
Titul: Skúška dospelosti (Bacalaureat),
Krajiny, rok, žáner, minutáž: Rumunsko, Francúzsko, Belgicko, 2016, psychologická dráma 128´
Ocenennia: Najlepšia réžia na MFF v Cannes. Nominované na Zlatú Palmu v Cannes 2016.
Scenár a réžia: Cristian Mungiu
Kamera: Tudor Vladimir Panduru
Strih: Mircea Olteanu
Účinkujú: Adrian Titieni, Maria-Victoria Dragus, Lia Bugnar, Malina Manovici, Vlad Ivanov, Gelu Colceag, Rares Andrici a ďalší
Distribúcia: ASFK od 3. novembra 2016 – Projekt 100
SYNOPSIS Romeo Aldea lives in a small mountain town in Transylvania and raised his daughter in the idea that when he turned 18, he would go to live and study abroad. His plan is nearing its successful end – Eliza received a scholarship to study psychology in the UK. She just has to take an adult exam – a high school diploma – for a good student like her, it’s just a formality. The day before her first written exam, her plans will be jeopardized by an accident. Now Romeo is the one who has to make the decision. Romeo Aldea býva v malom horskom mestečku v Transylvánii a svoju dcéru vychovával v predstave, že keď dovŕši 18 rokov, odíde žiť a študovať do zahraničia. Jeho plán sa blíži k svojmu úspešnému koncu – Eliza dostala štipendium na štúdium psychológie vo Veľkej Británií. Už len musí urobiť skúšku dospelosti – maturitu – pre dobrého študenta ako je ona je to len formalita. Deň pred jej prvou písomnou skúškou ohrozí jej plány nehoda. Teraz je Romeo ten, kto musí urobiť rozhodnutie.
Review:
Režisér Cristian Mungu sa v svojom novom artovom diele rumunskej novej vlny zaoberá problémom korupcie, klientelizmu, a z toho vyplývajúcich volieb pre zúčastnených aktérov systému. Filmové dielo napriek tejto polemike nepôsobí odstrašujúcim štýlom moralizátorsky, ale naopak provokuje mnohé otázky existenčného a globálnejšieho charakteru, i keď sa štruktúrou narácia jedná o umnú naratívnu konštrukciu s jasnou klenbou obsahujúcou dramaturgické tézy a posolstvo, čo je úlohou výnimočne náročnou.
Niektorí kritici rumunského režiséra a scenáristu novej vlny pri hodnotení správne postrehli – aj istý druh maniérizmu vo výpovedi či štýle príbehu.
Tento je zrejme daný predovšetkým slabšou vierohodnosťou vývinu motívov a postáv. Motívy ústia tak trochu zjednodušene do katarzie, bez vnútornejšieho vciťovania sa do jeho vývoja.
Naratívne línie tu pôsobia možno okate pre záverečné resumé. Rozprávanie o motívoch (otcovká a rodičovská rola v skorumpovanom systéme, vyprahlosť manželstva a potreba citovosti v každom veku, vôľa prekonávať protirečenia a nepriazeň osudu) je následne len výkladom situácie, a to je onen manierizmus (i keď takmer nepostrehnuteľný).
[… že by sa autor chytil do pasce ktorú sám položil? Didaktika vs. voľný priebeh reality a motívov? ] Keď rekapitulujeme a porovnávame s tézami Mungovho debutu 4 mesiace 3 týždne a 2 dni je výsledok ponúknutý divákovi sofistikovanejšie prirodzený.
Autorskú interpretáciu reality, či životnej skutočnosti, možno preklenúť príbehom v irónii, i to v pátose princípov systému, ktorý rovnako autor pôsobí zámerne či bez pričinenia komicky a absurdne. V globálnych časoch nič mimo plán a súčasť výpovede.
Napriek vecným výhradám tu opäť ide o vysoký nadštandard rumunskej výpovede i použitých prostriedkov MINIMALISTICKÉHO PRÍSTUPU, plne v duchu svetových trendova zdanlivo prirodzenej jednoduchosti štýlu autora CRISTIANA MUNGU.
Autorovi na režijnej stoličke sa podarilo skĺbiť nepochybne vlastný jedinečný štýl výpovede, s aktuálnym rumunským obrazom sveta v európskej perspektíve. Mungu opäť predviedol skvelú prácu dramaturgie, režijného videnia, prirodzené svietenie a kamerové kompozície konštruované zväčša staticky a steadicamovou technikou, to všetko umne vybalansované. Skutočne lahôdková je herecká práca a jasné a nevtieravé posolstvo výpovede.
Film bude zrejme uvedený v rámci festivalu MFF Bratislava 2016. Evaluácia: 70 %