FESTIVAL SCANDI / RECENZIA: V HLBINÁCH

Print Friendly
Titul: V hlbinách
Krajina, rok, žáner: Nórsko / Fínsko / Švédsko / Francúzsko / Nemecko, 2013, Thriller, 106 min, MP-12

Réžia: Erik Skjoldbjærg
Hrajú: Aksel Hennie, Wes Bentley, Stephen Lang, Jonathan LaPaglia, Stephanie Sigman, Jørgen Langhelle, Ane Dahl Torp, Arne Lindtner Næss, Janne Heltberg Haarseth, André Eriksen

Recenzia:

Erik Skjoldbjærg čerpal zo skutočného a taktiež  dostatočne  medializovaného  príbehu o počiatkoch severského ropného zázraku. Bratia Petter a Knut  sú odvážni potápači, ktorí sa neboja riskovať, a preto ich najíma veľká americká korporácia na „robotu priekopníkov“, pretože dovtedy sa v hĺbke okolo 500 metrov nikomu nepodarilo plniť  zadané pracovné úlohy.   Hlavnou konfliktnou témou je spracovanie  dramatických  okolností pri vybudovaní nórskeho podmorského  ropovodu, čo  v dejovej retrospektíve do osemdesiatych rokov platilo ako  „projekt budúcnosti“  pre celé nórske hospodárstvo.

Snímka V hlbinách sa vydala v  motivácii jednotlivých naratívnych prvkov skôr docu-thrillerovským štýlom, ktorý je kombinovaný priam „detektívnou záhadológiou“.  I pri dobíjaní  morského dna  však platí niečo za niečo.  Pri súkromnom vyšetrovaní okolností  nešťastia, ku ktorému sa podujíma  Petter ide predovšetkým  o  objasnenie  toho, aké zloženie má plyn určený na dýchanie. Zrejme v ňom budú taktiež zakázané  narkotiká.  Pre Pettra  dôležitým cieľom   bude najmä získať  skutočnú vzorku a urobiť analýzu.

To je i motív, prečo  Petter  znovu riskuje  a znovu sa vydáva do podmorského sveta na ďalšiu pracovnú misiu.  Potápači opäť  dostávajú nečakane nevysvetliteľné halucinácie, za ktoré je zrejme  zodpovedná americká nadnárodná spoločnosť, ktorá má na  metódu  čiastočne aj know-how.

Pettov boj  o vyriešením záhady je skôr detektívnym rébusom.  Snímka  je  filmová  skladačka s presvedčivo dávkovanými informáciami,  avšak pri scenáristickom vývine  konfliktu  sa  akosi pozabudlo na realistickejšiu a najmä  rovnocennejšiu arénu zápolenia. Tak trochu je to napokon na škodu,  pretože pri   implicitnejšom  prístupe sa  zrejme   mohlo dospieť  k  sofistikovanejšiemu  gradovaniu  zápletky. Skjoldbjærgov autorský a režisérsky štýl  –  sa  ako tradične  v severskej kinematografii, predovšetkým opiera  o skvelú prácu s hercami.  Snímka má  taktiež   dobrú   a  civilne ladenú  kameru  s  účinnými výtvarnými riešeniami filmu. Využíva taktiež  zaujímavé  krátke prestrihy –  charakterizujúce niektoré subjektívne  interpretácie dejových zvratov.

Pri  analýze motívov  však vyznieva  dejová akcia príliš priamočiara a  striktne  jednoliata. Thrillerovej snímke chýbajú najmä   zaujímavé   vedľajšie  dejové  peripetie. Zaujímavejšou   mohla byť napríklad dosť neujasnená  motivácia jeho ženy a syna, ktorá je  popri základnom  príbehu  len akoby letmo načrtnutá. Kladný hrdina  Petter  je  napríklad  najmä  od kosti jednoduchý a poctivý. Americká spoločnosť (spolupracujúca na štátnej úrovni)  je  ako inak –  značne  skorumpovaná.  Nakopené otázky majú  podľa umeleckej analýzy  až príliš  jednoliate smerovanie.

Ku skutočným dejovým konfrontáciám  napríklad dochádza až v úplnom závere príbehu. Inak dosť lapidárnym spôsobom. Agitačne zjednodušujúcim   je fakt,  že titulný hrdina  a jeho svet –  akoby navonok ani nemali žiadne slabé miesto a všetci bez výnimky boli obeťou a obžalobou veľkopodnikateľského  systému. Azda príliš lapidárny pohľad a riešenie.

Napokon  Nórsko sa na pozadí  „historickej epizódy bratov Pettra a Knuta“  stáva  v svojom historickom vývine  jednou z najbohatších krajín na svete. Paradoxne smrť Knuta zrejme byrokratické nórske súdnictvo, taktiež nedokáže objektívnejšie  vyriešiť.

Celkový dojem  a jeho prijatie filmu   publikom  záleží od  nátury diváka. Ak máte radi civilizmus a potápanie, určite vás  nadchne viac. Nie však skalných  milovníkov skutočných výpravných amerických thrillerov, ktorí si  potrpia  i  na väčší  a dynamickej  priestor  pri koncipovaní zápletky alebo charakterov. Nepochybne smutný príbeh, ktorý  paradoxne  značne ovplyvnil hospodársku prosperitu a spoločenské podhubie Nórska ako ekonomicky prosperujúcej európskej krajiny.  Neamerický rozpočet a autorsky stanovený minimalistickejší   dizajn filmu   uberajú na celkovej presvedčivosti výsledného dojmu. Možno sa  však taktiež  tešiť na údajne pripravovaný americký remake.

Evaluácia:  65 %

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV