Filmová recenzia: „PIESEŇ MORA“, SONG OF THE SEA, 2014

Print Friendly
Titul: Pieseň mora – Song of the Sea
Krajina, rok minutáž:  Írsko-Francúzsko-Dánsko-Belgicko-Luxembursko, 2014,  93´
Scenár: Will Collins, Tomm Moore
Réžia: Tomm Moore
Hudba: Bruno Coulais
Účinkujú: Brendan Gleeson, Fionnula Flanagan, Pat Shortt, David Rawle, Jon Kenny, Lisa Hannigan, Lucy O’Connell
V českom znení: Markéta Irglová, Miroslav Krobot, Matěj Převrátil, Klára Nováková, Libuše Švormová, Petr Lněnička
Distribúcia v SK: od 16. apríla 2015 ASFK
 .
Ocenenia: nominácia na Cenu Akadémie v kategórii Najlepší animovaný film, 8 nominácii na Annie Awards
Song of the Sea (2014) : CineShots

ASFK – noticka distribútora:   V bájnej krajine starých Keltov žije na osamelom majáku otec s dcérou a synom. Život celej rodiny sa obráti hore nohami vo chvíli, keď sa ukáže, že malá dcérka Saoirse je poslednou z tuleních víl. Jedine ona totiž môže piesňou zachrániť všetky rozprávkové bytosti, ktoré premenila na kameň čarodejnica Macha.  Po vysoko oceňovanej rozprávke Brendan a tajomstvo Kellsu prichádza írsky režisér Tomm Moore s ďalším kúzelným príbehom v celovečernom filme. Nádherne a tradične animovaný svet keltských mýtov a silné rozprávanie o sile materskej a súrodeneckej lásky vyniesol mladému režisérovi nie len porovnanie s najväčšími majstrami animovaného filmu, ale tiež už druhú nomináciu na Oscara. Film Song of the Sea mal premiéru  za oceánom na  MFF Toronto v septembri 2014. [Kto je režisér Tomm Moore? Tomm Moore patrí k zakladajúcim členom štúdia Cartoon Saloon, ktoré stojí aj za úspešnou televíznou sériou Skunk Fu! Už prvý celovečerný animovaný film tohto írskeho režiséra, Brendan a tajomstvo Kellsu, získal oscarovú nomináciu. Tim Moore využíva tradičnú animáciu s orientáciou na írsku mytológiu.  Výnimočným projektom, na ktorom v roku 2014 spolupracoval, je aj celovečerný animovaný film inšpirovaný knihou Kahlila Gibrana – Prorok, pri ktorom jeho jednotlivé kapitoly tvorili animátori z celého sveta.]

▓   Review   Tomm Moore vymyslel iný animovaný film než je aktuálny kánon Pixaru a Disneya a našom prípade ide zrejme o pastiš psychoanalytických, mystických, a ďalších hlbinne-psychologických prvkov. Zdá sa ako keby väčšina z nich vypadla z monografií C. G. Junga, Josepha Campbella [Hero´s Journey], či Sigmunda Freuda. Alebo z mnohých anglických učebníc „storytellerstva“, ktoré zahŕňa folklórne vplyvy, oblasť rozprávok, a analýzu mýtov v kombinácii s bežnou globálnou realitou. Veď ťažko klasifikovať vierohodne to, že detský hrdina kradne rodičom kožuch, pravidelne uniká z domu, skáče do ľadového oceánu, hrá sa pod vodou s tuleňmi, a bez pochybností vie rozoznať a odborne či intuitívne kvalifikovať  i konanie zlej a nebezpečnej čarodejnice, a to bez toho aby mal klasického mentora či bol pod vplyvom istej rozprávkovej bytosti. Povahové vlastnosti spomínanej zlej čarodejnice s keltským menom Macha  sú podané paradoxne s kriticky zmenšenou optikou, a len skôr ako „nešťastie“ z prebytku veku a skúseností, čo pre diváka namiesto  záporného kontrastu naopak skôr vytvára  značne sympatickú a súcitnú bytôstku akejsi „múdrej starenky“,  ale aj nepochybne veľkej moci a schopností.
.
Spracovanie konfliktu keltského mýtu je skôr epické než dramatické a  kontrast medzi dobrom a zlom nie je v tejto interpretácii markantný. Hrdinka nepodlieha osudu, a naopak sama svoj osud podmieňuje a dokonca utvára. Hlavná detská hrdinka funguje ako akýsi „reprezentačný model nadprirodzenej bytosti“. Funguje pomocou  špecifických schopností – komunikuje so svojou mŕtvou matkou [ako keby bola živá], a napokon v závere „rozhoduje“ medzi odchodom na onen svet a reálnym bežným svetom detského dorastania. Uznajme, že pre štandardizovanú detskú rozprávkovú psychiku alebo mainsteamového diváka  – tu  ide o obsahovo veľmi náročné úvahy: hrozivo-láskavá čarodejnica Macha, tulenia víla a dieťa v jednej osobe; iba braček, babička, otec v princípe nemajú magické schopnosti, ale veria v ne a uznávajú ich [značne depresívnu zážitkovú atmosféra].  Nadštandardnú hudobnú linku diela zabezpečuje známy francúzsky skladateľ Bruno Coulais, ktorý skomponoval hudbu aj k filmom Mikrokozos, Putovanie vtákov, Koralína, alebo k animovanej rozprávke z eskimáckych mýtov Chlapec, ktorý chcel byť medveďom.

▓ ▓    Finálne hodnotenie:
SONG OF THE SEA  –  citlivý imaginárny film s morálnym posolstvom, ktorý je však vhodný pre špecifického esteticky vyhradeného diváka, a stále sa zväčšujúci segment filmárskej cinefílie. Verejnoprávnych fanúšikov poteší silný morálny apel a finálny happy end. Depresívna fantazijná dilema hlavnej detskej hrdinky  legendárnej  malej morskej tulenej víly  má špecificky silný, a  celkovo harmonicky orientovaný záver  nepochybne skôr baladického rozprávkového príbehu.

▓  Žánrový produkt  ▓ Evaluácia – koncepčný experiment: 70 % ▓  Celkový dojem: 50-60 %

 .
You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV