
Titul: Lída Baarová
Genre: romanticky zobrazená životopisná dráma
Krajina: Česko, 2016, 110 min.
Réžia: Filip Renč
Kamera: Petr Hojda
Hudba: Ondřej Soukup
Účinkujú: Táňa Pauhofová, Karl Markovics, Gedeon Burkhard, Simona Stašová, Martin Huba, Lenka Vlasáková, Pavel Kříž, Anna Fialová
Svetová premiéra: Bratislava Cinama City Eurovea 19. 1. 2016
Distribúcia: CinemArt – SATURN od 21. 1. 2016
PR NOTICKA: Česká herečka Lída Baarová je v roku 1934 pozvaná do berlínskych filmových ateliérov Babelsberg, ktoré suplujú pozíciu Hollywoodu v Európe. Po prekonaní ťažkého začiatku Lída napokon okúzli publikum v celom Nemecku. Nemecká i česká tlač jej venuje napokon titulné stránky ako jednu z najkrajších a najviac charizmatických žien Európy. Užíva si slávu i náklonnosti Gustava Fröhlicha, dobového idolu nemeckého publika. Ten sa stáva nielen jej filmovým ale aj životným milencom. Obdiv neskrýva ani sám Hitler, ktorý po návšteve ateliérov Baarovú pozýva na súkromnú audienciu na Ríšskeho stanu. Hviezdna kariéra Baarovej strmo stúpa. Lída a Fröhlich si užívajú v luxusnej vile na prestížnej berlínskej adrese. Vôbec netušia že v ich susedstve býva najväčší mecenáš a donor „nemeckého filmového priemyslu„, minister propagandy Goebbels. Goebbels začne pozývať túto mileneckú dvojicu na mejdany nemeckej spoločenskej, i politickej smotánky. Týmto je osoba Baarovej, vťahovaná do diabolských sietí, a jej milenec Fröhlich žiarli. Napätie sa stupňuje až po jednom z mnohých žiarlivých výstupoch je Baarová definitívne odvrhnutá, a vyhnaná z domu. Na tento moment čakal bezhlavo zamilovaný pán Diabol. Chce sa kvôli Líde vzdať úplne všetkého – rodiny, kariéry, Ríše. Baarová odmieta ponuku na dlhodobé angažmá v Hollywoode, zostáva v Berlíne, a novej láske dokonale podlieha. Zásadnú otázku, či je možné milovať zločinca, si bude klásť až za pár rokov, a následne po celý zostatok svojho života. Hitler na základe žiadosti Goebbelsovej manželky rozkáže svojmu ministrovi, aby ukončil škandálny románik, ktorý nie je zlučiteľný s „velkonemeckými ideálmi“ – vzťah s Baarovou. Goebbels protestuje, ale po Hitlerovom nátlaku svoju lásku zavrhne. Baarová má zákaz byť obsadzovaná v nemeckých filmoch, a nesmie opustiť Ríšu. Počas krištáľovej noci v roku 1938 sa jej podarí utiecť naspäť do rodných Čiech, kde v zápätí nakrúti ešte niekoľko úspešných filmov. Po okupácii Československa ale musí pred nacistmi opäť utekať. Keď končí vojna, vracia sa plná nádejí do Prahy, tu však napokon zažíva, len výsmech a poníženie. Možno povedať že to najskutočnejšie peklo ju práve v tejto novej dobe ešte len očakáva. (CinemArt)
CSFD.cz: Zaujímavé fakty o filme, ktorého príprava zabrala 14 rokov: Záujem o uvedenie tohoto filmu v českých kinách (180 kin) prekonal i bondovku SPECTRE (140 kin). [Zdroj: deník METRO, Unie filmových distributorů]Filip Renč sa po nakrúcaní vyjadril, že skončilo presne v plánovanom termíne a podľa jeho predstáv. „Bolo to moje najnáročnejšie nakrúcanie, ale z ničoho som nezľavil. Ako som film roky nosil v hlave, tak bude vyzerať na plátne.“
Review
Dlho očakávaná epopej Filipa Renča o českej herečke Líde Baarovej ktorá sa zaplietla s propagandou i mocenskými štruktúrami Tretej ríše bola umiestnená do distribúcie práve na svetovej premiére filmu v bratislavskom Eurovea Gallery komplexe. Všetci novinári boli mimochodom vítaní…
Scenár Ivana Hubača a osvedčeného romanticky založeného dramatického režiséra Filipa Renča, s rozpočtom takmer 80 000 CZK, je pokusom o výpravný český veľkofilm. Veľkofilmové ambície reprezentuje nesporne výborná kamera Petra Hojdu, a taktiež dynamicky nápaditá hudba muzikálne takmer fenomenálneho Ondřeja Soukupa.
Príbeh a osudy jednej z najznámejších prvorepublikových herečiek Lídy Baarovej (Pauhaufová), ktorá uprednostnila po sláve v Čechách – radšej kariéru v berlínskych štúdiách Babelsberg, a neodvážila sa do ponúkaného Hollywoodu, je načrtnutý nie príliš komplikovane, a vzbudzuje paralelu s menším románom.
Svižne a zručne prezentovanému filmovému príbehu je vlastná aj značná košatosť či poetická a symbolická presvedčivosť deja. Vidno to najmä na výstižných a roztopašne učesaných charakteroch, ktoré sú vykreslované so značnou, a občas i redundantnou symbolikou.
Titulná postava Lídy (Táňa Pauhaufová) je poňatá scenáristicky a režijne v rovine akejsi dvojpólovej obesie: ako cieľ masového klaňania sa a uctievania a na druhej strane ako objekt závisti, pohŕdania a napokon aj zatratenia. Škoda že kvôli dejovej dynamike klipovej narácie sa nedostáva žiadna z postáv k charakterovému prerodu, zmene vlastných životných priorít, možností a cieľov.
Renčov ohnivo-vášnivý autorský rukopis s podmanivými hudobnými motívmi charakterizuje, najmä istá štylizácia: jednak televíznosť vyjadrovania či teatrálnosť prejavov. Taktiež menšie ale celkovo plasticky načrtnuté vedľajšie postavy diváka pobavia: (1) asistent réžie (Jiří Mádl), (2) či podarený Gustáv Fröhlich – podvádzajúci svoju maďarskú židovku, s ktorou si vraj v princípe povahovo nerozumel.
Nevieme sa zhodnúť či ide nadštandardnú výpravnosť, podľa medzinárodných kritérií, ale na rozdiel napríklad od veľmi ostrej kritiky v českej tlači sme ochotní posudzovať film zhovievavo. Veď Filip Renč i Ivan Hubač ovládajú svoje remeslo viac než obstojne. Na ich zámer mainstreamovo koncipované publikum to zrejme dobre akceptuje, veď ich film nie je ani šedivý, ani čierno-biely, a pritom sa vyrovnáva s obzvlášť polemickou témou vcelku so cťou. Pre skutočne hĺbavého diváka ktorému nestačí solitérna estika či široko vymedzený ne-dilematický pozitivizmus a otázkou môže byť najmä: – Prečo práve Táňa Pauhofová?
Téma i jej spracovanie rozdeľuje renčovské publikum na dva tábory: (1) Pre jeden radikálne kritický divácky tábor režisér Renč definitívne skončil: kvôli jemu tak typickej lavírovacej a nevymedzenej „tvorivej a dramaturgickej rozšafnosti“. Týchto kamarátšaftov len čerstvo dozretých dievčat s politikmi: bez snahy o ponor do mantinelov hrdinky (…) a kolaborantsky-promiskuitného obdobia národov celej Európy v období hrôz z obdobia 2. svetovej vojny a po nej [vyšší level hlavnej myšlienky filmu o Líde Baarovej].
(2) pre druhý a radikálne otvorenejší a mentálne vnímajúci: vidno tu najmä mladícky tristnú naivitu charakteru hlavnej hrdinky v kontexte dobrého hereckého obsadenia. Taktiež z mainstreamovej perspektívy aj zručnej réžie, ktorá má viditeľne realistické potreby cieľovej skupiny masového českého publika. Tu úspešne oslovuje s patetickou vizuálnosťou prístupu.
Táto je vlastná nielen reklamnej tvorbe, a je nezmieriteľná s extrémne radikálnou a odmietavou mentalitou istej dôležitej časti „filmologicky vycentrovanej verejnosti“.
Režisérovi Filipovi Renčovi vyšla vkusná česká melodráma miesto polemickej či skutočnej drámy. Ale to je len vec postoja k téme autorov filmu. Film ani jeho tvorcovia však zrejme nebudú mať núdzu o publikum, veď je to slušne rutinný počin na český filmový export.
Evaluácia v rámci žánru: .Slovak Film: 65 % CSFD: 50 %