Recenzia: Debutantská snímka „Červený kapitán“ má dynamiku

Print Friendly

Titul, krajina, rok, dĺžka: Červený kapitán, Česko-Slovensko-Polsko, 2016, 115´, genre: krimi thriller, detektívka
Réžia: Michal Kollár
Scenár: Miro Šifra, Michal Kollár, Anna Fifíková
Strih: Lucie Haladová
Kamera: Kacper Fertacz
Hudba: Petr Ostrouchov
Účinkujú: Maciej Stuhr, Oldřich Kaiser, Martin Finger, Michal Suchánek, Marián Geišberg, ZuzanHrajúa Kronerová, Ladislav Chudík, Martin Pechlát, Ondřej Malý, Helena Krajčiová, Ivan Vodochodský, Jan Vlasák, Mário Kubec, Martin Sitta, Petra Navrátilová, Matyáš Svoboda a další
Distríbúcia: Forum Film od 10. 3. 2016

PR NOTICKA: Je rok 1992 a Československo sa rozpadáva. Detektív Krauz z Oddelenia vrážd sa dostáva k prípadu umučeného kostolníka. Jeho smrť mala ostať tajomstvom, ale klinec zatlčený v lebke núti Krauza pátrať aj napriek všetkým varovaniam. Pravdu o prepojení ŠtB a Cirkvi svätej môže priniesť len muž prezývaný Červený kapitán. Stretnutie s týmto?expertom na finálne výsluchy“ ale málokto prežije.

Review

Červený kapitán je drsná  žánrová práca s uletenou naratívnosťou nihilistickej detektívky, či krimi thrilleru, ktorú spracovali podľa úspešnej knihy Dominika Dána.

Snímka vzbudila zaslúžene pozornosť domácej kritiky a publika v Čechách i na Slovensku. Producentské hodnoty štandardného tabuľkového rozpočtu pre český historický film sú na plátne prekvapujúco vidieť, čo nebýva u režijných debutantov slovenského pôvodu zvykom.

Snímka debutujúceho Martina Kollára  má najmä atmosféru dramatického diela s vysokou pridanou hodnotou epickej, výtvarnej, či výpravnej obraznosti, umocnenou dobre obsadenými rolami, excelentnými hereckými výkonmi takmer všetkých protagonistov, náležitou hudbou, ale i dejom, ktorý ako v napínavej detektívka býva zvykom: prinúti sledovať a publikum už nepustí.

Drobné, väčšie či zásadné výhrady možno mať k logike narácie, kde divák len ťažko chápe kto je kto, proti komu, a s kým. Komplikovaná zápletka neuveriteľne košatie v paranoidnej akčnosti a zrejme si ani obzvlášť  pozorný divák neustráži pomyselnú dejovú niť, čo je pri toľkej vynaloženej energii  zložiek poza rozprávanie, akosi škoda.

Herci, situácie a udalosti v zámerne schizoidne koncipovanej skladačke filmového thrilleru nemajú zrozumiteľnú motiváciu. Scény a obrazy sú pre publikum  len spletitou sieťou, akýmsi panoptikom dojmov, štýlov, exkurzov, náznakov, obrazovo-zvukového pábenia, i  keď s veľkou nápaditosťou, a elánom z tvorby.

Tu je jasné, že  Kollárov film má zrejme len čisto komerčné ambície. Nemôže ísť o generačnú výpoveď, ani o kritické zrkadlenie spoločnosti či režimu. Naopak autor by v bratislavských reáloch naháňačky pri hlavnej železničnej stanici rád  ukázal  Ameriku na Slovensku, pričom v zlučiteľnosti s cudzími vzormi by autor s rešpektom obstál. I  keď pre kritickejšieho „našinca“ môže byť dynamický zámer režiséra len polopatistickým stereotypom, či nelogickou exhibíciou.  Ide o Kollárov zámerný  stereotyp  režijnej formy: pestrofarerbná dynamika,  účinne umiestnené  DIVÁCKE HYPERVNEMY.

V Kollárovom thrilleri  je pre účely thrillerovej  dynamiky prípustné úplne všetko. Napríklad chybná ale rýchla herecká artikulácia, miestami príliš literárna či televízna forma rozprávania, redundancia rakursov snímania zdola i zvrchu, či veľakrát otázne povrchná rekvizitárska exhibícia, ktorá rozptyľuje skúsenejšieho fanúšika, alebo v mnohých častiach príbehu otázne smiešna  jazyková forma slovenčiny s českým prídychom. Všetko splynie  v  pastiš naratívneho  surealizmu zmiešaných emócií.

Otázne  je  smerovanie príbehu podľa jednotlivých línií. Vynikajúco nastolená atmosféra je bez silnejšieho vyvrcholenia i pointy, a v závere snímka už  definitívne stráca  uveriteľnú pravdepodobnosť.  Hlavná postava i vedľajšie motívy skĺzli vo finále k hyperžánrovej EXHIBÍCII NÁPADITÉHO SNÍMANIA.

Nezrozumiteľne všeobecná  je taktiež celá pasáž cirkevnej linky ktorá bola prisľúbená ako kľúčový moment rozprávania. Do podvedomia diváka sa však dostáva nie konkrétny problém, ale  najmä sureálne posobiace herectvo i výtvarne ozvláštnené interiéry. Zámerne bez premysleného dejového vývinu vrátane jeho zavŕšenia v jasnej pointe.

Režisérska  práca na budovaní akčnej atmosféry filmu, výpravný kameramanský dizajn s počítačovými efektmi, i skvelá práca s hercami  tvorcov unášajú až  mimo  segment  pracne či pointisticky vykresľovanej atmosféry thrilleru. Vďaka značne neúnosnej miere využitých prostriedkov kamsi vyšumela logika postáv i  deja, väzby, posolstvo, i prirodzená miera citovosti.

Napriek pre bežné  publikum únavnej  záverečnej  režijnej  exhibícii, debutujúci režisér Michal Kollár  v prezentovanej dynamike thrilleru Červený Kapitán  presvedčil o  veľmi výraznom remeselnom talente.  I keď  s rezervami v scenári  či  v celkovom zmysle žánrovo orientovanej  výpovede dokázal,  že bez pochýb patrí k  mladým  a perspektívnym  tvorivým  nádejám slovenského žánrového  filmu.

Evaluácia: rozprávanie: 45 – 50%  (+)  atmosféra: 70 %   (…)  CSFD: 67 %         

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV