T

Titul: Všiváci

Žáner: komediálna dráma

Krajina:  Česká republika, 2014 , 98 min.

Scenár a réžia: Roman Kašparovský

Kamera: Vladimír Smutný 

Hrajú: Tereza Voříšková, Jiří Mádl, Kryštof Hádek, Jiří Langmajer, Ondřej Malý, Ondřej Vetchý, Iva Janžurová, Marek Taclík, Andrea Kerestešová, Tatiana Vilhelmová, Nikol Moravcová, Sabina Remundová, Aneta Krejčíková, Matěj Převrátil, Filip Antonio, Eliška Křenková.

Téma povahovo odlišných a osudovo paradoxne spojených rilvalsky orientovaných bratov, rozdelených jednou ženou. Okružná jazda životnými reminiscenciami nechronologickej naratívnosti v náznakoch spomalených frekvencií (prvý časť by azda aj vedela byť tolerovaná), odbočkovými flash-backmi, náznakmi a náramne košatý dej: česká misia v Afganistane, Vetchého nepriesteľná vesta, finančná bieda, pôžičkáreň, dokonaný prípad ozbrojenej lúpeže v banke kombinovaný zabitím hlavnej protagonistky a pokusom o jej záchranu na chirurgickom sále (bez dopovedania výsledku akcie), ohováračky a provokácie kvôli osobnej identite a osudovej nevraživosti, živočíšna párová sexualita neurochirurgie, niekoľko smrtí v rodine ….

MOVIE  REVIEW 

Nový český filmový debut ambiciózneho autora – začína ako psychologicky patologická  dráma, ale mení sa na pseudokomédiu a ku koncu na akčný thriller, ktorý sa vydáva mainstreamovou, a značne nadreálnou cestou. Dobrý základ kiež to skvelého filmu. To ďalšie je však už menej než voda.

Film má zručne vystavanú atmosféru deja, špičkové herecké obsadenie, dobre odvedené herecké zložky, a remeselne korektnú réžiu.  To čo škrípe a kazí všetko ďalšie – a to najmä s pribúdajúcimi minútami filmu, je zmysel výpovede, scenár, a dramaturgia.  Tri dejové línie, žánrovo protikladné a nezlučiteľné, hyperbolické, a konštrukcie deja bez náležitej motivácie. Najmä s blížiacim sa vyvrcholením deja bije do zrakových vnemov celková nepravdepodobnosť príbehu.

Potešia najmä drobné parciálne filmárske šperkovania – ako tradične herecky  famózna  Iva Janžurová, presvedčivá rola s Jiřím Langmayerom, i zdravo živočíšna a odvážna prirodzená fetišistka Tatiana Vilhemová, či ústredný  poetický vamp Tereza Voříšková.

Naopak obohrano pôsobí retarďák Jiří  Mádl – s neinvenčným  stereotypným opičím retardačným gestom použitým snáď vyše dvadsaťkrát, a veľmi nesympatický frajer Kryštof Hádek, ktorý nemá čo hrať okrem sama seba.  Kameramansky je film invenčný, avšak vďaka posunutému vkusu len v prevažujúcej žlto-hnedej dominantnej tónine farebne nekorektný. I keď spod ruky aktuálnej českej kameramanskej jednotky – pána Vladimíra Smutného.

Škoda, že talentovaný režisér Roman Kašparovský  čakal na svoju debutantskú šancu desať rokov, a nenašiel úprimne mienenú oponentúru, presvedčivú víziu s citom pre mieru vypovedaného, či profesionálne komunikujúceho  dramaturga, ktorý by debutujúceho tvorcu včas a účinne  varoval   pred pastišovým  žánrovým  cross-overom. Režijne, produkčne a castingovo ide pritom u Romana Kašparovského o novú a veľmi výraznú osobnosť v českom filme; čiže o tvorcu  so značne ambicióznym talentom, a výrazne nadštandardným potenciálom.