Recenzia: Farby piesku

Print Friendly

Titul: Farby piesku, Slovensko, 2015, 80 min.

Scenár, kamera, réžia: Ladislav Kaboš

Hudba: Martin Dohnal

NOTICKA   Ladislav Kaboš niekoľko rokov sledoval Ľubu El Malahegovú, Slovenku, ktorá sa kvôli láske odsťahovala do Líbye a konvertovala na islam. 20 rokov pracovala ako zdravotná sestra v Misurate, no keď v roku 2011 prišla vojna, jej životné poslanie zachraňovať ľudí dostalo nový rozmer. Farby piesku sú svedectvom o vojne a o tom, ako vojna núti ľudí opustiť ich domovy.(MFF Cinematik Piešťany)

Review

Nezávislý film osobitej postavy slovenských dokumentaristov sleduje veľmi voľným a nepredpojatým spôsobom osudy Slovenky Ľuby El Mahagelovej, hrdinky ktorá si zobrala Araba, prijala Islam, žije striedavo vo vojnou zachvátenej Líbyi a na Malte, patrí do rodiny významného revolucionára, slúži ako lekárka na ARO, a súčasne  sa považuje za insitnú  výtvarníčku. Filmu tieto zlomky neprekážajú, naopak.

Filmová snímka  je tematicky a žánrovo  zaujímavou, cennou  a veľmi umeleckou sondou do globalizačného vojnového sveta, v ktorom je úžasne veľa farbistých kontrastov. Divák vidí veľa utrpenia, ale  taktiež  aj odvahu  poukázať na skutočný stav vecí,  a to veľmi zrozumiteľnou skratkou. Niekedy sa zdá, že autor mal paradoxne veľa dobrého materiálu, avšak  režijne a strihovo volí skôr  dynamickú naráciu, než skutočný pokus o presahujúcu globálnu reflexiu sveta v jeho protikladnosti. Hlbší či sofistikovanejší ponor  však zrejme nebol  zámerom, čo je tak trochu škoda vo vzťahu k náročnejšiemu publiku.

Film je určený širokému diváckemu spektru a určite je zatiaľ najlepším dielom autora, pričom  patrí súčasne k najlepším slovenským dokumentárnym filmom poslednej doby.

Evaulácia:  80 – 90 %

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV