
Titul: Mami!
Anglický titul: Mommy!
Krajina, rok, dĺ
Kanada, 2014, 139´
Scenár, réžia, produkcia a strih: Xavier Dolan
Kamera: André Turpin
Hudba: Noia
Hrajú: Anne Dorval, Antoine-Olivier Pilon, Suzanne Clément, Patrick Huard, Alexandre Goyette, Michele Lituac, Isabelle Nélisse, Pierre-Yves Cardinal, Viviane Pascal, Natalie Hamel-Roy, Vincent Fafard a ďalší.
Distribúcia: Asociácia slovenských filmových klubov
MOVIE REVIEW
Xavier Dolan je mladý kanadský filmový génius, ktorý sa v poslednej dobe opäť o čosi posunul k ešte artovejšej dokonalosti. Minuloročná Zlatá Palma mu za otáznych okolností neprávom unikla (Cannes, 2014), čo si tak trochu kompenzoval ziskom taktiež významnej – Ceny poroty na už zmienenom „najdôležitejšom festivale“ – na MFF v Cannes.
V snímke Mummy! je dospievajúca excesívna postava Steve ako stredobod rodinného mikrokozmu medzi školou, v ktorej sa ukázal ako nezvládnuteľný – a svojím okolím: sympatickou nekonvenčnou a taktiež nie bezproblémovou matkou. Do tretice formujúci sa výchovný vzťah abstinujúcou susedkou Kylou, ktorá má abstinenčné príznaky po kokaíne, ale inak normálnu rodinku.
Stevova tak trochu otázna matka/vdova je na začiatku filmu obeťou zvláštne pôsobiacej autonehody. Následne rieši dilemu odoslania syna do nápravného ústavu pre nezvládnuteľných. Ide vcelku o obávaný ústav s prísnym režimom – elektrošoky – násilie – školometský pedagogizmus takzvanej prevýchovy, a ťažko sa rozhodnúť medzi pekelne náročným vzťahom ku problémovému adolescentovi a ešte horším riešením, čo sa napokon jednoznačne ukázalo ako správna predtucha.
V príbehu Mummy! nejde o reálnu autorovu matku, pretože podľa Dolana je jeho skutočná matka úplne iná, a nemá s filmom žiadnu príbuznosť. Artová interpretácia matky je však zrejme „interpretáciou materstva“ a vzťahov – medzi rodičmi a ich deťmi – z akejsi transpersonálnej perspektívy – nezvládnutia komunikácie medzi generáciami, osobnou anektivitou, a hľadaním konsenzuálneho vyslobodenia z tohto kolotoča.
Z umeleckej stránky vynikne v Dolanovom diele skvelá režijná metóda. Ako je už u Dolana obvyklé – osobitná myšlienkovo režijná koncepčnosť je založená na emotívnej stránke, a tesne súvisí aj s motivačnou dramaturgiou základných myšlienok príbehu, ktoré sú konceptom diela.
Ako vieme, všetko vyšlo viac než na sto percent. Dielo je náročným a emotívnym posolstvom s víziou, ktorá irituje. Diagnóza ADHD, štúdia disfunkčnej rodiny, vynikajúci herecký experiment.
Excelentný scenár – v ktorom nenahnevajú ani zhody a náhody v potrebe motivovať a nestrácať rozprávačský čas. Emócie – a výborná dramaturgia.
Skutočne práca s energiami – ktorá sa len tak nevidí, pretože je jednoducho uchvacujúca. Skvele pôsobiaca artovka pre kino klubového diváka s dynamickým dejom a podmanivou zážitkovosťou.
Evaluácia – koncept: 95 % réžia: 100 %, herectvo v hlavnej roli: 100 %
Festivaly: Winner: Jury Prize Film Festival Cannes, 2014
Nominations: Palme d´Or, Queer Palme Total bilance: 7/31 [wins/nominations]