
Titul: Ida
Genre: dráma
Krajina, rok, minutáž: Poľsko, Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia, 2013, 82´
Scenár: Paweł Pawlikowski, Rebecca Lenkiewicz
Réžia: Paweł Pawlikowski
Kamera: Ryszard Lenczewski, Łukasz Żal
Strih: Jarosław Kamiński
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Hrajú: Agata Kulesza, Agata Trzebuchowska, Dawid Ogrodnik, Joanna Kulig, Jerzy Trela, Adam Szyszkowski, Halina Skoczyńska
Premiéra v SR: 11. septembra 2014 ASFK
Festival európskeho filmu 7 x 7
IMDb: 7,4 CSFD: 74 % 1 Oskar, 67 ďalších ocenení z medzinárodných festivalov, 60 nominácií na ocenenia
SYNOPSIS Before the 18-year-old novice Anna becomes a nun, she must visit her only living relative, Wanda, whose existence she had no idea yet. It turns out that Aunt Wanda is a former ardent communist and judge who sent a priest and other opponents of the regime to her death in the 1950s. An unexpected encounter directs Anna on a journey to uncover the family secret, her Jewish origins and her real name, Ida. The cynical, life-sprawled but conscience-stricken Wanda is in many ways the real opposite of Ida, who, for the first time in a joint search, experiences the temptation of the outside world: jazz music, freedom and the opportunity to fall in love. British director of Polish origin, two-time BAFTA winner Paweł Pawlikowski, returns to the country of his childhood with Ida. The original and poetic story of the search for one’s own identity is a modern homage to the classic cinematography of the 1960s.
Poliak pracujúci pre BBC Paweł Pawlikowski je držiteľom Oscara za najlepší zahraničný film, a taktiež dvojnásobným držiteľom ocenenia BAFTA, ktorý sa vracia atmosférou nižších a okrajových spoločenských vrstiev, i čiernobielou technickou tonalitou tejto snímky do šesťdesiatych rokov. Snaží sa byť poctou štýlu novej vlny.
Scenárista a režisér Pawlikowski pristupuje autorsky v snahe hľadať životnú pravdu a diskutuje aj o práve na odpustenie hriechov či práva na výber vlastnej zmysluplnej cesty. Podľa žánrového prístupu ide o komornú existenciálnu drámu s hlavnou rolou neherečky. Príbeh predstavuje vzťah Idy Liebensteinovej, ako prostého dievčaťa [až do realizácie diela neherecký profil], zažívajúceho doposiaľ len možnosti modlitieb a odpúšťania svetských statkov. V kontraste medzi mladou a staršou ženou vidno elektrizujúcu – a tragicky prudko ironickú tetu Wandu: ktorá je dobou poznačená žena, prospechárska komunistka, bývalá sudkyňa a možno aj sériový vražedník nepriateľov režimu, ktorá si lieči svedomie príležitostným sexom, alkoholom, drobnými škandálmi a cigaretami.
Filmový prístup je zdôrazňuje dej bez sentimentality a potreby psychologizovať, bez odsudzovania krívd vojnového besnenia – židovský cintorín versus neemociálna obradnosť seminára. Smiešna strojenosť prijímania stravy voči konfliktom sveta tam vonku.
Zaujímavou stránkou filmovej výpovede je jej nepochybný manierizmus, pretože film výrazne neodkazuje na aktuálnu paralelu, k súčasným globálnym dejom a procesným podobnostiam. Jadro narácie Idy naopak tvorí len akési typicky ženské mozaikovito, poňaté pocitové náznakové leporelo, založené na skvelom výbere protagonistov, a tvorivo zrelom spôsobe rozvíjania kreatívneho kontrastu hlavných protagonistiek.
Obe herečky stvárňujúce Idu i Wandu majú emocionálne, a pritom minimalisticky napísané role filmu, ktorý žánrovým prístupom vystihuje atmosféru štýlu klasicky formátovaných princípov nových vĺn, s patinou čiernobielych totalít. Na historickú situáciu porevolučného Poľska môže film odkazovať až v druhom pláne.
Evaluácia: 90 %