Slovenský titul: Zázraky
Anglický titul: Meraviglie

Krajiny v koprodukcii, rok, minutáž: Taliansko – Švajčiarsko – Nemecko, 2014, 110´ 

Scenár a réžia: Alice Rohrwacher
Kamera: Hélène Louvart
Strih: Marco Spoletini
Zvuk: Christophe Giovannoni
Hrajú: Alba Rohrwacher, Maria Alexandra Lungu, Sam Louwyck, Monica Bellucci, Sabine Timoteo, Agnese Graziani a ďalší
Festivaly: Cena kritiky na MFF v Cannes [Grand Prize of the Jury] Hodnotenie IMDb: 6.8 

Medzinárodný slogan snímky: „Nothing will be the same at the end of this summer for Gelsomina and her three younger sisters.“

Distribúcia: ASFK (SK) Cineart (CZ)

MOVIE   REVIEW

Talianska snímka Zázraky ako druhý celovečerný film. Naša režisérka debutovala filmom o dievčatku pripravujúceho sa na birmovku Corpo Celeste, 2011.  V ďalšom filme Zázraky [2014]  začínajúca talentovaná  scenáristka   a filmárka Alice Rohrwacher rozpráva súčasný civilný príbeh včelárskej rodiny zo severu Talianska.

Snímka  talianskej filmárky  mapuje  zmiešané rodinné  nemecko-talianskeho vidiecke  prostredie – so štyrmi dorastajúcimi dcérami a najstaršej Gelsominy [neherečka M. A. Lungu], ktorá sa nebadane potýka nielen s vlastným prebytkom prirodzenej „chytrosti“ a sklonom k ženskej rodinnej autorite (strkať do všetkého nos) –  ale aj o naplnenie práve na autentické „emočné dobrodružstvo“ – podľa vlastných mladistvých romantických úzusov. Čiže vonkajšieho sveta žensky  a dievčensky „idealistického  fantazírovania“.

Ďalšími tematickými cieľmi filmu sú zdravý životný štýl, reálny vidiecky portrét aktuálnych podôb včelárstva. Ďalej aj  vlastný autorský prínos formujúceho sa filmového talentu, ktorý tentokrát napriek silnému dokumentaristickému backroundu, ktorý  osciluje na pomedzí reality a sna.

I preto  asi nakrúcanie televíznej reality šou o domácich lokálnych remeslách  na romantickom ostrove v jednej z jaskýň s originálnou hviezdou Monicou Bellucci v  regionálne orientovanej TV-šou Zázraky vidieka, čo je výzvou najmä pre domáceho artového diváka.

Dejovým vrcholom filmu sa fatantaskne-absurdná koncepcia „byrokratického včelárstva“ s jeho falošne smiešnym nepravým patriotizmom –  neschopného ústupkov, výhybiek ale aj istého grandiózneho pôvabu?

Alebo  akési mystické zápolenie medzi vplyvom dominantného ale smiešne rustikálneho rodinného patriarchu Geralsima a prebúdzajúcej sa dievčenskej romantickej túžby? Alebo ide  skôr o romantickú väzbu  k Martinovi – šestnásťročnému  nemeckému delikventovi z polepšovne, ale  v roli „lokaja na prevýchove“.  Presvedčivo stvárneného Luisom Huilcom. A čo obrovská dôvera, ktorej sa Alici Rohrwacher opakovane v medzinárodnom festivalovom svete dostáva?

Druhým filmom Rohrwacher  opäť dokázala že je talent, má ťah na bránku, a je typicky žensky autorská, a najmä  zvláda výber hercov a prácu s nimi, pretože sama má k herectvu najbližšie. Najmä jej staršia sestra, ktorá asi najlepšie z hercov  pochopila  svoju  kľúčovú a značne cynickú či tajomnú ženskú rolu filmu ?

Chybičky krásy nájdeme u Rohwacher  rozhodne  u  kameramanskej stránky výpovede,  ktorá  je  z profesijných príčin „na hrane“ spolu so scenáristikou, či len  letmo zadanou  a  žensky  intuitívnou dramaturgiou.

U veľmi talentovanej mladej režisérky sa veľmi  tolerujú vonkajšie barličky „debutanta“ – explicitnejšie náznaky imaginatívnosti – magického realizmu, i chytľavá téma vidieckej agroturistiky. Ďalej tu máme i kritickú tému  prvoplánových a „tradične gýčových a šoubizových talianskych  médií“, či kritiku lokálneho etruského  kanonického  statusu. Romantický Poliak  H. Sienkiewicz, tvorca Quo vadis – by mal z štýlového základu prezentovanej  scenáristickej alchýmie radosť.

Tak isto niektoré autobiografické prvky uplatňuje začínajúca režisérka  Rohrwacher príliš zoširoka. Veľké množstvo umne, ale len vonkajškom načrtnutých point: odkazy na taliansky film (Fellini), nedopovedané motívy, germánska problematika.

V  kraji Umbria,  kde sa  statok  nachádza, avšak   obdobné statkárske sídla –  nie sú   autentickým výrazovou  architektúrou  talianskeho severu.  Umbria – ako inak nie je na hraniciach Talianska, ale až v cca 300 km vzdialenom  vnútrozemí. Má úplne iného kultúrneho ducha, než prezentovanú agrárnickú zaostalosť. Ošarpaná usadlosť a vietor v týchto  filmovo-lokalitných  útrobách, ako akási  umná  „neorealistická citácia“?

Otázky hĺbavého diváka:  A kto vlastne je vzdorovitá Coco [Sabine Timoteo] a prečo žije s naozaj ťažko akceptovateľným a záhadným  Nemcom  Wolfgangom, ktorého najväčšou ideou je kúpiť si  africkú ťavu pre radosť svojich detí, a bonmot –  že všetko sa nedá, nesmie,  a nemôže dať  vyjadriť za peniaze –  paradoxne hlboká avšak smiešne prezentovaná myšlienka?

Možno až príliš zavádzajúca je neromantická a navonok „škandalózne odpudzujúca“ podoba svojpomocne organizovaného včelárstva.  Práca s demonštratívne tristnou hygienou, v strese a dezorganizácii. Alebo ohrozenia z nerealizovaného  tetanového očkovania?

Ešteže dievčenský aspekt rozprávania je u Rohrwacher  naozaj silný a úprimný – za čo zrejme  všetky tie ovácie. A taktiež  šťastná chvála mladej ambicióznej tvorkyni. Úprimne gratulujeme k oceneniu.

▒  x x x  ▓   Evaluácia – koncept: 60 %  réžia:  60 %,  herectvo v hlavnej roli:  90  %