachólií. Napokon i vďaku za všetky životné dary.
RESUMÉ: Bohdan Sláma ako režisér tohto francúzko-česko-slovenského projektu autorsky nesklamal v poctivej analýze. Na druhej strane ani prekvapujúco neoslnil, pretože ide o typicky českú úsmevnú sociálnu drámu pre celú rodinu i klubového divéka.
Bohdan Sláma však v súčasnosti tvori a dlhodobo reprezentuje (i keď s možnou výraznou stagnáciou v stereotypoch hereckého výberu i v podobnosti tém a ďalších estetických prvkov) to lepšie z domácej kinematografickej ponuky, scenáristicky a najmä režijne.