Titul, country, rok: Hugo a jeho veľký objav, USA, 2011
Réžia: Martin Scorsese
Scenár: John Lohan (podľa predlohy Briana Selznicka)
Kamera: Robert Richardson
Strih: Thelma Schoonmaker
Kostýmy: Sandy Powell
Triky: Rob Legato
Hudba: Howard Shore
Hrajú: Asa Butterfield, Chloë Grace Moretz, Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen
Jude Law, Emily Mortimer, Christopher Lee, Helen McCrory, Michael Stuhlbarg, Richard Griffiths, Frances de la Tour
Distribúcia: Bontonfilm  Poznámka: vizuálne pekný film, dôrazný hlavne v detailoch a v zobrazeniach priestoru parížskej metropoly: 5 oscarov za kameru, zvuk, výpravu, zvukové efekty a vizuálne efekty.

SYNOPSIS Hugo Cabret (Asa Butterfield) is an extraordinary young man who, after the tragic accident of his father, who dies in a fire, lives at a Parisian train station with his uncle, an alcoholic who works here as a watchmaker on the train station. Hugo has an ingenuity after his father and also inherited a mechanical machine in the form of a model of a mechanical robot with a heart-shaped keyhole, which can still come to life if the right key is inserted, and then the child receives his father’s message. An unquenchable longing bias leads Hugo to an annoying mechanical toy vendor (Ben Kingsley) and his adopted daughter (Chloe Grace Moretz), who holds the key to deciphering Hugo’s fateful conundrum.

SYNOPSIS  Hugo Cabret (Asa Butterfield) je neobyčejný  mládenec, který po tragickej nehode  otca, ktorý zahynie pri požiari  žije na pařížskom vlakovom  nádraží u strýca alkoholika, ktorý tu pracuje ako mechanik hodinoárskych mechanizmov na vlakovej stanici.  Po otcovi  má  Hugo vynachádzavosť  a taktiež zdedil mechanický stroj v podobe modelu mechanického  robota s kľúčovou  dierkou v tvare srdca, ktorý ešte možno  ožije, pokiaľ sa  do neho  vloží ten správny kľúč, a následne dieťa prijme otcovo posolstvo. Neuhasínajúca túžobná zaujatosť privádza Huga k nepríjemnému predavačovi  mechanických hračiek (Ben Kingsley), a od ním adoptovanej dcéry (Chloe Grace Moretz), ktorá  drží v rukách kľúč k rozlúšteniu  Hugovho osudového rébusu.

MOVIW  REVIEW

Americký film s francúzskym espritom – Hugo a jeho veľký objav –  je rozprávkou svetového filmára Scorseseho, ktorej jadro sa ponáša na životnú faktografiu  zakladateľa a priekopníka žánrovej a druhovej podstaty  hraného filmu  v historickom garde prvopočiatkov kinematografie. Meliès bol  aj  prvým vynálezcom žánrových a druhových variant  a významným experimentátorom  v strihovej i efektovej oblasti.

Realizoval sa aj ako dobrodruh,  keď  bol nútený  predať  funkčný rodinný podnik, kúpiť divadlo, paktovať s eskamotérom Harry Houdinim.  Meliésove technické zručnosti a talent  mu umožnili vyrobiť   vlastné kamery, ktoré zároveň slúžili aj  ako  filmové projektory.

Filmový priekopník Meliés sám zostrojoval  aj mechanizmy/prototypy automatonov,  ktoré mu zanechal iluzionista Houdini. Následne postavil a prevádzkoval aj vlastné štúdio: vyprodukoval viac než 500 filmov. História si ho dokázala znovu uviesť na scénu  až hnutím francúzskych surrealistov, opäť sa na sklonku žitia  pokúšal produkovať filmové diela a roku 1938 zomrel.

Z realizačného štýlu filmu je nesporný dôraz na veľmi kultivovanej výprave a trikových zložkách. Parížsky esprit.  Pandorinou skrinkou  konceptu Scorseseho  je paradoxne  aj  jeho najväčšia výhoda, ktorou je dar výmyselníckej imaginácie  a  roztopašnosť voľného  kúzlenia  s infantilnými túžbami detskej nevinnosti (detské  traumy ohľadne infantilných tráum osamotenia, bezmocnosti, nespravodlivosti a obáv z dospeláckej svojvôle, či obavy pred násilím)  a dramatický spôsob ich vyústenia.

Škoda na viacerých miestach  opakujúceho sa  pocitového herectva, s excelentným výberom hereckého obsadenia, výpravou, a veľmi vyspelými trikovými zložkami, avšak len s priemernou akčnosťou príbehu, alebo  s takmer nulovým charakterovým vývinom. Z nesporne veľmi charizmatických hereckých tvárí žiaria vo filme  viaceré „hviezdy svetového mena“ ako Ben Kingsley, Sacha Baron Cohen a najmä Chloë Grace Moretz, pre ktorú bol tento film doslova štartérom jej ďalšej kariéry.

Výsledkom snahy tvorcov je tvar akejsi imaginatívnej črty, bez prisľubovaných dobrodružstiev –  bez akéhokoľvek  deja a nartívnej exhibície.  Takže dielo  ako  akási  „haluz magického pábenia“  – ako vežička zo slonoviny: v období pary, želaza a uhlia, železníc, hodinárskych mechanizmov, alebo typických industriálnych súkolí. Svet Julesa Verneho, dávna to minulosť knižného veku.   Hugo je  Scorseseho  filmová báseň –  zasadená v bezčasí kolorovaného absolútna. Prirodzene je nadštandardnou poctou kinematografickej ikone priekopníckych čias – režisérovi  – iluzionistovi a imaginátorovi: Georgesovi Melièsovi. Huga však obdobne možno interpretovať ako režijne osobitý výtvarno-výpravný  opus holywoodskej autorskej megastar Scoseseho.   Preto je i náležité  úprimné naše  odporúčanie  projektu  pre publikum detského  rodinného filmu a kategóriu pre náročné a inteligentné deti.

Film získal 5 Oskarov a 66 ďalších ocenení.   Evaluácia: 70 –  75 %

PRODUCERS  NOTE:   ║Rozpočet $170miliónov║Tržby USA $73,864,507║Tržby Celosvetovo $185,000,000; Tržby za predaj Blu-ray v USA $20,905,498 //počet predaných kusov 770,741║ Tržby za predaj DVD v USA $17,206,133 //počet predaných kusov 1,064,500