
Titul, country, rok: Hugo a jeho veľký objav, USA, 2011
Réžia: Martin Scorsese
Scenár: John Lohan (podľa predlohy Briana Selznicka)
Kamera: Robert Richardson
Strih: Thelma Schoonmaker
Kostýmy: Sandy Powell
Triky: Rob Legato
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Asa Butterfield, Chloë Grace Moretz, Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen
Jude Law, Emily Mortimer, Christopher Lee, Helen McCrory, Michael Stuhlbarg, Richard Griffiths, Frances de la Tour
Distribúcia: Bontonfilm Poznámka: vizuálne pekný film, dôrazný hlavne v detailoch a v zobrazeniach priestoru parížskej metropoly: 5 oscarov za kameru, zvuk, výpravu, zvukové efekty a vizuálne efekty.
SYNOPSIS Hugo Cabret (Asa Butterfield) is an extraordinary young man who, after the tragic accident of his father, who dies in a fire, lives at a Parisian train station with his uncle, an alcoholic who works here as a watchmaker on the train station. Hugo has an ingenuity after his father and also inherited a mechanical machine in the form of a model of a mechanical robot with a heart-shaped keyhole, which can still come to life if the right key is inserted, and then the child receives his father’s message. An unquenchable longing bias leads Hugo to an annoying mechanical toy vendor (Ben Kingsley) and his adopted daughter (Chloe Grace Moretz), who holds the key to deciphering Hugo’s fateful conundrum.
SYNOPSIS Hugo Cabret (Asa Butterfield) je neobyčejný mládenec, který po tragickej nehode otca, ktorý zahynie pri požiari žije na pařížskom vlakovom nádraží u strýca alkoholika, ktorý tu pracuje ako mechanik hodinoárskych mechanizmov na vlakovej stanici. Po otcovi má Hugo vynachádzavosť a taktiež zdedil mechanický stroj v podobe modelu mechanického robota s kľúčovou dierkou v tvare srdca, ktorý ešte možno ožije, pokiaľ sa do neho vloží ten správny kľúč, a následne dieťa prijme otcovo posolstvo. Neuhasínajúca túžobná zaujatosť privádza Huga k nepríjemnému predavačovi mechanických hračiek (Ben Kingsley), a od ním adoptovanej dcéry (Chloe Grace Moretz), ktorá drží v rukách kľúč k rozlúšteniu Hugovho osudového rébusu.
MOVIW REVIEW
Americký film s francúzskym espritom – Hugo a jeho veľký objav – je rozprávkou svetového filmára Scorseseho, ktorej jadro sa ponáša na životnú faktografiu zakladateľa a priekopníka žánrovej a druhovej podstaty hraného filmu v historickom garde prvopočiatkov kinematografie. Meliès bol aj prvým vynálezcom žánrových a druhových variant a významným experimentátorom v strihovej i efektovej oblasti.
Realizoval sa aj ako dobrodruh, keď bol nútený predať funkčný rodinný podnik, kúpiť divadlo, paktovať s eskamotérom Harry Houdinim. Meliésove technické zručnosti a talent mu umožnili vyrobiť vlastné kamery, ktoré zároveň slúžili aj ako filmové projektory.
Filmový priekopník Meliés sám zostrojoval aj mechanizmy/prototypy automatonov, ktoré mu zanechal iluzionista Houdini. Následne postavil a prevádzkoval aj vlastné štúdio: vyprodukoval viac než 500 filmov. História si ho dokázala znovu uviesť na scénu až hnutím francúzskych surrealistov, opäť sa na sklonku žitia pokúšal produkovať filmové diela a roku 1938 zomrel.
Z realizačného štýlu filmu je nesporný dôraz na veľmi kultivovanej výprave a trikových zložkách. Parížsky esprit. Pandorinou skrinkou konceptu Scorseseho je paradoxne aj jeho najväčšia výhoda, ktorou je dar výmyselníckej imaginácie a roztopašnosť voľného kúzlenia s infantilnými túžbami detskej nevinnosti (detské traumy ohľadne infantilných tráum osamotenia, bezmocnosti, nespravodlivosti a obáv z dospeláckej svojvôle, či obavy pred násilím) a dramatický spôsob ich vyústenia.
Škoda na viacerých miestach opakujúceho sa pocitového herectva, s excelentným výberom hereckého obsadenia, výpravou, a veľmi vyspelými trikovými zložkami, avšak len s priemernou akčnosťou príbehu, alebo s takmer nulovým charakterovým vývinom. Z nesporne veľmi charizmatických hereckých tvárí žiaria vo filme viaceré „hviezdy svetového mena“ ako Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen a najmä Chloë Grace Moretz, pre ktorú bol tento film doslova štartérom jej ďalšej kariéry.
Výsledkom snahy tvorcov je tvar akejsi imaginatívnej črty, bez prisľubovaných dobrodružstiev – bez akéhokoľvek deja a nartívnej exhibície. Takže dielo ako akási „haluz magického pábenia“ – ako vežička zo slonoviny: v období pary, želaza a uhlia, železníc, hodinárskych mechanizmov, alebo typických industriálnych súkolí. Svet Julesa Verneho, dávna to minulosť knižného veku. Hugo je Scorseseho filmová báseň – zasadená v bezčasí kolorovaného absolútna. Prirodzene je nadštandardnou poctou kinematografickej ikone priekopníckych čias – režisérovi – iluzionistovi a imaginátorovi: Georgesovi Melièsovi. Huga však obdobne možno interpretovať ako režijne osobitý výtvarno-výpravný opus holywoodskej autorskej megastar Scoseseho. Preto je i náležité úprimné naše odporúčanie projektu pre publikum detského rodinného filmu a kategóriu pre náročné a inteligentné deti.
Film získal 5 Oskarov a 66 ďalších ocenení. Evaluácia: 70 – 75 %
PRODUCERS NOTE: ║Rozpočet $170miliónov║Tržby USA $73,864,507║Tržby Celosvetovo $185,000,000; Tržby za predaj Blu-ray v USA $20,905,498 //počet predaných kusov 770,741║ Tržby za predaj DVD v USA $17,206,133 //počet predaných kusov 1,064,500