Titul: Skúška dospelosti (Bacalaureat),

Krajiny, rok, žáner,  minutáž: Rumunsko, Francúzsko, Belgicko, 2016, psychologická dráma 128´ 

Ocenennia:  Najlepšia réžia na MFF v Cannes. Nominované na Zlatú Palmu v Cannes 2016.    
Scenár a réžia: Cristian Mungiu
Kamera: Tudor Vladimir Panduru
Strih: Mircea Olteanu
Účinkujú: Adrian Titieni, Maria-Victoria Dragus, Lia Bugnar, Malina Manovici, Vlad Ivanov, Gelu Colceag, Rares Andrici a ďalší
Distribúcia: ASFK   od  3. novembra 2016 – Projekt 100

SYNOPSIS Romeo Aldea lives in a small mountain town in Transylvania and raised his daughter in the idea that when he turned 18, he would go to live and study abroad. His plan is nearing its successful end – Eliza received a scholarship to study psychology in the UK. She just has to take an adult exam – a high school diploma – for a good student like her, it’s just a formality. The day before her first written exam, her plans will be jeopardized by an accident. Now Romeo is the one who has to make the decision.  Romeo Aldea býva v malom horskom mestečku v Transylvánii a svoju dcéru vychovával v predstave, že keď dovŕši 18 rokov, odíde žiť a študovať do zahraničia. Jeho plán sa blíži k svojmu úspešnému koncu – Eliza dostala štipendium na štúdium psychológie vo Veľkej Británií. Už len musí urobiť skúšku dospelosti – maturitu – pre dobrého študenta ako je ona je to len formalita. Deň pred jej prvou písomnou skúškou ohrozí jej plány nehoda. Teraz je Romeo ten, kto musí urobiť rozhodnutie.

Review:

Režisér  Cristian Mungu  sa  v  svojom  novom  artovom diele  rumunskej novej vlny zaoberá problémom korupcie, klientelizmu, a z toho vyplývajúcich  volieb   pre  zúčastnených aktérov systému.  Filmové dielo napriek tejto polemike  nepôsobí odstrašujúcim štýlom  moralizátorsky, ale naopak provokuje mnohé otázky existenčného a globálnejšieho charakteru, i keď sa štruktúrou narácia jedná o umnú naratívnu konštrukciu s jasnou klenbou  obsahujúcou  dramaturgické tézy  a posolstvo, čo je úlohou výnimočne náročnou.

Niektorí kritici  rumunského  režiséra a scenáristu  novej vlny  pri hodnotení   správne postrehli – aj  istý druh maniérizmu vo výpovedi či štýle príbehu.

Tento je zrejme daný predovšetkým slabšou vierohodnosťou vývinu motívov a postáv. Motívy ústia  tak trochu  zjednodušene  do katarzie,  bez vnútornejšieho vciťovania sa  do  jeho vývoja.

Naratívne línie tu  pôsobia  možno  okate  pre  záverečné resumé. Rozprávanie o motívoch  (otcovká a rodičovská rola v skorumpovanom systéme, vyprahlosť manželstva a potreba citovosti v každom veku,  vôľa prekonávať protirečenia a nepriazeň osudu)   je  následne len výkladom  situácie, a to je onen manierizmus  (i keď takmer nepostrehnuteľný).

[… že by sa autor chytil do pasce ktorú sám položil?  Didaktika vs. voľný priebeh  reality a motívov? ]   Keď rekapitulujeme a porovnávame  s tézami Mungovho  debutu   4 mesiace  3 týždne  a 2 dni  je výsledok  ponúknutý divákovi  sofistikovanejšie prirodzený.

Autorskú interpretáciu  reality, či životnej skutočnosti,  možno   preklenúť   príbehom  v irónii, i  to v  pátose  princípov systému, ktorý rovnako autor pôsobí zámerne či bez pričinenia komicky a absurdne.  V globálnych časoch nič mimo plán a súčasť výpovede.

Napriek vecným výhradám  tu opäť ide  o  vysoký nadštandard  rumunskej výpovede i použitých prostriedkov MINIMALISTICKÉHO PRÍSTUPU, plne v duchu svetových trendova zdanlivo prirodzenej jednoduchosti  štýlu autora CRISTIANA   MUNGU.

Autorovi  na režijnej stoličke  sa podarilo skĺbiť nepochybne vlastný jedinečný štýl  výpovede,  s  aktuálnym  rumunským obrazom sveta v európskej perspektíve. Mungu opäť predviedol skvelú prácu dramaturgie, režijného videnia, prirodzené svietenie a kamerové kompozície konštruované zväčša staticky a steadicamovou technikou, to všetko  umne vybalansované.   Skutočne lahôdková je herecká práca a jasné a nevtieravé posolstvo výpovede.

Film bude zrejme uvedený v rámci festivalu  MFF Bratislava 2016. Evaluácia: 70 %