REVIEW: ANJELI (ANGELS) SK / 2012 / 95 MIN OD 3.5.2012 V SLOVENSKÝCH KINÁCH / TALENT NA CESTE

Print Friendly

…   TITLE:  Anjeli  /  Angels

GENRE: Dráma

COUNTRY: Slovensko, 2012, 95 min
Režia: Róbert Šveda 
Hudba: Jana Kmiťová


ÚČINKUJÚ: Peter Bebjak, Kristína Farkašová, Jozef Zetyák, Elena Podzámska, Ján Jackuliak, Dominik Sedláček, Andrej Dúbravský, Dominika Zeleníková

DISTRIBÚCIA: CONTINENTAL FILM

Recenzia

Entuzialistický a eudaimonistický projekt ANJELI (ANGELS) režírovaný Róbertom Švedom po poviedkovom filme Démoni,  vznikal ako stvárnenie stavu osudovej bilancie a lúčenia sa s žitím. Na pozadí osudov ľudí, ktorých cesty sa náhodne pretnú na lesnej chate. Rozvíja komorné podobenstvo o vzťahových podobách. O nenávratných životných zvratoch a čakaní na zjavenie.

Hrdina Michal (Peter Bebjak) – chorý a komunikačne odrezaný sa úplne uzaviera sám do seba … V chate a jej prírodnom okolí kdesi na Záhorí. Mužský hrdina  má svojho známeho a opatrovateľku. Ako v závere pochopíme, celý príbeh má byť akousi „bilančnou rozvahou života“. Nevyliečiteľná choroba divadelníka Michala je plná rezignácie a metastázy, snaha o napísanie knihy spomienok. Životná láska a ošetrovateľka. Snažia sa spríjemniť to posledné, čo „hrdinovi“ ostáva.

EVAULÁCIA:

Pozitíva: Komorný príbeh Róberta Švedu producentov Petra Bebjaka a Rasťa Šestáka  je umeleckým pokusom o  psychologické zobrazenie vzťahu k sebe samému, k osudu, i k dobe.  Lokácia Záhorie, piesčitá pôda, listnatý les, ihličnany, a kôra ihličnanov sú obľúbeným pozadím/kulisou DNA pre viacero filmov.

Film o umierejúcom divadelníkovi začína sľubne. I keď  v Anjeloch nie sú dosť dobré udičky: kto je kto …a o čo tu ide.

Pri vzznení Ajelov je určujúce herectvo titulného predstaviteľa Michala (Peter Bebjak), ktoré sa snaží o vyrovnaný výkon a neprehráva.   Uveriteľnosť mierne nadpriemerná – žiadna tragédia. Ani pokus.

Scenár Anjelov  je  logicky vystavaný.  Na slovenské pomery je tu veľmi zručná réžia, presný kasting a prirodzenosť (cítiť tu komerčnú prax v dobom slova zmysle).  Debutantská kamera s technickým riešením záberov je vcelku prínosná.

Kompozícia filmovej hudby pripomína inšpirančné ponášky na štýl Godára. Prospelo by viac odlišných tém – kratšie pôsobenie (neúmer robí stereotyp).  Tiež ruchová zložka Anjelov sa motivicky veľmi opakuje a hraničí so sebaparódiou, čo určite vnímavý divák aj postihne.

Najpríjemnejšou lahôdkou švedovych Anjelov je skvele vystavaná rola dvoch vedľajších ženských postáv. Je to excelentná Kristína Farkašová ako ošetrovateľka, a excelentná Elena Podzámska ako tehotná manželka. Svojimi výkonmi prerastajú kontext projektu. Pri troche šťastia a dobrej vôle by moli byť nominované za herecký výkon za nevšednú, ale zrelú energiu vloženú do hereckého výkonu.

Vo výtvarnej zložke Anjelov  je ostrá kamera, avšak vo väčšine  filmových detajlov a polodetajlov vykresľuje príliš svetlé pleťovky, veľakrát farebne nekorektné (žltozelená), a prepálený make – up všetkých protagonistov, čo zrejme neladí so snahou o psychologickú kresbu diela … a je vážnym technickým prešľapom, v inak technicky korektnom zázname (a v záberoch snímajúcich celky).   Obrazovou dominantou, trochu školometskou monotémou  (bez výraznejšej hry svetla či obraznej hry) – je tu 4K digitálna poetika umožňujúca ekonomický záznam.

Prínos v Anjeloch má samotná  „téma“  ako celok sumarizujúci nálady, náznaky, i podobenstvá a umelecké rozpory. Artová pointa „odchádzania“, ale v odľahčemom garde, tak vyšiel i film, ale s nedotiahnutými zámermi.

Rozpor je najme v tom, že Anjeli sú len  poetikou.  Ani imaginatívni, ani reálni, zámerne nie logickí (i keď téma sa takto snaží vymedziť).

Negatíva: Bebjak je mocný/ohybný producent, Šveda vie skvele režírovať.  Scenár je však logikou deravý, pretože Anjeli nemajú dramaturga, ktorý by vybalasnoval projektovú impulzívnosť a scenáristickú nevyváženosť.  Ako mnohé predošlé práce DNA (a nielen tejto firmy v slovenskom či českom prostredí, chronická nedotiahnutosť; výsada nekomunikovať).  Mnohé projektové chyby svedčia o celkovej „neuležanosti témy“.  Titulková listina roluje bez zmienky o profesii script editora či dramaturga. Tvorivé jadro nepoužíva externých či ďalších poradcov pre odstránenie nejedného literátskeho paškvilu v dialógoch (takzv. scenáristických formalizmov, ktoré stačia na TV inscenácie, ale filmový tvar vyložene kazia).  Z pozície diváka je najnelogickejšia zrejme „scéna pred a po v aute so stopárkou“ (nevie sa ani „čo sa stalo“ a súčasne sa má postava pre diváka odpísať – takže sa síce „odpisuje … ani nevie čo“ – akýto paradox – ok), obdobne poetický tvist so stopovaním, a formálne zoznamovanie, oddôvodnenie príchodu skupinky na chatu; samé mobilné vyzváňanie (pp ?), a nejasné prísľuby „tajomna“ ; neštýlová je pointa zmiznutia tehotnej (E.P.) – polopatická, avšak prepísklá logika; mobily a autá sú priemerne implementované do deja (artovka & čistota ?), a všetkému kraľuje  anjel s potenciálnym product placement v úvodnom zábere.

Škoda aj nezrozumiteľného plagátu k filmu (neostré sklíčka ako anjeli a čudná farebnosť), ktorý je síce hojného počtu, ale návnada a prísľub chýba. Anjeli sú predimenzované zámerom, a poddimenzované náznakovitým  označujúcim prístupom, akousi umeleckou šifrou, ba aj labyrintom. Nie sú až tak sebaparódiou – ani vtipom …  ani surreálnym nepodarkom …. sú najviac čímsi  „na medziposchodí“. Rozbehli sa. Ani nevedia kam (veľká škoda). Dosť z obsahu malo byť konzistentnejčie pospájané – chýba snáď odstup času a oponentská rada, ktorá zaberie. „Vianočne mikulášsky fetiš“ by napríklad mohol ostať ako lejtmotív, avšak  možno trochu inak (než v podobe župana). Z autorského zámeru cítiť ambície, ale zlieva sa tu veľakrát len realizačné ponáškové prúdenie. Prúdy  obmývajúce velikánov ako  Tarkovský –  Wenders – Šulík.

Napokon dielo vnímame aj ako projekt  pre radosť   a   „kolektívnu tvorbu s partičkou simpatizantov“,  bez nárokov na finančné plnenie. A čo rok –  polrok – či štvrťrok:   to  nový opus do pokladnice slovenského filmu   (vďaka za ten dar). Démoni boli úprimným komorným TV filmom. Anjeli sú dobrým  TV filmom bez editora a naslepo.  Vážne veci, ktoré sa dajú filmom povedať bývajú založené na úprimnosti otvorenosti – na akejsi farbe svojho zámeru či postoja. Tu je to viac omáčka a príloha ako to, čo by malo prísť ako “ objav a prínos pána autora a producenta „, náznakové polosmiešno bez oblúka, fragmenty možno reálnych zážitkov, ale téma bez témy; jazyk nejazyk.  Byť introvertom v klbku extrovertných šoumenov – to chce aj koncentráciu na produkt.

Tvorcovia sú po desťročnom úsilí zrejme na rozcestí. Začínajú siahať na „méty mimo svoj región“,  no nezbavili sa ešte niektorých zbytočných    iniciačných   fopá.   Sú zručného remesla, chába  túžba i odvaha po originálnom tvare. Vďaka  DNA i  ich generačnej partičke za milý malý film,  len tak pre radosť. Mladý autorský kolektív s lídrom producentom Petrom Bebjakom … Ide mu  viac, než o série a seriály?  Moderné myslenie mu môže byť vlastné ako dobrý základ.   Držme teda palce a povzbuďme ich v ich nie ľahkom hľadaní tvaru … a na ozajstné generačné  „prebudenie – prerazenie ???

CELKOVÁ EVAULÁCIA:

Motívy:  70 %        Scenár: 55 %         Atmosféry: 60 %      Hudobná dramaturgia:  40 %     Kamera: 45 %

Finálny celok:  40  –  55 %

 

You can leave a response, or trackback from your own site.

Leave a Reply

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV