Titul: Mami! 
Anglický titul: Mommy!

Krajina, rok, dĺ

Kanada, 2014, 139´
Scenár, réžia, produkcia a strih: Xavier Dolan
Kamera: André Turpin
Hudba: Noia
Hrajú: Anne Dorval, Antoine-Olivier Pilon, Suzanne Clément, Patrick Huard, Alexandre Goyette, Michele Lituac, Isabelle Nélisse, Pierre-Yves Cardinal, Viviane Pascal, Natalie Hamel-Roy, Vincent Fafard a ďalší.
Distribúcia: Asociácia slovenských filmových klubov

MOVIE   REVIEW 

Xavier Dolan je mladý kanadský filmový génius, ktorý sa v poslednej dobe opäť o čosi posunul k ešte artovejšej dokonalosti. Minuloročná Zlatá Palma mu za otáznych okolností neprávom unikla (Cannes, 2014), čo si tak trochu kompenzoval ziskom taktiež významnej – Ceny poroty na  už zmienenom „najdôležitejšom  festivale“ –  na MFF v Cannes.

V  snímke Mummy!  je dospievajúca  excesívna postava  Steve  ako stredobod rodinného mikrokozmu medzi školou, v ktorej sa ukázal ako nezvládnuteľný –  a svojím okolím: sympatickou nekonvenčnou a taktiež nie  bezproblémovou matkou.  Do tretice  formujúci sa  výchovný vzťah abstinujúcou susedkou Kylou, ktorá má abstinenčné príznaky po kokaíne, ale inak normálnu rodinku.

Stevova tak trochu otázna matka/vdova  je  na začiatku filmu obeťou zvláštne pôsobiacej autonehody. Následne rieši dilemu odoslania syna do nápravného ústavu pre nezvládnuteľných. Ide vcelku  o obávaný ústav  s prísnym režimom – elektrošoky – násilie – školometský pedagogizmus takzvanej prevýchovy, a  ťažko sa rozhodnúť medzi pekelne náročným vzťahom ku problémovému adolescentovi a ešte horším riešením, čo sa napokon jednoznačne ukázalo ako správna predtucha.

V príbehu Mummy! nejde o reálnu autorovu  matku, pretože podľa Dolana je jeho skutočná matka úplne iná, a nemá s filmom žiadnu príbuznosť. Artová interpretácia matky je však zrejme „interpretáciou materstva“ a vzťahov –  medzi rodičmi a ich deťmi – z akejsi transpersonálnej perspektívy – nezvládnutia komunikácie medzi generáciami, osobnou anektivitou, a hľadaním konsenzuálneho vyslobodenia z tohto kolotoča.

Z umeleckej  stránky vynikne v Dolanovom diele skvelá režijná metóda. Ako je už u Dolana obvyklé – osobitná myšlienkovo režijná koncepčnosť je založená na emotívnej stránke, a tesne súvisí aj s motivačnou dramaturgiou základných myšlienok príbehu, ktoré sú konceptom diela.

Ako vieme, všetko vyšlo viac než na sto percent. Dielo je náročným a emotívnym posolstvom s víziou, ktorá irituje. Diagnóza ADHD, štúdia disfunkčnej rodiny, vynikajúci herecký experiment.

Excelentný scenár – v ktorom nenahnevajú ani zhody a náhody v potrebe motivovať a nestrácať rozprávačský čas. Emócie –  a  výborná dramaturgia.

Skutočne práca s energiami  – ktorá sa len tak nevidí, pretože je jednoducho uchvacujúca. Skvele pôsobiaca artovka pre kino klubového diváka s dynamickým dejom a podmanivou zážitkovosťou.

Evaluácia – koncept: 95 %  réžia: 100 %,  herectvo v hlavnej roli: 100 %

Festivaly: Winner: Jury Prize Film Festival Cannes, 2014

Nominations: Palme d´Or, Queer Palme  Total bilance: 7/31 [wins/nominations]