
Titul: Stále spolu / Always Together
Žáner: dokumentárny film [9 mesačný časozber ako mozaiková skladačka PATCHWORK]
Krajina, rok výroby, minutáž: Česko, 2014, 75´
Scenár a réžia: Eva Tomanová
Kamera: Petr Koblovský, Jiří Krejčík, Michal Vojkůvka, Patrik Balonský, Petr Mlčoch (!)
Koproducenti a distribúcia: Česká televízia a Aerofilms
Producent: Jiří Konečný
Dokumentárny film Stále spolu režisérky Evy Tomanovej je PATCHWORKOM – žánrovou filmovou výpovednou mozaikou. Eva Tomanová sa opiera o autentické, avšak niekedy aj dogmaticky jednostranné výpovede dvojice Petra a jeho manželky Simony, ktorý sa po vysokoškolských štúdiách rozhodli pre vytvorenie alternatívnej komunitnej rodiny s deviatimi deťmi.
Osobitá výchova detí, ktoré nechodia do školy. Tieto naopak žijú relatívne izolovane v lone matky prírody: uprostred samoty v šumavskom lese, v karavanoch ktoré sú bez vodovodu a kanalizácie, s deťmi ovládajúcimi lezenie po stromoch, či gitarovú hru v štýle flamenco. Hudba, ktorá môže byť taktiež vedľajším rodinným zdrojom obživy.
Z náznakov je vidieť, ako Mičochovci žijú v akomsi ignorantskom osobnom i spoločenskom postojovom vzdore, ktorý sa však nestal obsiahlejšou naplnenou výzvou. Táto reakcia neprekročila paradoxnosť voči rozumu, logike a existenčnej prirodzenosti, i keď zakladanie obdobných atomizovaných komunít je dnes známe i v zahraničí (USA i EÚ).
Následkom atomického vymedzenia si divák môže uvedomiť čo všetko prináša svojrázna výchova bez styku s vrstovníkmi, a v izolácii taktiež od ďalších obdobných komunít. Deti Mičuchovcov žijú akúsi zdanlivo „bezstarostnú selanku sociálnych neurotikov“ – životného experimentovania a exhibicionizmu, avšak sumárne patriarchálny model iluzórneho mikrostveta skôr nevyšiel ako vyšiel.
Vďaka len difúzne zostrenej prístupovej autorskej optike si nezaujatý divák zrejme nebude vedieť vytvoriť zásadnejší názorový postoj k téme. Autorkin zámer potom ustrnul medzi dramatickou konfrontáciou a súčasnou snahou o nestrannosť.
Režisérke sa však darí vystihnúť akýsi rodinný sociopatizmus v modelovej singularite – dobrá myšlienka a jej dogmatické pôsobenie – napríklad hlboké znalostné výchovné manká v rodičovskom procese výchovy (nulové kamarátstva všetkých detí mimo rodinu, informačná podvýživa, výrazná sociálna retardácia, a mnoho ďalšieho).
Z producentskej stránky možno pogratulovať autorom a tvorcom k významnému medzinárodnému oceneniu na dokumentaristických trhoch. Film však vznikal veľmi komplikovane (až štyria kameramani, a ešte viac strihačov za obdobie 9 mesiacov). Najmä v závere výpovede si divák môže všimnúť dokonca aj zásadnejšie nedostatky technického charakteru – v súvislosti s kvalitou obrazu a nekorektnou technickou zábezpekou filmovania.
Portrét alternatívneho života v princípe vôbec nie je tým, čím mohol a zrejme mal byť: zamýšľanou „ideovou fackou“ životnému štýlu takzvaným malomestským väčšinovým konzumentom.
Škoda relatívne malej odvahy ku tvorivejším konfrontáciám z ruky českej debutantky v oblasti celovečerných dokumentárnych filmov. Výsledok deväťmesačného dokumentaristického časozberu je napokon viac materiálom pre televíznu publicistickú prezentáciu, než pre výraznejšie možnosti v nezávislej distribúcii s hlbším artovým zámerom.
Hodnotenie: 50 – 55 %