
Titul: Farby piesku, Slovensko, 2015, 80 min.
Scenár, kamera, réžia: Ladislav Kaboš
Hudba: Martin Dohnal
NOTICKA Ladislav Kaboš niekoľko rokov sledoval Ľubu El Malahegovú, Slovenku, ktorá sa kvôli láske odsťahovala do Líbye a konvertovala na islam. 20 rokov pracovala ako zdravotná sestra v Misurate, no keď v roku 2011 prišla vojna, jej životné poslanie zachraňovať ľudí dostalo nový rozmer. Farby piesku sú svedectvom o vojne a o tom, ako vojna núti ľudí opustiť ich domovy.(MFF Cinematik Piešťany)
Review
Nezávislý film osobitej postavy slovenských dokumentaristov sleduje veľmi voľným a nepredpojatým spôsobom osudy Slovenky Ľuby El Mahagelovej, hrdinky ktorá si zobrala Araba, prijala Islam, žije striedavo vo vojnou zachvátenej Líbyi a na Malte, patrí do rodiny významného revolucionára, slúži ako lekárka na ARO, a súčasne sa považuje za insitnú výtvarníčku. Filmu tieto zlomky neprekážajú, naopak.
Filmová snímka je tematicky a žánrovo zaujímavou, cennou a veľmi umeleckou sondou do globalizačného vojnového sveta, v ktorom je úžasne veľa farbistých kontrastov. Divák vidí veľa utrpenia, ale taktiež aj odvahu poukázať na skutočný stav vecí, a to veľmi zrozumiteľnou skratkou. Niekedy sa zdá, že autor mal paradoxne veľa dobrého materiálu, avšak režijne a strihovo volí skôr dynamickú naráciu, než skutočný pokus o presahujúcu globálnu reflexiu sveta v jeho protikladnosti. Hlbší či sofistikovanejší ponor však zrejme nebol zámerom, čo je tak trochu škoda vo vzťahu k náročnejšiemu publiku.
Film je určený širokému diváckemu spektru a určite je zatiaľ najlepším dielom autora, pričom patrí súčasne k najlepším slovenským dokumentárnym filmom poslednej doby.
Evaulácia: 80 – 90 %