RECENZIA: Pútnik – Najlepší príbeh Paula Coelha (2014).

Print Friendly

[autor recenzie: Gabriel Gröber]  Titul, rok, krajina, minúty:  Pútnik: Najlepší príbeh Paula Coelha, 2014, E + Brazília, 214´

Réžia: Daniel Augusto
Kamera: Jacob Solitrenick
Hudba: Pascal Gaigne
Účinkujú: Júlio Andrade, Ravel Andrade, Fabiana Gugli, Enrique Diaz, Paz Vega, Fabiula Nascimenio a ďalší
Distribúcia: Barracuda Movie [2. júla 2015]
 .
Coehlov životopisný film má výraznú  snahu o postihnutie fenoménu prózy Alchymista, ktorá oslovila publikum a získala fanúšikov ako bestseller naprieč globálnou sférou prakticky všade. Ide o veľmi náročnú úlohu, ktorej sa tento brazílsko španielsky filmový projekt chopil so cťou.
 .
Pre fanúšikov spisovateľa  je Augustov  celovečerný  film emotívne  spracovanou históriou tápajúceho a duchovne založeného muža – osobnosti, ktorý si išiel svojou neľahkou cestou silného konfliktu s vlastným otcom, nezáujmom a nepochopením vydavateľa,  a  taktiež rezistencie k režimistickým snahám o spoločenské  „malomeštiacke  spacifikovanie.“  Coehlov osud nie je ikonickou rozprávkou, ba naopak osudom plným peripetií, hľadania, tápania, slepých uličiek, ba aj naopak: získavanie istého rešpektu u vlastného otca, formovaním idey doby, či významného literárneho štýlu v svetovom kontexte.
 .
Sám Coehli  môže považovať  výsledok  koprodukčného  producentského úsilia zrejme len ako polovičný, ale tak trošku instantný:  opakovaní a návratov je priveľa – ide o  „dramaturgický zdar akéhosi strihového PATCHWORKU“.  Redundantnou a enigmatickou zložkou rozprávania sú veľakrát opakované  a preto dôležité rozprávačské línie  – zobrazujúce  v  častých  návratoch  tradičnú európsku pútnickú cestu Svätého Jakuba – z mestečka Saint Jean Pied de Port do Santiaga de Compostela.
.
Toto viackrát uskutočnené  autorské  putovanie,  spolu s razantným odporom k povrchnosti a priemernosti urobilo z Coehliho to, čím vždy túžil byť – skutočného ALCHYMISTU  ŽITIA, s mnohými fanúšikmi, ktorí obdobne ako on: hľadajú v spleti znamení a náznakov osudu.
.
Napriek tomu že životopisný film podáva v celku presvedčivý obraz Coehla s vynikajúcou kamerou, a veľmi autentickou hudobnou zložkou, a dokonca s  mnohými silnými dramatickými peripetiami – celkový historický obraz a význam Coehla ako skutočne významného až ikonického spisovateľa z filmu nie  je  z režijného  rukopisu  príliš patrný.
.
Tento fakt  je dominantne spôsobený  zrejme  len  mierne nadpriemerným scenárom, a až príliš voľnou dramaturgickou  prípravou projektu.  [Význam Coehla je oveľa väčší, než obraz „kontroverzného skrytého podivína a trošku zakomplexovaného blázna“ – než ako  inak skutočného aktuálneho reformátora v globálnom meradle, čo platí najmä pre laického diváka bez sympatií „fanúšikov“ – alebo výraznejšiemu  obdivu k tomuto skvelému a významnému spisovateľovi.]
 .
Vynikajúcimi  zložkami filmu je najmä skvelé obsadenie, herecké výkony všetkých protagonistov,  výber skvelých lokalít  –  a taktiež doslova exotikou posiaty farebný a veľmi muzikálny kolorit filmového diela, ktorý si určite i u našich artovo orientovaných  divákov nájde  množstvo  priaznivcov.
.
Poznámka na okraj: skutočný význam Coehla  ako spisovateľa modernej duchovnej doby 21. storočia  je oveľa väčší, než aký vznikol  v podtexte  inak veľmi zručného a talentovaného  brazílskeho  režiséra Daniela  Augusto.  Inak skvelého režijného  debutanta, avšak  ktorý  filmárskou kreatívnosťou  úplne nedocenil  túto  DUCHOVNÚ  IKONU  XXI  STOROČIA. [Čo môže byť  najmä pre veľmi náročné publikum  taktiež  „nie úplne realizovaný  divácky prísľub“.]
 .
Evaluácia: 60 – 70 %
You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV