Recenzia: „Nevina“ nemeckej autorky Dea Loher s ambíciou byť jedným z vrcholov aktuálnej činohernej sezóny v SND

Print Friendly

 

Titul: Nevina; divadlo: Činohra SND;  réžia:  Eduard Kudláč, dramaturgia: Darina Abrahámová, scéna a kostýmy: Eva Kudláčová-Rácová, hudba: Martin Burlas, preklad: Martina Vannayová .

Účinkujú: Luboš Kostelný, Tomáš Maštalír, Zuzana Fialová, Emília Vášáryová, Táňa Pauhofová, Jana Oľhová,  Marián Geišerg,  a ďalší.  

PR NOTICKA:  Hra oprávnene najviac oceňovanej  a hranej  súčasnej nemeckej dramatičky. Hra Nevina zažiarila ako kométa na veľkých európskych  javiskách.  

Dea Loher (*20.4.1964,  Traunstein)  vyštudovala filozofiu a germanistiku v Mníchove a dramatickú tvorbu v Berlíne. Veľký úspech jej priniesla v roku 1992 hra Tetovanie. V rokoch 1993 a 1994 ju časopis Theater Heute zvolil za mladú dramatičku roka. Jej divadelné hry Tetovanie, Adam duch (1998), Medea z Manhattanu (1999), Klárine vzťahy (2000), Posledný oheň (2008), Zlodeji (2010), Pri čiernom jazere (2012) či Gaunerská hra (2015) sú preložené do viac ako 15 jazykov a boli uvedené v mnohých krajinách. Hru Nevina napísala v roku 2003.

Victor Scoradet:  Samovražda, negativita, katastrofy, a rozpory tragádie v otázke viny a neviny sú u nemeckej a do značnej miery najmä politickej autorky v zmysle zásad brechtovského divadla zásadné. 

Dea Loher sa často vníma buď ako politická (samozrejme, nie v zmysle militantného postoja k ideológii) alebo historická dramatička. V určitom zmysle môžeme tvrdiť, že jej dramatika sedí obom porovnaniam. Napriek tomu si myslím, že existuje viac charakteristík, pre ktoré sa jej hry dajú nazývať tragickými. Občas sa však stane, že v nás niektorá scéna vzbudí úsmev či dokonca smiech.

Tu mnohí kritici porovnávajú  dekonštrukciu a rekonštrukciu, prvky a štruktúry pripomínajúce Brechta, Heinera Müllera a iných, či postdramatické poetiky. Udivuje a fascinuje zároveň, je organickosť takejto rôznorodosti výrazových významov.  A táto zvláštna harmónia nie je charakteristická pre žiadneho iného autora, len pre Deu Loher. Prostá reč sa mení na niečo, čo sa môže zdať náhodné, neformálna poetickosť sa v určitom momente stáva čistou poéziou. Sú to antihrdinovia, v ktorých Dea Loher odhaľuje pravý opak: idealizmus, odvahu, mravnosť. Práve to môže byť základným zdrojom tragickosti v jej hrách. Pri absencii olympských bytostí, pri absencii Boha a osudu ako viditeľných mechanizmov nerobia hrdinské kvality svet lepším miestom pre život.

Práve naopak. Ľudstvo je súčtom osamelých jednotlivcov, ktorí sa zúfalo snažia dosiahnuť na toho druhého. Čím viac sa snažia, tým menej získavajú, a tým rýchlejšie sa rútia ku svojmu tragickému koncu.  (Victor Scoradet v štúdii Dea Loher)

Review:

„Mágia hry NEVINA  spočíva v prepojení racionálnosti, emocionality a veľkej hĺbky – a pritom nerezignujeme na príbeh. V  ohnisku udalostí čiže deja a postáv hry je „zápletka“ v motíve pozorovateľov  z radov  ilegálnych   emigrantov  pri utopení sa cudzej ženby v hlbinách mora. Vysvitne, že  majú najmä  strach, že bude ich ilegálna identita odhalená.  To však spúšťa výčitky svedomia a je aj zámienkou k prezentácii mozaiky ľudí, ktorí sú akoby vystrihnutí z nášho života.“

Smelý nadčasový zámer sa tvorcom jedného zo zamýšľaných vrcholov sezóny nepodarilo realizovať celkom podľa zámeru.

Hra, ktorá je negativizmom a dezilúziou nadmieru ťažká pre kohokoľvek, vrátane interprétov a publika, je akási  mozaika a pastiš, avšak bez  výrazne silných  implicitných či explicitných väzieb prežívania v publiku (takzvaný anti-stanislavského prístup).

Herecké výkony sú bezchybné, avšak v režijnom vedení a dramaturgii niečo zásadné škrípe. Ťažko to definovať, ale  existenciálne podobenstvo požadované estetikou  Brechta to jednoducho  nie je, a to napriek snahe režiséra i dramaturgie. Chýba introspekcia i logické väzby medzi zobrazenými príbehovými linkami, každý uchvacuje len sám sebou a negativizmom.

Z nedorobkov projektu je otázne  najmä hudobné riešenie inscenácie s nezvládnutými super-basmi v reprodukcii (zrejme s technických dôvodov).

Výtvarné riešenie scény i herecké výkony sú ako obvykle v Činohre SND značne nadštandardné, za čo patrí pochvala celému realizačnému tímu.

Najpodnetnejšou správou hry je pozorovať ako večné etické kategórie narážajú na modernú, globálne aj intímne spolu prežívanú skúsenosť, čo už samé o sebe je prísľubom značného  umeleckého  zážitku.

Hodnotenie: 65 – 70 %  

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV