
Titul: Pirko, 2016, Česko-Slovensko
Genre: sociálna dráma
Scenár a réžia: Lucia a Petr Klein Svoboda
Kamera: Asen Šopov
Martina alias Shakira sa formovala v detskom domove. Stalo sa tomu po tom ako ju jej rómska matka odložila po náhodnom otehotnení s neznámych partnerom, ktorá však nemala záujem o výchovu. Po prepustení z decáku sú jej predstavy o svete značne naivistické, a sú formované hlavne televíznymi seriálmi.
MOVIE REVIEW
Po dovŕšení vytúženého veku dospelosti si Martina musí vystačiť s obálkou na finančný príspevok a s amuletom od dôvernej kamarádky na krku a hlavou plnou nereálnych predpojatí a bludov. Martina „láska z děcáku“, Roman, ju v Prahe zatiahne medzi sociopatickú grupu na okraji spoločnosti a neskôr aj predá pasákom. Pre Martinu nastáva iferno fyzického násilia a tyrany. Martina je zneužívaná násilím aplikovaných drog. Napokon pokus o útek, ktorý jej dodá nádej do budúcnosti. Martina s obdivuhodnou urputnosťou bojuje o svoju šancu na šťastie. Napokon ju nájde spôsobom ktorý je logický i prekvapujúci súčasne.
Lucia a Petr Klien Svoboda je dvojica zrelých debutantov, ktorí sa filmárčine priučili vo filmových školách v Los Angeles, a v Nórsku. Casting, herecké vedenie, dramaturgický koncept, i odvaha k tvrdej pečati aktuálnej sociálnej reality patrí k nesporne veľmi pozitívnym prvkom, ktoré radí ich zrelý filmový debut medzi výnimočné diela slovenskej i českej kinematografie (herecká práca i tvrdý draft reflexie). Všetko je realistické, a hereckí naturščici neprehrávajú, hudba je v kontexte témy, a výtvarno je jedna báseň. Domika Zelenkové v hlavnej roli je úchvatná.
Vývoj témy, ktorý podľa tvorcov trval slušných päť rokov: … a preto musí byť na filmovom plátne aj vidieť. „To čo značne škrípe je až sporne a autovo ukončený záver dramatického rozprávania !“ Divák tak má celkový dramatický obraz, vo forme skôr farebnej, a náladovo pestrej mozaiky o aktuálnej šikmej ploche, pražskej galérke a vydedencoch, ktorá síce odpovedá realite, ale z hľadiska nárokov na presnú štruktúrovanosť narácie podľa hollywoodskych teórií značne pokrivkáva, čo je taktiež spôsobené zrejme aj skutočnosťou, že ide o filmový debut.
Z negatívnych prvkov diela navonok pôsobí takmer nevyzretá dramaturgia témy. Tu sa nejde do hĺbky konfliktov a motivácií. Nejde ani o tému rodín dávajúcich svoje ratolesti do polepšovní, ani podrobnejšie o rómsku tému. Neanalyzuje sa tu ani téma resocializácie typov odkázaných na život ulice: bordely, drogy, prostitútky, chaotická orientácia, a obdobne. Tieto témy vidno akoby zvonku náznakovite či symbolicky. Čiže efektne a značne obrysovo, a to bez aspoň prepojení, a vôbec už nie v akejsi synergii.
Výsledný dojem z diela debutujúcich tvorcov je napokon ako preexponovaný béčkárský marazmus takzvaných sociálnych tém, z okraja globálne živenej sociéty, a neukotvená motivácia postavičiek deja, ktoré vidí publikum ako barličky, ku ktorým si nerealizuje dostatočnú reláciu, a postoj, čo býva základom vnímania deja i témy. A všetko to je silný paradox k excelenej postprodukcii, a odvahy k výpovedi bez škrupule.
Divák sa však môže tešiť esteticky a napätím zaujímavému konceptu, u ktorého ani nie je vidieť, že vznikol v low-budget podmienkach. Celkovo zrelý debut a príjemné prekvapenie, ktoré odporúčame najširšej verejnosti.
Evaluácia: celok: 65 % – narácia: 55 % – hlavná hrdinka. 75%