PREVZATÁ SPRÁVA: SÚČASNÉ POĽSKÉ UMENIE V KUNSTHALLE BRATISLAVA 27. 2 . – 28. 6. 2015

Print Friendly

Titul výstavy: UMENIE NA HLAVE / Poľské súčasné umenie
Miesto výstavy: Dom umenia / Kunsthalle Bratislava, 27. februára – 28. júna 2015

Výstava vznikla v spolupráci s Múzeom moderného umenia vo Varšave

Autor explikačného textu: Sebastian Cichocki

Umelci: Paweł Althamer a Paulina Antoniewicz a Jacek Taszakowski, Ewa Axelrad, Mirosław Bałka, Wojciech Bąkowski, Piotr Bosacki, Paweł Bownik, Olaf Brzeski, Rafał Bujnowski, Oskar Dawicki, Wojciech Doroszuk, Nicolas Grospierre, Aneta Grzeszykowska, Jan Smaga, Łukasz Jastrubczak, Ewa Juszkiewicz, Magdalena Karpińska, Tomasz Kowalski, Agnieszka Kurant, Milena Korolczuk, Zbigniew Libera, Goshka Macuga, Marcin Maciejowski, Honorata Martin, Krzysztof Mężyk, Gizela Mickiewicz,  Katarzyna Mirczak, Anna Molska, Mikołaj Moskal, Witek Orski, Sławomir Pawszak, Agnieszka Piksa, Agnieszka Polska, Katarzyna Przezwańska, Wojciech Puś, Karol Radziszewski, Joanna Rajkowska, Bianka Rolando, Wilhelm Sasnal, Maciej Sieńczyk, Janek Simon, Slavs and Tatars, Łukasz Surowiec, Monika Szwed, Iza Tarasewicz, Mariusz Tarkawian, Aleksandra Waliszewska, Jakub Woynarowski, Jakub Julian  Ziółkowski, Anna Zaradny, Artur Żmijewski [Kurátor: Sebastian Cichocki]

UMENIE NA HLAVE / Poľské súčasné umenie je pokračovaním výstavy Čo vidieť (po poľsky Co widać) prezentovanej v Múzeu moderného umenia vo Varšave na začiatku roku 2014 ako prvej  rozsiahlejšej prezentácie poľského umenia za ostatné desaťročie (viac ako 80 umelcovzastupujúcich rôzne generácie, médiá a umelecké centrá), ktorá sa zameriavala na najdôležitejšie práce, prístupy a témy výtvarných umelcov v Poľsku. Kurátori výstavy – Sebastian Cichocki a Łukasz Ronduda si zámerne vybrali konzervatívny formát umeleckého salónu, pričom ťažisko presunuli z výstavných experimentov na samotné umelecké diela. Bol to zároveň aj pomerne nezvyčajný salón – kritický, emancipačný, psychadelický, často aj brutálny, perverzný, sebavedomý a viacvýznamový. Obidve výstavy – ako varšavská, tak aj bratislavská – slúžia ako sprievodcovia, ktorí ukazujú smerovanie aktuálnych umeleckých javov. Výstavy predpokladali široký okruh prijímateľov, ktorí sa zaujímajú o súčasnú kultúru. Tieto výstavy vznikli v špecifickej chvíli – niekoľko rokov po stabilizácii pozície poľského umenia na medzinárodnej scéne, a zároveň v čase viditeľnej profesionalizácie (a radikalizácie) inštitúcie umenia. Zdá sa, že súčasná situácia splnila sny predchádzajúcim generáciám umelcov, pre ktorých prítomnosť na poli umenia súvisela často s bojom o inštitucionalizáciu a postavenie umelca v spoločnosti. Táto situácia však nerieši všetky problémy, ale paradoxne vedie k vzniku nového napätia medzi inštitúciou a umelcom, a umelcom a verejnosťou, čoho výsledkom je vznik Občianskeho fóra súčasného umenia (Obywatelskie Forum Sztuki Współczesnej), ktoré lobuje okrem iného za doriešenie legislatívy týkajúcej sa sociálnych dávok pre umelcov. Mladá generácia umelcov vstupuje do sveta umenia, ktorý je už definovaný a profesionalizovaný, s jasne stanovenou hierarchiou a precíznymi pravidlami fungovania, a neraz aj s presne vytýčeným rozdelením.

Výstava UMENIE NA HLAVE Poľské súčasné umenie je prehliadkou nielen metód modelovania  sveta prostredníctvom umenia, ale aj chápania a predstáv (alternatívnych) skutočností, stratégie budovania vzťahov s minulosťou a anticipovania budúcnosti. Varšavská výstava poukazovala na to, čo je na poľskej umeleckej scéne aktuálne, pričom umelecké diela a javy boli zoskupené tak, aby tvorili naráciu. Bratislavská výstava je založená na intuitívnejších a formálnejších vzťahoch medzi vybranými dielami, pričom poukazuje na temný, obrazotvorný prvok v poľskom umení. Jednou z výrazných dejových línií je znovuobjavenie avantgardných stratégií a hľadanie inšpirácií v iných druhoch umenia (filme alebo literatúre) prostredníctvom využitia rozprávačského prvku, ako aj časté návraty do tradičného výtvarného umenia a abstrakcie, a zameranie umelcov na matériu.

Názov výstavy bol prevzatý zo série umeleckých performance v 70. rokoch, ktorých autorom je radikálne neoavantgardné duo KwieKulik (Zofia Kulik a Przemysław Kwiek). Umelci v nich tvorili výtvarné diela na svojich hlavách a hlavách modelov či umelcov. Duo KwieKulik vtedy poukazovalo na prvky hry, procesu, prepojenia medzi divákom, umelcom a umeleckým materiálom charakteristickým pre nové umenie. Na komplexný umelecký projekt KwieKulik, zmývajúci hranice medzi súkromným a verejným priestorom, a medzi umeleckou tvorbou a politickým zaangažovaním, odkazuje mnoho prác prezentovaných na výstave. Sú to práce, ktoré oslovujú hlavu diváka, ale aj práce, ktoré využívajú hlavu-rozum ako nástroj na poznávanie toho, čo je okolo nás viditeľné, ale aj neviditeľné. [Sebastian Cichocki]

Výstava poľského moderného umenia prezentuje artefakty  kreatívnych umelcov s rozhľadom a schopnosťou  byť poučeným  pozorovateľom, ale súčasne aj  vlastnosťou byť imým, nekonvenčným, a taktiež dostatočne spochybňujúc  zavedený status quo. Umelcom sústredeným taktiež na menšiny, alebo typicky ženský pohľad.

Viac informácií: www.kunsthallebratislava.sk   Na prezentačnom obrázku artefakt z výstavy.

Hodnotenie: ▒  x x x  ▓  Evaluácia – koncept: 85 %    Celkový dojem: 70-80 %

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV