Recenzia: Hugo a jeho veľký objav, 2011; réžia: Martin Scorsese

Print Friendly

Titul, country, rok: Hugo a jeho veľký objav, USA, 2011
Réžia: Martin Scorsese
Scenár: John Lohan (podľa predlohy Briana Selznicka)
Kamera: Robert Richardson
Strih: Thelma Schoonmaker
Kostýmy: Sandy Powell
Triky: Rob Legato
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Asa Butterfield, Chloë Grace Moretz, Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen
Jude Law, Emily Mortimer, Christopher Lee, Helen McCrory, Michael Stuhlbarg, Richard Griffiths, Frances de la Tour
Distribúcia: Bontonfilm

PR NOTICKA:  Hugo Cabret (Asa Butterfield) je neobyčejný  mládenec, který po  tragickej nehode  otca, ktorý zahynie pri požiari  žije na pařížskom vlakovom  nádraží u strýca alkoholika, ktorý tu pracuje ako mechanik  hodinoárskych mechanizmov na vlakovej stanici.  Po otcovi  má  Hugo  vynachádzavosť  a taktiež zdedil mechanický stroj v podobe modelu mechanického  robota s kľúčovou  dierkou v tvare srdca, ktorý ešte možno  ožije, pokiaľ sa  do neho  vloží ten správny kľúč, a následne dieťa prijme otcovo posolstvo. Neuhasínajúca túžobná zaujatosť privádza Huga k nepríjemnému predavačovi  mechanických hračiek (Ben Kingsley) a od ním adoptovanej dcéry (Chloe Grace Moretz), ktorá  drží v rukách kľúč k rozlúšteniu  Hugovho osudového rébusu.

REVIEW

Americký film s francúzskym espritom – Hugo a jeho veľký objav –  je rozprávkou svetového filmára Scorseseho, ktorej jadro sa ponáša na životnú faktografiu  zakladateľa a priekopníka žánrovej a druhovej podstaty  hraného filmu  v historickom garde prvopočiatkov kinematografie. Meliès bol  aj  prvým vynálezcom žánrových a druhových variant  a významným experimentátorom  v strihovej i efektovej oblasti.

Realizoval sa aj ako dobrodruh  keď  bol nútený  predať  funkčný rodinný podnik, kúpiť divadlo,  paktovať s eskamotérom Harry Houdinim.  Meliésove  technické zručnosti a talent  mu umožnili vyrobiť   vlastné kamery, ktoré zároveň slúžili aj  ako  filmové projektory.

Filmový priekopník Meliés sám zostrojoval  aj mechanizmy/prototypy  automatonov,  ktoré mu zanechal iluzionista Houdini. Následne postavil a prevádzkoval aj vlastné štúdio: vyprodukoval viac než 500 filmov. História si ho dokázala znovu uviesť na scénu  až hnutím francúzskych surrealistov, opäť sa na sklonku žitia  pokúšal produkovať filmové diela a roku 1938 zomrel.

Z realizačného štýlu filmu je nesporný dôraz na veľmi kultivovanej výprave a trikových zložkách. Parížsky esprit.

Pandorinou skrinkou  konceptu Scorseseho  je paradoxne  aj  jeho najväčšia výhoda, ktorou je dar výmyselníckej imaginácie  a  roztopašnosť voľného  kúzlenia  s infantilnými túžbami detskej nevinnosti (detské  traumy ohľadne infantilných tráum osamotenia, bezmocnosti, nespravodlivosti a obáv z dospeláckej svojvôle, či obavy pred násilím)  a dramatický spôsob ich vyústenia.

Škoda na viacerých miestach  opakujúceho sa  pocitového herectva s excelentným výberom hereckého obsadenia, výpravou, a veľmi vyspelými trikovými zložkami, avšak len s priemernou akčnosťou príbehu, alebo  s takmer nulovým charakterovým vývinom. Z  nesporne veľmi charizmatických hereckých tvárí žiaria vo filme  viaceré „hviezdy svetového mena“ ako Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen a najmä Chloë Grace Moretz, pre ktorú bol tento film doslova štartérom jej ďalšej kariéry.

Výsledkom snahy tvorcov je tvar akejsi imaginatívnej črty, bez prisľubovaných dobrodružstiev –  bez akéhokoľvek  deja a nartívnej exhibície.  Takže dielo  ako  akási  „haluz magického pábenia“  – ako vežička zo slonoviny: v období pary, želaza a uhlia, železníc, hodinárskych mechanizmov, alebo typických industriálnych súkolí. Svet Julesa Verneho, dávna to minulosť knižného veku.

Hugo je  Scorseseho  filmová báseň –  zasadená v bezčasí kolorovaného absolútna. Prirodzene je nadštandardnou poctou kinematografickej ikone priekopníckych čias – režisérovi  –  iluzionistovi a imaginátorovi: Georgesovi Melièsovi. Huga však obdobne možno interpretovať ako režijne osobitý výtvarno-výpravný  opus  holywoodskej autorskej megastar Scoseseho.  

Preto je i náležité  úprimné naše  odporúčanie  projektu  pre publikum  detského  rodinného filmu a kategóriu pre náročné a inteligentné deti.

VÝROČIE  120  rokov  od vzniku filmu.

Film získal 5 Oskarov a 66 ďalších ocenení.   Evaluácia: 70 –  75 %

PRODUCERS  NOTE:  

Rozpočet $170miliónovTržby USA $73,864,507Tržby Celosvetovo $185,000,000; Tržby za predaj Blu-ray v USA $20,905,498 //počet predaných kusov 770,741Tržby za predaj DVD v USA $17,206,133 //počet predaných kusov 1,064,507║      

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV