LÍBÁŠ JAKO ĎÁBEL – NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍ FILM ROKU 2012

Print Friendly

Zdroj:   EMA ELIX

/  TITLE    Líbáš jako ďábel

GENRE  Komédia

COUNTRY   Česko, 2012, 113 min
RĚŽIA:           Marie Poledňáková
HUDBA : Petr Malásek
ÚČINKUJÚ  : Kamila Magálová, Oldřich Kaiser, Jiří Bartoška, Eva Holubová, Roman Vojtek, Martha Issová, Milan Šteindler, Jiří Langmajer, Petr Nárožný, Tereza Kostková, Nela Boudová

Obsah dle distributora a CSFD:

Helenin bývalý manžel, úspěšný spisovatel Karel se sice konečně odstěhoval ze společné domácnosti, může žít naplno svůj život svůdníka, ale začíná zjišťovat, že mu cosi chybí. Na Františkovu exmanželku Bohunu, energickou dámu, zvyklou vše řídit, pak situace dopadá ještě tíživěji. Oba hledají cesty, jak Františka a Helenu znovu získat pro sebe. František s Helenou zvolí z nastalé situace jediné rozumné východisko – rozhodnou se být chvíli sami a daleko, a tak vyrážejí na romantickou exotickou dovolenou do Maroka. Ale i zde je dostihnou nejen potíže, ale i jejich bývalí partneři, kteří ve Františkových a Heleniných cestovních lapáliích, k nimž patří ztracená zavadla, ukradené doklady a řada dalších problémů, vidí příležitost, jak se vrátit do jejich života. Pro náš pár teprve teď nastává opravdová zkouška jejich vztahu.

Dva roky po diváckém hitu Líbáš jako Bůh přichází autorka a režisérka Marie Poledňáková s volným pokračováním úspěšné komedie – filmom Líbáš jako ďábel. Příběh filmu začíná ve chvíli, kdy staré manželské svazky jsou definitivní minulostí a Helena s Františkem se pokoušejí začít nový, společný život. Ovšem, jak už to tak bývá, pouto s bývalým životem nelze zpřetrhat jen tak jednoduše. Stále je to vaše rodina, vaše okolí a vaši bývalí partneři do společného života nutně stále patří  (oficiální text distributora – citát CSFD)

RECENZIA

▬  KONTEXT A predsa (sa) točí.  Film Líbáš jako ďábel – ako má režisérka Poledňáková vo zvyku, sa oblúkom  vyhýba trojaktovej (či obdobnej schéme).  Účelom dobrej poledňákovskej komédie je prezentovať žáner pútavej rodinnej komédie pre zrelšiu cieľovú skupinu.

▬  Tokanie je povolené i cez päťdesiatku  a manželskomilenecké trojúholníky vždy pritiahnu. Ako balzam na tvrdú realitu vďačné publikum. Režisérka  voči minulosti predvídavo ubrala na chytrosti a vtipe, pričom posilnila akčnú situačnosť (je pobláznivejšia než bláznivá), a možno je na vzostupe „.

▬   Dve klasické skupinkové jednotky  energických polorozpadnutých, ale šťastných rodiniek s deťmi (osvedčený stereotyp líbáš jako buh):  stredoškolská francúštinárka Helena (slovenská „negátorka“ K. Magálová), nový objav František (Kaiser), doktor zo záchranného systému a sukničkár Karel (Z. Bartoška), a stavárka Bohuna – Františkova EX a tu vytrestaná stíhačka  (E. Holubová).  Vzťahy majú rozpadnuté. Rozumu zbytočne nadmieru. Peňazí v princípe  tiež, i  keď užívanie si reality nadobúda  grády práve v cudzine.

▬   Charaktery – vec vkusu (či nevkusu) ? Mierne sa pozabudlo na  hrdinu 15 – 30   iné vedľajšie vývinové typológie na spestrenie zápletky.

▬ Charakterový problém  (nešťastie a nenaplnenie vs. pozlátko). Všetci chcú jediné  a nedosiahnuteľné: spokojnosť a natrafiť na pána „správneho“  a  „stáleho“. V chvíľach osamotenia hrdinky rozmýšlajú. O romantike.  O prítulnosti.  Čo na to doktor Plzák?  Alebo by bodla  rada renomovaného psychiatra?

▬   Kreativitu  režisérky Poledňákovej polovina českého národa so zápalom zatracuje (až do horúcich pekiel). Zbytok populácie je s týmto „fenoménálnym javom“ bez  nátlakov a s excesívnou vonkajškovosťou – stotožnený. Radosť prejavujú aj českí kinári (Libáš jak buh urobili 0.9 milióna divákov).  V komédiach býva problém fekálny humor a gýčovosť.  Nová Poledňáková s týmto  zápasí už menej. Sarkastiské glosovanie záletov takmer vynecháva.   Materiálna prezentácia bezproblémovej reprezentačnosti je rodinne typizačná – uveriteľnosť  relaxačne nadsadená.

▬   Exotická lokalita Maroka je zobrazená v priam fantastickej kamere. Zručná strihová  skladba ponúka lokácie v  českých podmienkach nenakrútené.  Snímka sa môže pochváliť aj zrejmým bonusom – exotickým štýľom  jedného  z najvýraznejších českých kameramanov súčasnosti – Vladimíra Smutného.  Svižné tempo je plné dejových zvratov. Herctvá s patričným karikatívnym osobotypom, gagy, skeče, zámeny, prevleky – obvyklé výrazivo nižšieho žánru.  Poledňákovej zámerný komediálny poklesok,  je vkladom na istotu priemernosti šmrncnutá knedlíkovou frankofóniou. Autorka z toho dlhodobo ťaží žabomyš zabávu na relite väčšinového vkusu.  Výzva pre funclub:  –  Bude film stačiť  na „miliónteho diváka“ ?  To zodpovie aj večné spory kritiky o ľudovosti vkusu. A stále nedostatočnom „úpadku“ klasika nenáročnej zábavy – Márie Poledňákové.  A predsa sa páči…

CELKOVĚ HODNOTENIE     50 – 65 %         KAMERA  80 %      LOKÁCIE   90  %   

(s prihliadnutím na mimoriadne lokality, kameru, a značný komediálny rebrand)

– EMA ELIX –

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV