
[autor recenzie: Gabriel Gröber] Titul: Taxi Teherán
Žáner: komediálne orientované podobenstvo
Krajna, rok, dĺžka: Írán, 2015, 82´
Scenár a réžia : Džafar Panahí
Kamera: Džafar Panahí
Účinkuje: Džafar Panahí
PR noticka: Renomovaný íránsky filmár sa v svojej druhej snímke realizovanej v rámci núteného väzenia premenil na taxikára, ktorý prostredníctvom rozhovorov s mnohým klientmi ponúka kritiku iránskej spoločnosti. Panahí tu bez rešpektu a s humorom vyhrocuje otázku toho, ako by sa mal zachovať umelec v krajine, ktorá mu znemožňuje slobodu pohybu. S kamerou pripevnenou na čelné sklo auta natočil film s výpovednou hodnotou na úrovni sociálnopolitickej štúdie. (Film Europe)
Review point: Film sa dá vystihnúť ako komunálna iránska satira na obzvlášť protikladnú sociálnu situáciu v Iráne, plnou paradoxov, nepochopenia, odcudzenie ale aj typicky orientálneho koloritu.
Film ktorý sa zdá byť jednoduchým cinema-verité – či – reality show – je tejto schéme pravým opakom, pretože to čo vidíme – nie je „reportážne skladačka taxikárskych rít“. Naopak veľmi premyslené podobenstvo s jasným morálnym nábojom.
Panahí pracuje s odstupom a využíva prirodzené humorné situácie v taxíku firmy Pegueot.
Režisér nepodlieza aj kriticky videnej realite, naopak nebojí sa odhaľovať krutú pravdu o morálnom pokrytectve a zaobľovaní status quo. Škoda že sám ako neherec musel byť v hlavnej roli, lebo iná postava by film isto posunula presnejšie ako ostré zrkadlo … a možno niekam inam (nie až tak recenzentskej pasívnosti – plnej úsmevu ktorý príliš nezapadá). Nuž, Irán je Irán a v Bagdade vždy bolo všetko v poriadku.
Evaluácia: 70 %
Festivaly: hlavná súťaž Berlinále 2015 / Zlatý medveď