Recenzia: Sama nocou tmou – A GIRL WALKS HOME ALONE AT NIGHT, 2014

Print Friendly

Titul Sama nocou tmou (A Girl Walks Home Alone at Night),

Krajina, rok, minutáž: USA, 2014

Genre: všežánrová indies

Scenár a réžia: Ana Lily Amirpour
Kamera: Lyle Vincent
Strih: Alex O´Flinn

Produkcia: Megan Ellison
Hrajú: Sheila Vand, Mozhan Marno, Arash Marandi, Dominic Rains, Marshall Manesh,
Rome Shadanloo, Milad Eghbali, Reza Sixo Safai
Distribušná premiéra: ASFK  9. 4. 2015

Aktuálna festivalová bilancia: 5 wins, 8 nominácií

English Synopsis [IMDb]  In the Iranian ghost-town Bad

City, a place that reeks of death and loneliness, the townspeople are unaware they are being stalked by a lonesome vampire.

Ana Lily Aminpour je mladou talentovanou autorkou, ktorá realizovala pocitovo i výtvarne veľmi zaujímavú čiernobielu celovečernú snímku v artovom duchu. Jadrom príznačne žensky orientovanej filmovej výpovede o superzvodnej mladej, trestajúcej krásnej  upírke  – je hľadanie pochopenia a šťastia v láske. Film je postavený na duchu  „imaginárneho Skazeného mesta“, ktorého obyvateľmi sú tradičné „skazené veci Západu“. Napríklad drogová závislosť, svojrázni díleri, predajné pouličné prostitútky, nevládni senilní starci, ktorých prezývajú „smažky“, či  americké automobilové veterány, ropná ťažba, či elektráreň.

Aminpourová je tematicky zreteľne inšpirovaná umeleckým štýlom nezávislého  J. Jarmusha. Autorka pôsobí režijne spočiatku prekvapujúco invenčne –  v rozmedzí medzi etablovaním zaujímavého pôvodného sveta vyladených artefaktov, odkazov, alebo aj ponášok – ktorých spoločným činiteľom je súčasne autorská nepochybná fascinácia živočíšnou zmyslovosťou spomínaných kontroverzných javov. Aminpourovej zrejme ide o vytváranie špecifickej atmosféry, a súčasne aj o jej rázne popretie, odsúdenie, kritiku, alebo aj o podvedomý  výsmech tejto symbolike.

Sporné je westernovské  zaradenie upírnych  motívov, na hranici úspornej bezobsažnosti, ktorá sa tvári, že niekam smeruje. Vo finále namiesto tragicikej katastrofy nastáva značne nepochopiteľné a ničím nezdôvodnené zmierenie základných charakterových rozporov.

Scéna v cadilacu na hranici nepochopiteľného a nezmyselného zastavenia v nočnej púšti „in the middle of nowhere“, bez náznaku vysvetlenia pre diváka – napokon nie je ani podobenstvom, ani výzvou, ani zavŕšením rozprávania, čo si divák vysvetlí aj ako nedodržaný zmyslový rozmer filmu. Celé rozprávanie sa tým  značne ochudobnilo o hlbšiu logiku a zmysel výpovede. Škoda neurčitého záveru, pretože príbeh je inak veľmi pútavý, sofistikovaný – i keď značne artizovaný, a  taktiež až nadmieru estetizovaný.

Nesporné pozitíva filmu sú predovšetkým vynikajúca kamera, a taktiež výnimočná až uhrančivá atmosféra vizuálne dobre prepracovaných detailov. Taktiež  zručná práca s hercami mladej iránskej autorky tak vyznieva  trochu do prázdna, čo však môže byť u debutantskej rozvíjajúcej sa autorky tolerované ako odpustiteľný prešľap, v inak invenčnom filmárskom štýle.

Ana Lily Aminpou môže diváka rovnako nadchnúť v segmente laického publika, ale i sklamať prehnané očakávania poučených kinofilov kvôli vatovému pózerstvu, či už predstieranému – alebo niekedy aj skutočnému.  Na festivalom poli sa jej  autorskému filmu obdobne darí so striedavými úspechmi, najmä na menších zahraničných špecializovaných festivaloch.

Hodnotenie: ▒  x x x  ▓  Evaluácia – koncept: 60 %    Celkový dojem:  55 – 65 %

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV