Titul:  Paterson
Krajina, rok, minutáž:  USA , Nemecko , Francúzsko, 2016, 118´
Filmová réžia: Jim Jarmusch
Scenár: Jim Jarmusch
Kamera: Frederick Elmes
Hudba: Carter Logan
Hrajú: Adam Driver, Golshifteh Farahani, Kara Hayward, Sterling Jerins, Luis Da Silva Jr., Rizwan Manji, Jared Gilman, Method Man, Barry Shabaka Henley, Chasten Harmon, William Jackson Harper, Masatoši Nagase

MOVIE  REVIEW

Paterson  je minimalisticky nedejový vzťahový film Jina Jarmucha, ktorý mal podľa časti novinárskej  kritiky obdržať  na MFF v Cannes  ocenenie už kvôli zaujímavej téme s minimalistickým a introvertným šatom, ktorá možno má byť aj značne presahovým  posolstvom.

Odkazom či oblúkom: (…)  Áno či nie, to je dilema.  Na druhej strane  v tomto filme  klasického diváka môže ponúknutá poetika značne nudiť. Najmä mnohé stereotypy introvertného pábenia z mimočasia, bez motivácie, v sošných kontrastoch,  so snahou o civilnosť: Hlavný hrdina Paterson je amatérsky básnik, tvoriaci voľným veršom, a jeho krásna a nekonfliktná múza Laura, sa rozhodne zbohatnúť na trhu pečením koláčikov, kúpi si gitaru, a učí sa na ňu hrať, aby ani v strednom veku nepookriala. Paterson žije v štvrti Patersone, kde sa živí riadením autobusov, mravným chodením do krčmy, s prechádzkou na venčenie psa, a rieši možno malicherné, ale inak zásadné spory a konflikty, pričom on sám je skoro vždy v úzadí.

Žiaľ motivácie  hlavných a  vedľajších  charakterov si môžme len umelo domýšľať. Autori sa témou orientujú snáď na fatálnosť vzťahov, povahový kolorit „typológie lokálneho sveta“  – a  menej už na chémiu medzi mužom a ženou.  Obdobne scenáristicky príliš  nevidieť klasickú štruktúru deja a línií.

Vývin  filmu  je sošný, slimáčí, a pre niekoho možno i za hranicou parodičnosti a sebasarkazmu.

Vo filme akoby o nič nešlo.  Na jednej strane sa partnerská dvojica ROZCHÁDZA a tento  hádavo-konfliktný pár sa zrejme rozíde. Naopak  vyladený, mierny a vnímavý  pár Peterson a Laura sa v titulnom pláne filmu  navzájom vrúcne  zbožňuje – bez zaváhania ďalej, i keď bez  väčších či aspoň skutočne  vášnivých bozkov a ďalšieho obvyklého  dramatické  arzenálu lásky a vášne.

Napriek totálnej strate pamäte básnika (zničený notes) ktorý je hrdinským ťahúňom tejto snímky, svet sa krúti ďalej.  Len „blbý pes protagonistov“  musí  napokon do garáže. O významnosti filmu, miesta, a jeho zhode s titulom filmu a hlavnou postavou nás poučí aj japonský turista, ktorý je taktiež básnikom a taktiež obdivuje vodopády.

Film je viac esteticky súci než dramaticky podnetný či rozprávačský pôvabným dielkom.

Tu je všetko podľa Jarmushovho kréda „ponáhľajme sa pomaly“ „… : „není dobré se věci pokoušet měnit, mohl bys je tím ještě zhoršit.“

Jarmushovho Patersona  môžete  ako  špecifický  divák  alebo milovať s nadšením; alebo ako masové publikum  s nadšením ignorovať.

Evaluácia – film critic:  55 – 65  %