Titul: Pirko, 2016, Česko-Slovensko

Genre: sociálna dráma

Scenár a réžia: Lucia a Petr Klein Svoboda

Kamera: Asen Šopov

Martina alias Shakira sa formovala v detskom domove. Stalo sa tomu  po tom ako ju jej rómska matka odložila  po náhodnom otehotnení s neznámych partnerom, ktorá však nemala záujem o výchovu. Po prepustení z decáku  sú jej predstavy o svete značne naivistické,  a sú formované  hlavne televíznymi  seriálmi.

MOVIE   REVIEW 

Po dovŕšení vytúženého veku dospelosti  si  Martina   musí vystačiť  s obálkou na finančný príspevok a s amuletom od  dôvernej  kamarádky na krku a hlavou plnou nereálnych predpojatí a bludov. Martina „láska z děcáku“, Roman, ju v Prahe zatiahne  medzi  sociopatickú  grupu na okraji spoločnosti  a neskôr aj predá  pasákom.  Pre Martinu  nastáva iferno fyzického násilia a tyrany.  Martina je  zneužívaná násilím aplikovaných drog.  Napokon  pokus o útek, ktorý jej dodá nádej do budúcnosti.  Martina s obdivuhodnou urputnosťou  bojuje o svoju  šancu  na šťastie.  Napokon ju nájde  spôsobom  ktorý je logický i prekvapujúci súčasne.

Lucia a Petr Klien Svoboda je dvojica zrelých debutantov, ktorí sa filmárčine priučili vo filmových školách v Los Angeles, a v Nórsku. Casting, herecké vedenie, dramaturgický koncept,  i odvaha k tvrdej pečati aktuálnej sociálnej reality patrí k nesporne veľmi pozitívnym prvkom, ktoré radí ich zrelý filmový debut medzi výnimočné diela slovenskej i českej kinematografie (herecká práca i tvrdý draft reflexie).  Všetko je realistické,  a hereckí naturščici neprehrávajú, hudba je v kontexte témy, a výtvarno je jedna báseň. Domika Zelenkové v hlavnej roli je úchvatná.

Vývoj témy, ktorý podľa tvorcov  trval slušných  päť rokov: … a preto  musí byť na filmovom  plátne aj vidieť.  „To čo značne škrípe  je  až sporne a autovo ukončený záver dramatického  rozprávania !“  Divák tak má celkový dramatický obraz, vo forme skôr farebnej, a náladovo pestrej mozaiky o aktuálnej šikmej ploche, pražskej galérke a vydedencoch, ktorá síce odpovedá realite, ale z hľadiska nárokov na presnú štruktúrovanosť narácie podľa hollywoodskych teórií značne pokrivkáva, čo  je taktiež spôsobené zrejme aj  skutočnosťou, že ide o filmový  debut.

Z negatívnych prvkov diela navonok pôsobí takmer nevyzretá dramaturgia témy. Tu sa nejde do hĺbky konfliktov  a motivácií. Nejde   ani  o  tému rodín dávajúcich svoje ratolesti do polepšovní, ani podrobnejšie  o rómsku tému. Neanalyzuje sa tu  ani téma resocializácie typov odkázaných na život ulice: bordely, drogy, prostitútky, chaotická orientácia, a obdobne. Tieto témy vidno akoby zvonku náznakovite či symbolicky. Čiže  efektne a značne obrysovo, a to  bez aspoň prepojení, a vôbec už nie v akejsi synergii.

Výsledný  dojem  z  diela debutujúcich  tvorcov  je napokon ako preexponovaný béčkárský marazmus takzvaných sociálnych tém, z okraja globálne živenej  sociéty,  a neukotvená motivácia postavičiek deja, ktoré vidí publikum ako barličky, ku ktorým si nerealizuje dostatočnú reláciu, a postoj, čo býva základom vnímania deja i témy. A všetko to je silný paradox k excelenej postprodukcii, a odvahy k výpovedi bez škrupule.

Divák sa však môže tešiť esteticky a  napätím zaujímavému konceptu, u ktorého ani nie je vidieť, že vznikol v low-budget podmienkach.  Celkovo zrelý debut a príjemné prekvapenie, ktoré odporúčame najširšej verejnosti.

Evaluácia: celok: 65 %  –  narácia: 55 %  –   hlavná hrdinka. 75%