Recenzia: Ida, 2016, 82´

Print Friendly

Titul: Ida

Genre: dráma

Krajina, rok, minutáž: Poľsko, Dánsko, Francúzsko, Veľká  Británia, 2013, 82´
Scenár: Paweł Pawlikowski, Rebecca Lenkiewicz
Réžia: Paweł Pawlikowski
Kamera: Ryszard Lenczewski, Łukasz Żal
Strih: Jarosław Kamiński
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Hrajú: Agata Kulesza, Agata Trzebuchowska, Dawid Ogrodnik, Joanna Kulig, Jerzy Trela, Adam Szyszkowski, Halina Skoczyńska
Premiéra v SR: 11. septembra 2014  ASFK

Festival európskeho filmu 7 x 7

Ida | Reviews | Screen

IMDb: 7,4   CSFD: 74 %   1  Oskar, 67 ďalších ocenení z medzinárodných festivalov,  60 nominácií na ocenenia

SYNOPSIS   Before the 18-year-old novice Anna becomes a nun, she must visit her only living relative, Wanda, whose existence she had no idea yet. It turns out that Aunt Wanda is a former ardent communist and judge who sent a priest and other opponents of the regime to her death in the 1950s. An unexpected encounter directs Anna on a journey to uncover the family secret, her Jewish origins and her real name, Ida. The cynical, life-sprawled but conscience-stricken Wanda is in many ways the real opposite of Ida, who, for the first time in a joint search, experiences the temptation of the outside world: jazz music, freedom and the opportunity to fall in love. British director of Polish origin, two-time BAFTA winner Paweł Pawlikowski, returns to the country of his childhood with Ida. The original and poetic story of the search for one’s own identity is a modern homage to the classic cinematography of the 1960s.

How Did a Black-and-White Polish Film Become the Year's Surprise  Foreign-Language Hit? | IndieWire

Poliak pracujúci pre BBC  Paweł Pawlikowski  je  držiteľom Oscara  za najlepší zahraničný film, a taktiež dvojnásobným držiteľom ocenenia BAFTA, ktorý sa vracia atmosférou  nižších a okrajových spoločenských vrstiev,  i čiernobielou technickou tonalitou tejto snímky do šesťdesiatych rokov. Snaží sa byť poctou  štýlu novej vlny.

Scenárista a režisér Pawlikowski pristupuje autorsky v snahe hľadať životnú pravdu a diskutuje  aj o práve na odpustenie hriechov či práva na výber vlastnej zmysluplnej cesty. Podľa žánrového prístupu  ide o komornú existenciálnu drámu s hlavnou rolou neherečky.  Príbeh predstavuje  vzťah Idy  Liebensteinovej,  ako  prostého dievčaťa [až do realizácie diela neherecký profil], zažívajúceho  doposiaľ len možnosti modlitieb a odpúšťania svetských statkov.  V kontraste medzi mladou a staršou ženou vidno elektrizujúcu – a tragicky prudko ironickú tetu Wandu: ktorá je dobou poznačená žena, prospechárska komunistka, bývalá sudkyňa a možno aj sériový vražedník nepriateľov režimu, ktorá si lieči svedomie príležitostným sexom, alkoholom, drobnými škandálmi a cigaretami.

Filmový prístup  je  zdôrazňuje dej  bez sentimentality a potreby psychologizovať, bez odsudzovania krívd vojnového besnenia – židovský cintorín versus neemociálna obradnosť seminára. Smiešna strojenosť prijímania stravy voči konfliktom sveta tam vonku.

Zaujímavou stránkou filmovej výpovede je jej nepochybný manierizmus, pretože film výrazne neodkazuje na aktuálnu paralelu, k súčasným globálnym  dejom a procesným podobnostiam. Jadro narácie Idy naopak tvorí  len  akési typicky ženské mozaikovito, poňaté pocitové  náznakové leporelo, založené  na skvelom výbere protagonistov, a tvorivo zrelom spôsobe  rozvíjania  kreatívneho  kontrastu hlavných protagonistiek.

Obe herečky stvárňujúce Idu i Wandu majú emocionálne, a pritom minimalisticky napísané  role  filmu, ktorý  žánrovým prístupom vystihuje atmosféru štýlu klasicky formátovaných  princípov  nových vĺn, s patinou čiernobielych totalít. Na historickú situáciu porevolučného Poľska môže film odkazovať až v druhom pláne.

Evaluácia: 90 %

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV