Titul: Magický hlas rebelky

Krajina, minutáž, rok: Česko, 78 min. ,  2014

Scenár a réžia: Oľga Sommerová

Kamera: Oľga Špátová

Hudba: Aleš Březina

Účinkujú: Marta Kubišová, Aneta Langerová, Václav Neckář, Iva Janžurová, Pavel Kohout, Dana Němcová, Vlastimil Třešňák

Premiéra v  Českej republike: 17. 7. 2014

.

SK   Marta Kubišová – speváčka, signatárka a hovorkyňa Charty 77   so cťou k odporu proti komunistickému režimu.  V čase keď mala Marta  27 rokov –  prišli tanky a umelecký dištanc.  Zrejme kvôli u publika príliš úspešnej piesni Modlitba pre Martu, ktorá sa stala protest songom okupovanej československej  krajiny.  Marta  Kubišová  ako trojnásobný Zlatý slávik z rokov 1966, 1968 a 1969 a sex symbol  aktuálnej doby sa v tom čase začína  živiť  lepením papierových vreciek …

.

CZ   Stres vyvolaný dramatickou změnou života a normalizační beznadějí vyústil ve zpěvaččinu osobní tragédii. Svůj osud zpěvačka nesla bez reptání, přestože se stala terčem výslechů a šikanování ze strany Státní bezpečnosti. V roce 1989 zažila Marta během sametové revoluce comeback, který by jí mohla závidět leckterá světová hvězda. Její Modlitbě naslouchalo plné Václavské náměstí, stala se jedním ze symbolů odporu proti komunistickému totalitnímu režimu. Film mapuje zpěvaččinu první i druhou pěveckou kariéru, odkrývá mnohé z dramatického osobního života a zároveň mapuje historii Československa v druhé polovině 20. století. (A-Company CZ)

.

Silný film vynikajúcej dokumentaristky Oľgy Sommerovej o antirežimistickej disentovej ikone čias normalizácie, ale najmä o akosi neprirodzene a kruto prerušenej  kariére vynikajúcej speváčky. Podľa ďalších  výpoveď  o  povahovo  silnej  žene  Marte Kubišovej,   ktorú nezlomila ani nepriazeň osudu.

.

Citát z filmu: (…)  “ Vypadá jako kurva, zpívá jako kurva“ a za týmto obrazom je  závisť z pozície režimistického malomeštiactva. V historickej realite vyzerala atraktívne pričom preukazovala normalitu – pevný charakter – a najmä nevšedné spevácke nadanie.  

.

Marta Kubišová:  „Zakázali mi zpívat, tak jsem prostě nezpívala, o nic nešlo… pak jsem zase mohla zpívat, a jelikož jsem si tím mohla slušně vydělat, tak jsem do toho šla“. –  Žádná umělecká potřeba vyjádřit se, ale ryzí pragmatismus.

.

Magický hlas rebelky obsahuje nejeden výpovedný paradox.  Istej časti divákov  spôsob  persuázie navodzuje budovateľský obraz dokonalej ikony na barikádach, a ďalším pripomína oslavný budovateľský režimový memoár, ktorých vždy bolo dosť vo vtedajšej československej kinematografii.

.

Revolúcia požiera svoje vlastné deti a deti revolúcie požierajú revolúciu. Marta Kubišová bola na „čiernom zozname“, prestala spievať.  Desaťročie sa živila podradnou prácou, prišla o svoje prvé tehotenstvo.

Dokument o chlapoch nehovorí, o rodinnom živote taktiež nehovorí. Mala rada domov a neemigrovala – a napriek všetkému bola chvíľu vydatá. Rozumie si s Anetou Langerovou.

.

Skúsená Oľaga Sommerová používa jednoduchú archívnu naráciu – reprezentujúcu zostrih najúspešnejších songov speváčky, a zväčša pointisticky komentované pochvalné a vtipné komentáre Fera Feniča, kontinuálne výpovede hudobnej kritiky (šéfredaktor časopisu Melodia), či samotného Václava Havla.  Sme svedkami stretnutia  s obdobne famóznou Janžurovou, a s politickou ikonou Alexandrom Dubčekom – či  sledujeme legendárny balkónový spev  Marty Kubišovej  na Václavskom námestí.

.

Pre ďalších divákov kritické manko voči akémusi umelému statusu – a tkvenie na povrchnej prvoplánovosti … ignorovaní zložitosti a rozporuplnosti Marty Kubišovej.  Inteligentnému divákovi napovie i to, že Marta Kubišová akosi nehovorí v zmysle Československých dejín, ale interpretuje výlučne Českú – a súčasne  osobnú históriu.

.

Napriek kritike však  stále cítiť  zreteľnú  osobnostnú auru a krásu na tele i na duši. Šťastný je však i odstup, nadhľad a prekvapujúci humor – miešaný s osobnostnou iróniou a sarkazmom. Napokon priznajme že Kubišová má úžasné songy, a dokument je práve žiaducou a  vtipnou  skladačkou  osobných  a osobnostných  vzostupov a pádov – na podmaze archiválií.

.

Oľga Somerová  v prvom rade urobila  korektný civilný film pre väčšinového  českého diváka – okrem verejnoprávnej podpory dokonca vraj aj s prispením crowd fundingu.  Cieľovému  väčšinovému  divákovi  má aj Somerovej  len mierne konfliktné  dielo najviac čo povedať  –  taktiež spôsobom, ktorý neuráža – ale snaží sa byť slušnou a úctivou  poklonou. I tak vďaka, pretože  talent  Marty Kubišovej  si to zaslúži a v dobách jej začiatkov  bol skutočne magickým.

.