Recenzia: Lída Baarová, 2016, 110´

Print Friendly

Titul: Lída Baarová

Genre: romanticky zobrazená životopisná dráma

Krajina: Česko, 2016, 110 min.

Réžia: Filip Renč

Kamera: Petr Hojda

Hudba: Ondřej Soukup

Účinkujú: Táňa Pauhofová, Karl Markovics, Gedeon Burkhard, Simona Stašová, Martin Huba, Lenka Vlasáková, Pavel Kříž, Anna Fialová

Svetová premiéra:  Bratislava Cinama City  Eurovea  19. 1. 2016

Distribúcia:  CinemArt – SATURN  od  21. 1. 2016

RECENZE: Ani ostuda, ani zázrak. Lída Baarová je romance na vývoz - iDNES.cz

PR  NOTICKA: Česká herečka Lída Baarová je v roku  1934  pozvaná  do berlínskych filmových ateliérov Babelsberg, ktoré suplujú pozíciu Hollywoodu v Európe. Po prekonaní  ťažkého začiatku Lída napokon okúzli publikum  v celom  Nemecku. Nemecká i česká tlač  jej  venuje napokon titulné  stránky ako jednu z najkrajších  a najviac charizmatických  žien Európy. Užíva si slávu i náklonnosti Gustava Fröhlicha, dobového idolu nemeckého publika.  Ten sa stáva  nielen jej  filmovým ale aj životným milencom. Obdiv neskrýva ani sám Hitler, ktorý po návšteve ateliérov Baarovú pozýva  na  súkromnú audienciu na Ríšskeho stanu.  Hviezdna kariéra  Baarovej strmo stúpa.  Lída a Fröhlich  si užívajú v luxusnej vile na prestížnej  berlínskej  adrese. Vôbec netušia že v ich susedstve  býva najväčší mecenáš a donor „nemeckého  filmového priemyslu„, minister propagandy Goebbels. Goebbels  začne  pozývať  túto mileneckú dvojicu  na mejdany  nemeckej spoločenskej, i politickej smotánky. Týmto je  osoba Baarovej, vťahovaná do diabolských sietí, a jej milenec  Fröhlich žiarli. Napätie sa   stupňuje  až  po jednom z mnohých žiarlivých výstupoch  je Baarová  definitívne  odvrhnutá,  a   vyhnaná  z domu.  Na tento moment čakal bezhlavo zamilovaný pán Diabol.  Chce sa kvôli Líde vzdať úplne všetkého – rodiny, kariéry, Ríše. Baarová odmieta ponuku na dlhodobé angažmá v Hollywoode, zostáva v  Berlíne, a novej láske dokonale podlieha.  Zásadnú  otázku,  či je  možné milovať  zločinca, si bude klásť  až za pár rokov,  a  následne  po celý zostatok  svojho  života. Hitler na základe žiadosti Goebbelsovej  manželky rozkáže svojmu ministrovi, aby ukončil škandálny románik,  ktorý nie  je zlučiteľný  s „velkonemeckými ideálmi“  – vzťah s Baarovou.  Goebbels protestuje, ale po Hitlerovom nátlaku svoju lásku zavrhne. Baarová  má zákaz  byť obsadzovaná  v  nemeckých filmoch, a nesmie opustiť  Ríšu. Počas  krištáľovej  noci v roku 1938 sa jej podarí utiecť  naspäť do rodných Čiech, kde  v zápätí nakrúti ešte niekoľko úspešných filmov. Po okupácii Československa ale musí pred nacistmi opäť utekať.  Keď  končí  vojna,  vracia sa plná  nádejí do Prahy, tu  však napokon zažíva, len výsmech a poníženie.  Možno povedať  že to najskutočnejšie peklo ju  práve v tejto novej dobe ešte len  očakáva. (CinemArt)

CSFD.cz:  Zaujímavé fakty o filme, ktorého príprava zabrala 14 rokov: Záujem o uvedenie tohoto filmu v českých kinách (180 kin) prekonal i bondovku  SPECTRE  (140 kin). [Zdroj: deník METRO, Unie filmových distributorů]Filip Renč sa po nakrúcaní vyjadril, že skončilo presne v plánovanom termíne a podľa jeho predstáv. „Bolo to moje najnáročnejšie nakrúcanie, ale z ničoho som nezľavil. Ako som film roky nosil v hlave, tak bude vyzerať na plátne.“ 

Review  

Dlho očakávaná epopej  Filipa Renča  o  českej herečke  Líde Baarovej  ktorá sa zaplietla s propagandou i mocenskými štruktúrami Tretej ríše  bola umiestnená do distribúcie práve na svetovej  premiére filmu v bratislavskom Eurovea Gallery  komplexe. Všetci novinári boli mimochodom vítaní…

Scenár Ivana Hubača a osvedčeného romanticky založeného dramatického režiséra Filipa Renča, s rozpočtom takmer 80 000 CZK,  je pokusom o výpravný český  veľkofilm. Veľkofilmové ambície reprezentuje  nesporne výborná  kamera  Petra Hojdu, a  taktiež  dynamicky nápaditá  hudba muzikálne takmer  fenomenálneho  Ondřeja Soukupa.

Príbeh a osudy  jednej z najznámejších prvorepublikových herečiek Lídy Baarovej (Pauhaufová), ktorá uprednostnila  po sláve v Čechách  – radšej  kariéru v berlínskych štúdiách Babelsberg, a neodvážila sa do ponúkaného Hollywoodu,  je načrtnutý nie príliš komplikovane, a vzbudzuje paralelu s menším románom.

Svižne a zručne prezentovanému filmovému  príbehu je vlastná  aj značná košatosť  či poetická a symbolická presvedčivosť  deja. Vidno to najmä na výstižných a roztopašne  učesaných  charakteroch, ktoré sú vykreslované so značnou, a občas i redundantnou symbolikou.

Titulná postava Lídy (Táňa Pauhaufová)  je  poňatá  scenáristicky a režijne v  rovine akejsi dvojpólovej obesie:  ako  cieľ masového klaňania sa  a uctievania a  na druhej strane  ako objekt  závisti, pohŕdania a napokon aj zatratenia.  Škoda že kvôli dejovej dynamike klipovej narácie  sa nedostáva žiadna z postáv k charakterovému prerodu, zmene vlastných životných priorít, možností a cieľov.

Renčov ohnivo-vášnivý autorský rukopis s podmanivými hudobnými motívmi charakterizuje, najmä istá štylizácia: jednak televíznosť vyjadrovania či teatrálnosť prejavov. Taktiež menšie ale celkovo  plasticky načrtnuté vedľajšie postavy  diváka pobavia: (1)  asistent réžie (Jiří Mádl), (2) či podarený  Gustáv Fröhlich  –  podvádzajúci svoju maďarskú židovku, s ktorou si vraj  v  princípe povahovo  nerozumel.

Nevieme sa zhodnúť či ide nadštandardnú výpravnosť, podľa medzinárodných kritérií, ale na rozdiel napríklad od veľmi ostrej kritiky v českej tlači  sme ochotní posudzovať film zhovievavo. Veď  Filip Renč i Ivan Hubač ovládajú svoje remeslo viac než obstojne. Na ich zámer mainstreamovo koncipované publikum to zrejme dobre akceptuje, veď ich film nie je ani šedivý, ani čierno-biely, a pritom sa vyrovnáva s obzvlášť polemickou témou vcelku  so cťou.  Pre skutočne hĺbavého diváka  ktorému nestačí solitérna estika či široko vymedzený  ne-dilematický pozitivizmus a otázkou môže byť  najmä: – Prečo práve Táňa Pauhofová?

Téma i jej spracovanie rozdeľuje renčovské  publikum na dva tábory: (1) Pre jeden  radikálne  kritický divácky tábor režisér Renč  definitívne skončil: kvôli jemu tak typickej lavírovacej a nevymedzenej „tvorivej a dramaturgickej rozšafnosti“.  Týchto  kamarátšaftov len čerstvo dozretých dievčat s politikmi: bez snahy o ponor do  mantinelov hrdinky (…)  a kolaborantsky-promiskuitného obdobia národov celej Európy v období hrôz z  obdobia  2. svetovej vojny a po nej  [vyšší level hlavnej myšlienky filmu o Líde Baarovej].

(2)  pre druhý a  radikálne otvorenejší a  mentálne vnímajúci: vidno tu najmä mladícky tristnú  naivitu charakteru hlavnej hrdinky  v kontexte dobrého hereckého obsadenia. Taktiež z mainstreamovej perspektívy aj zručnej réžie, ktorá má viditeľne realistické potreby cieľovej skupiny masového českého publika.  Tu  úspešne  oslovuje s patetickou vizuálnosťou prístupu.

Táto je  vlastná  nielen  reklamnej tvorbe, a je  nezmieriteľná s extrémne radikálnou a odmietavou mentalitou istej dôležitej časti „filmologicky  vycentrovanej verejnosti“.

Režisérovi  Filipovi Renčovi vyšla vkusná česká melodráma  miesto polemickej  či skutočnej  drámy. Ale to je len vec postoja k téme autorov filmu.  Film ani jeho tvorcovia však zrejme  nebudú mať núdzu o publikum, veď je to slušne rutinný počin na český  filmový export.  

Evaluácia v rámci žánru:  .Slovak Film:  65 %    CSFD:  50  % 

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV