Filmová recenzia: Malá ríša, SK/IS, 2019

Print Friendly

Titul: Malá ríša

Krajina: Slovensko/Island, 101´

Genre: romantická dráma z obdobia takzvaného Slovenského štátu

Réžia: Peter Magát

Scenár: Ewen Glass

Kamera: Juraj Chlpík

Kalkulovaný rozpočet: 1.2 mil. EUR

Účinkujú: Alicia Agneson, Lachlan Nieboer, Klara Mucci, Brian Caspe, Ján Jackuliak, Kristína Kanátová, Katarína Šafaříková, Attila Végh, David Hartl, Lucia Hurajová, Lucia Vráblicová, a ďalší

Synopsis

Young Eve works at the arrogant rich man Bar’s factory to support herself until her husband returns from the war. One day he deserts and returns home with the hope that everything will be as before. Unexpectedly, however, the mysterious Cat arrives in the village, who knows his past and is able to do everything for his own survival.

Movie Review

Slovenský debutujúci režisér Peter Magát, ktorý je tvorcom hranej krátkometrážnej komédie  Onemanshow (2010)  či  historického krátkometrážneho filmu Kabát (2012)   si splnil svoj veľký sen nakrútiť celovečerný film.   Mladému debutantovi sa  to podarilo,  keď spracoval látku na pôvodnom motíve  pohybového  divadelného a  tanečného predstavenia, čo oslovilo aj Audiovizuálny fond  a vznikla  medzinárodná  snímka  v  širšej  koprodukcii. Film  je  ambiciózne a moderne  určený  pre medzinárodný trh,  naviac  dej  je  v anglickom jazyku a so slovenskými titulkami (a v súčasnosti  ani  nemá osobitú verziu slovenského znenia).

Režisér  Peter Magát  vychádzal  pri práci  s medzinárodným  hereckým obsadením švédskych, anglických, slovenských a českých hercov. Tvorcovia zvládli  i  technicky  skvelý vizuál, s  efektnými kostýmami či dobrými rekvizitármi, v  dobre pôsobiacich  lokáciach a nepochybne  aj  s kvalitným medzinárodným kastingom a neprehrávajúcimi hereckými výkonmi. Priznajme, že následne má snímka  vcelku  aj  look štandardných  hollywoodských produkcií.  Na debutanta  zatiaľ  vcelku  veľmi  pochvalné pozitíva, až na obvyklý  slovenský  problém s dramaturgiou a základným zmyslom tvorby.

Dramatický konflikt  snímky  Malá ríša  je  situovaný na  vidieku na strednom Slovensku, kde sa nachádza dedinka a pri nej zbrojná továreň slúžiaca nemeckej vojnovej mašinérii.  Žiaľ nevedno prečo nežila dvojica Evy  (vo Veľkej Británii žijúca švédka Alicia Agneson)  a  Jacka  (Lachan Nieboer z Veľkej Británie)  nie celkom uspokojivým životom, a ani ďalšiu motiváciu či podrobnosti, alebo dôvody pre neskoršie dramatické zlyhávanie takmer všetkých zúčastnených charakterov, čo znie vcelku absurdne. Navyše autori neponúkajú ani legendu či symbolické náznaky.

Obraz a dej   filmu  na  začiatku počína a končí chaosom: (na počiatku)  masaker  v nevestinci s vojakmi kolaborantskej armády a ľahkými dievčatami  spolu s protiprávnym živelným chaosom vs. (v závere) masakre spojené s koncom vojny.

Hlavnou hrdinkou narácie je  Eva, ktorá  pracuje zamestnaná  v továrni (Nižná Slaná)  arogantného,  pragmatického,  ale najmä  prospechársky naladeného zbohatlíka Bara (v Čechách žijúci Američan  Brian Caspe), ktorý má  rád svoje fetiše.  Bojí sa vojnových hospodárskych  neistôt, i  hrozby  reálneho  faktu,  že  fabrika   skrachuje pre nedostatok odberateľov. Existenčné  dôvody  a nedostatok iných možností  nútia  mladú Evu  robiť kompromisy, čo znamená aby  sa uživila, až kým sa jej manžel vráti z vojny.  Raz  napriek všetkému  Eva napíše zamilovaný  dopis  svojmu  Jackovi  do armádnej pošty, čo ovplyvní Jackovo spontánne rozhodnutie  nezúčastniť sa akcie s ľahkými dievčatami v nevestinci,  kde sa však soznámi aj  so  zvodným dievčaťom Cat (chorvátska herečka Klara Mucci).

Nadránom Jack  sám  a impulzívne dezertuje od svojej jednotky, čo je rozhodnutie dobré i zlé, pretože zisťujeme,  že jeho  jednotku prepadli,  a  všetkých  vojakov a prostitútky partizáni postrieľali.  ako vyplynie z dalšieho deja, práve  zradná   Cat  slúžila ako informátorka a  spojka pre  partizánov.

Neskôr si  Cat z  kariérnych  dôvodov  musí zobrať za manžela  práve  zbohatlíka Bara, ktorý obchoduje s  českým podnikateľom, ktorý  je aj bývalým milencom kurtizány Cat Vývinom deja vychádza  na povrch, že  zbohatlík Bar  si užíval  skoro  s  celou dedinou,  a  pravdepodobne  dostal aj Evu, ktorá  spala s oboma  a  ostala tehotná.  Nový tvor  možno nebude dieťa Jacka, ktorý  pod tlakom chmúrnych myšlienok  podľahne  zvodom  Cat a vyspí sa s ňou. Táto  žije  už  s krutým a nesympatickým Barom, a to z prospechárskych dôvodov.  Možno  je  Jackovi  ľúto bitej ženy, i keď  bez  slušného charakteru.  Cat  však stále  žije s krvou na rukách, a taktiež  aj v intrigánskych manipuláciách.

Pri  rozbore  logiky  deja   vidno  zapeklité  dejové peripetie  vzťahov „malej ríše“,  čo zrejme má byť aj  historickou reflexiou  Slovenské štátu.  Nachádzame malomocné  intrigy  medzi obyvateľmi. Legitimita nízkych pudov a morálneho bahna,  akoby  nik  nebol normálnym pozitívnym a charakterným hrdinom?

Dej snímky akoby mal  záľubu  vo folklórnych artefaktoch, vo fantazijných prvkoch  lyrizovanej prózy,  či  v  iluzórnosti  rozprávkovej či  tajomnej lesnej krajiny.  Nájdeme to  baladickosť,  ktorú tu reprezentuje temná krajina, cigánska kapela, a ďalšie atribúty.

Viaceré  postavy  sa  kamsi  výrazne  strácajú  a najmä  v tragickom  zakončení, kde sa pri konci vojny  skoro všetci postrieľajú.  Tieto  smutné akcie  sú však  len  absurdne smiešnou bodkou, keďže  kľúčovým  zlomom väčšiny  akcií  je  len nízky pud, rivalita, zradcovský karierizmus,  a všeobecná bieda  pozitívnych hodnôt v povahách jednoduchých občanov v stupňujúcom sa napätí pochmúrneho deja, ktorá končí tragicky…

Vráťme sa  k produkcii  a z  výrobných zložiek  pochváľme vynikajúcu úroveň zvukovej  výroby, excelentné hudobné zložky, a  najmä  nadmieru zručné kamerové zábery.  I keď  aj tu je  prekvapujúco  tak  trochu problém v prílišných tmách,  veľakrát  so zámerným a  nekorektným  svetlom exteriérov,  bez základného svetelného zdroja, a s preferenciou tmavých plôch, ale inokedy celé posunuté tonality ako napríklad v nevestinci.

Na druhej strane  škoda nie práve najlepšej  synopse, a zrejme  len povrchnej literárnej a dramatickej prípravy,  a  určite  nie veľmi  prepracovaného  scenára, ktorý  nemá  obvykle požadovanú  štruktúru hlavných a vedľajších dejov. Scenár  myslím  nemá ani vážnejšie myslenú,  či  akúsi konzistentnejšiu  a  komunikačne  zrelú ideu, ktorú by sa vyplatilo  komunikovať.

Nová slovenská koprodukcia má podľa producenta namierené na MFF Berlinále (2020), takže im držme palce, aby ich film vybrali na prehliadku.

Filmová recenzia: Konspirace 89, 50´, DZ, TV DOC

Print Friendly

Titul: Konspirace  Druh filmu: dokumentárny / Česko / 2019 / 52´

Scenár a réžia: Andrea Sedláčková

Dramarurgia a vedúci kreatívnej skupiny: Soňa Mullerová

Slovenská premiéra oslavného  dokumentárneho televízneho filmu renomovanej autorky  k výročiu Novembra 1989  na multi-žánrovom festivale Ústavu pamäti národa Festival Slobody

O  ANDREJI  SEDLÁČKOVEJ

Andrea Sedláčková (1967) po absolvování katedry scenáristiky a dramaturgie na FAMU a střihu a režie na pařížské filmové škole FEMIS začala natáčet vztahová dramata a politické dokumenty. Na události listopadu 1989 z různých perspektiv nahlížel již její film Co jste dělali v listopadu? (1994).

ABOUT A DIRECTOR OF MOVIE    Andrea Sedláčková (b. 1967) started to film relationship dramas and political documentaries after graduating from the Department of Screenwriting and Script-editing at FAMU and editing and directing at the FEMIS Paris Film School. The events of November 1989 were already viewed from various perspectives by her film What Did You Do In November? (1994).

Synopsis
Rýchle zrútenie režimu v novembri 1989 viedlo k vzniku mnohých alternatívnych výkladov udalostí. Išlo o spontánny sled udalostí, alebo stáli za nežnou revolúciou temné sily od ŠtB po KGB či dokonca CIA? Dokument A. Sedláčkovej skúma teórie aj mýty z pohľadu aktuálnych poznatkov.

Synopsis
The rapid fall and collapse of the regime in November 1989 led to many alternative interpretations of events. Was it a spontaneous sequence of events, or were they behind the gentle revolution of the dark force from the StB to the KGB or even the CIA? A. Sedláčková’s documentary examines theories and myths from the point of view of current knowledge.

Movie  Review

Deštrukcia spoločnosti a nové pomery v roku  1989 vedú k svojvoľnej interpretácii, otázkam a  taktiež k  pochybám  rôzneho druhu.  Núkajú sa otázky a dilemy,  na ktoré nie je ľahké nájsť správnu, jednoznačnú a vyčerpávajúcu kvalifikovanú odpoveď. Išlo o spontánny sled udalostí, alebo za zamatovou revolúciou stáli temné sily od ŠtB,  KGB, CIA, pracovníkov zahraničného obchodu a generála A. Lorenca, či spolčenie V. Havla so slobodomurármi, alebo komunistami a KGB?

Dokument  Andrey Sedláčkovej,  venujúcej sa systematicky  spoločensko-politickým témam, v  novom opuse reflektuje vzniknuté  mýty  a  rodiace sa konšpiračné  výmysly, či teórie – z pohľadu aktuálnych poznatkov …

Musíme si priznať komplikovanú dobu  a  vzácne nedotiahnutý geo-politický  kontext.  V okolitých štátoch ako DDR, Maďarsko a Poľsko už padol  nenávidený režim. Ale aj nás čakal  až  značne nepravdepodobne rýchly spád novembrových udalostí. Dnes  aj  v súvislosti s nedotiahnutým vyšetrovaním  exponentov komunistického režimu.

Negatívnymi prvkami bolo to, že  nastala  najmä  skartácia časti materiálov bezpečnostných zložiek, a  stratili sa kľúčové záznamy z archívov. Taktiež je tu  tretia strana  a všeobecná ľudská tendencia uchyľovať sa k dramatickejším interpretáciám, ktoré  podnecujú šírenie konšpiračných  fám o novembrovej Nežnej revolúcii 1989.

Tvorcovia sa zamerali na skúmanie  hlavných  konšpiračných teórií a mýtov z pohľadu najnovších historických poznatkov. Hovorili s vtedajšími aktérmi z oboch strán, historikmi aj samotnými konšpirátormi.

Z dokumentu je zrejmé, že  režisérkou ambíciou nie je  všetky tieto teórie vyvrátiť či potvrdiť, ale len načrtnúť z odstupu  30 rokov celkový chaos v informáciách, pretože na základe prezentovaných dát  skutočne vzniká dilema, ktorá je veľmi otázna.  Takže televízia raz opäť cieli na široké masy a  príliš  netlačí na pílu.

Režisérka Andrea Sedláčková sprevádza filmom s ľahkosťou, nevnucuje nikomu vopred jasný pohľad, a jej odstup od diania tej doby, čo je všetko čo  jej pomáha udržať si nadhľad. Na druhej strane je otázne či ponúkaná všehochuť, nesústredenie sa na solídne kritické spektrum a boj za každú cenu za väčšinového diváka je to pravé orechové.

Česká televízia tak preukázala nielen odvahu, ale aj sklamala poctivých intelektuálov a priaznivcov skutočného dokumentarizmu, podľa medzinárodných globálnych kritérií.

Filmová recenzia: Gundremann

Print Friendly

Titul: Gundermann, 2018, Nemecko

Genre:  Životopisná dráma z hudobného prostredia

Réžia: Andreas Dresen

Kamera: Andreas Höfer

Hrajú: Peter Schneider, Bjarne Mädl,  Alexander Scheer, Milan Peschel,  Axel Prahl, Alexander Schubert,  Anna Unterberger

Krajina pôvodu: Nemecko / 2018 / Slovenské titulky / 128 min. 

Slovenská premiéra: multižánrový  Festival slobody, 2019, Bratislava

Synopsis
Skutočný príbeh o východonemeckom spevákovi a textárovi, ktorý pracoval na obrovskom bagri v povrchovej bani a mal vyhranené ľavicové názory. Gerhard Gundermann bol prototypom občana Nemeckej demokratickej republiky, ktorý sa stal – v idealistickej predstave, že bude môcť niečo zmeniť – spolupracovníkom východonemeckej tajnej polície Stasi. Po roku 1989 je konfrontovaný so svojou činnosťou a verejne k nej zaujíma postoj.

Synopsis

A true story about an East German singer and lyricist who worked on a huge opencast mine excavator and had strong left-wing views. Gerhard Gundermann was a prototype citizen of the German Democratic Republic, who became – in an idealistic notion that he could change something – a collaborator of the East German secret police Stasi. After 1989 he is confronted with his activities and publicly takes a stance towards it.

Movie Review

Nemecký televízny a filmový  režisér Andreas Dresen je uznávaným nemeckým nezávislým tvorcom dokumentárnych a hraných  snímok so súčasnými témami partnerských vzťahov, trpkých komédií, či historických nostalgiií o bývalej NDR.  V svojom najnovšom filme stvárnil skutočnú historickú osobnosť známeho speváka, ktorý bol obyčajným robotníkom pri rypadle, normálnym  poctivým komunistom,  avšak  v tej  dobe vcelku nielen  ako  populárna osobnosť   známa však  len na  východ od  Berlína.

Gerhard Gundermann nielen hral a  spieval, ale aj spolupracoval so Stasi, nemeckou obdobou ŠTB. Žiaľ  nemecký film – i keď sa snažil vcelku presne vykresliť onú ťažkú socialistickú dobu –  so straníckymi schôdzami, s formalizmom a  so „súdružskou hrou na niečo, čo nikdy nemohlo dobre dopadnúť„, a to práve kvôli manipulácii a globálnemu pokrytectvu systému, ktorý sa navonok prezentoval ako všeľudový a ľavicový čítankový komunizmus, ale v  podstate bol zložený z kádrových nomenklatúr a byrokratických krýs, ktorý zašpinil skoro každého bez ohľadu na jeho charakter, morálku, či životný štýl.

Žiaľ psychológii a  typizácii tejto historickej zlovôle  tvorcovia filmu nevenujú  ústrednú pozornosť. Film začína len pozvoľna, téma sa drží známych faktov, ale nejde takmer vôbec do hĺbky, a vo výsledku je nemecká hudobno-životopisná  téma  skôr formálny životopisný film, ktorý nezrkadlí ani motiváciu, ani príčiny, a už vôbec nie je  ucelenejšou analýzou podvratných javov z dobového aspektu. Vo výsledku je  film skôr o pesničkách a úsmevnej nostalgii za dobou, s morálnymi dilemami i nie jednoduchým vzťahom hrdinu k vlastnému otcovi, s ktorým musel trpieť zamrznutý emočný stav.

Pochválime však herecký výkon ústredného hrdinu i vedľajšie role, vcelku dobrú  panoramatickú kameramanskú stránku filmu, ale aj  vcelku nadmieru skvelú  technickú hudobnú stránku projektu, ktorého hlavnou  slabinou je  široké cielenie na  masového komerčného diváka, a najmä dramaturgická neujasnenosť v postavách, ich motivácii a celkovej pointe projektu.

Filmová recenzia: Bedári, Les Misérables, 2019

Print Friendly

Titul: Bedári, Les Misérables, 2019. […]  Scenár a réžia: Ladj  Ly Ocenenia: Zvláštna cena poroty na MFF v Cannes, 2019

Synopsis

The debutant film is a mature, current and action work inspired by the recent revolts of 2005. The film takes place in the same places as the story of Victor Hugo’s 1862 novel. More than 150 years later, there is a similarity between today’s angry youth in sweatshirts and Gavroch , the main character of the Bedar, very distinctive.   The film by the African-French director will surprise with a simple concept, but also with his masterful mastery, apparently reflecting the real problems in contemporary France, which few people know from a similar downside: the film mirrors the life of the poorest

Movie Review

Režisér  Ladj  Ly je  francúzskym filmovým tvorcom, ktorý sa  narodil  v africkom Mali (*1978).  Tvorca  pôsobil  ako  herec a člen filmárskeho kolektívu Kourtrajmé.  Medzníkom jeho kariéry sú  dokumentárne projekty  365 Days in Clichy-Montfermeil (2007), 365 Days in Mali (2013), a film À Voix Haute (2017), nominovaný  na Césara, ale aj  krátky film Les Misérables (2017).  Bedári  sú  pozoruhodným celovečerným debutom, ktorý  prekvapil členov poroty na MFF Cannes 2019.  

Dej snímky  Bedári  začína,  keď sa hlavný hrdina, policajt  Stéphane  začleňuje ako nováčik  k špeciálnemu policajnému útvaru v Montfermeili, ktorý leží  na predmestí Paríža.  Policajti Chris a Gwad sú jeho parťákmi,  s ktorými  aktuálne  rieši  nepokojné  situácie  a  eskalujúce napätie medzi rasovo a nábožensky zmiešanými komunitami, ktoré ovládajú lokálne gangy s šedou ekonomikou a ďalšou nekalou činnosťou.

Keď sa počas zatýkania ocitnú  všetci traja v komplikovanej situácii,  dron  vyslaný malým chlapcom tmavšej pleti  zachytí  nechtiac aj  neúspešnú  policajnú  akciu,  v ktorej toto  špecifické  kriminalistické  trio  postrelí  nevinného chlapca,  pretože jeden policajt nevydržal pod nátlakom nervov v krízovej situácii.

Debutantská filmová snímka je zrelým, aktuálnym a akčným dielom,  inšpirovaným  aktuálnymi  vzburami z roku 2005.  Dej filmu sa odohráva na rovnakých miestach ako dej  románu Victora Huga v roku 1862. O viac ako 150 rokov neskôr je podobnosť medzi dnešnou nahnevanou mládežou v mikinách a Gavrochom, hlavnou postavou Bedárov, veľmi príznačná.

Snímka afro-francúzskeho  režiséra prekvapí prostým konceptom, ale aj jeho suverénnym zvládnutím, zrejme odzrkadľujúci skutočné problémy v súčasnom Francúzsku, ktoré málokto pozná z podobnej odvrátenej stránky:  snímka   zrkadlí život najchudobnejších častí spoločnosti, a ich reálne a bežné existenčné problémy.

Filmové dielo  má excelentne zvládnutý scenár, ktorý ide od počiatku po akcii a nenudí hluchými miestami ani zbytočnosťami.

Publikum môže oceniť  herecké výkony  a  kamera zbytočne  neestizuje, avšak plne  spoluparticuje na dynamike deja, a na európske pomery  vcelku zaujímavý sociálne-kritický koncept snímky.

Slovenská premiéra v rámci festivalu Be2Can v kine Film Europe,  Zvláštna cena poroty na MFF v Cannes.

Filmová recenzia: To musí byť nebo

Print Friendly
To musí byť nebo/It Must Be Heaven, 2019, žáner: komédia, 97´
Réžia a scenár: Elia Suleiman    Cast: Eliai Suliman, Gael García Bernal, Grégoire Colin, Vincent Maraval
Krajina pôvodu: Francia, Katar, Nemecko, Kanada,Turecko, Palestína
Jazyk: FR,  Ceny: MFF  Cannes 2019
.
Synopsis  
Suleiman nadväzuje na poetiku svojich predchádzajúcich filmov, v ktorých sa zakaždým objavil v hlavnej úlohe bez replík, odkazujúcej na Jacqua Tatiho či Bustera Keatona. Satirický celovečerný  film   To musí byť nebo – je venovaný nemožnosti vzniku štátu Palestína.
.
Synopsis
Suleiman follows the poetics of his previous films, in which he has always appeared in the lead role without replicas, referring to Jacque Tati or Buster Keaton. A satirical feature film This Must Be Heaven – dedicated to the impossibility of a Palestinian state.
.
Movie Review
.
Známy palestínsky režisér Elia Suleiman (*1960) je narodený v meste Nazaret, kde  získal uznanie už svojím debutom Kronika zmiznutia (Cena za najlepší debut v Benátkach 1996), ale celosvetovo sa preslávil až svojou štvrtou celovečernou snímkou Boží zásah, ktorá v roku 2002 získala Cenu poroty na festivale v Cannes.  O sedem rokov  neskôr  realizuje  a distribuluje  snímku  Čas, ktorý zostáva, v ktorom predložil ďalší sucho groteskný pohľad na pálčivú tému palestínsko-izraelského spolunažívania. Jeho novinka To musí byť nebo získala na tohtoročnom festivale v Cannes Cenu kritiky.  Uznávaný  palestínsky režisér sa po desiatich rokoch vracia k celovečernému filmu melancholickou, epizodicky vystavanou groteskou o tom, čo je pre nás domov a čo ho definuje. Suleiman nadväzuje na spôsob tvorby  podľa pravidla, keď  sa  zakaždým objavil v hlavnej úlohe sám a  bez replík, čím pripomína postoje starších filmárov –  Jacqua Tatiho a Bustera Keatona.
.
Jeho najnovšia snímka  To musí byť nebo (2019)   je  venovaná problematike vzniku  samostatného štátu  Palestína.  Suleiman  využíva tvrdý a jasný postoj   a  sám  je  ako obvykle  plný aj akéhosi  poeticko-ironického sarkazmu i mystifikácie,  ktorá  atakuje všetkých od  Francúzska, Kanady  až po  USA, kde sa mu nedarí zohnať sponzorov na projekt. Práve tam putuje hlavná postava vtipnej i dojemnej snímky – trochu prehliadaný režisér hľadajúci prostriedky na film, ktorý sa nezdá dosť palestínsky.
.
Divák sa môže ponoriť do výtvarne orientovaných záberov v pomalom tempe a prakticky bez deja, navyše s charizmatickým a prestárnutým tvorcom, avšak vždy uhladene prezentujúcim sám seba, pred kamerou i  za  ňou. Mozaika, putovanie, sarkazmus, tiché vtipné obrazy,  nostalgia, irónia, komickosť, žiadna láska ani sex, žiadne násilie ani nadávky, a všetko pre doposiaľ nemožný vznik Palestíny, ktorého zrodu sa tvorca nedožije…

Filmová recenzia: Synonymá, Synonymes, 2019

Print Friendly

 

titul: Synonymá, Synonymes/ Milim Nirdafot, Francúzsko, Izrael, SRN,  2019, 123´
Réžia: Nadav Lapid
Scenár: Nadav Lapid, Haim Lapid
Kamera: Shai Goldman
Strih: Neta Braun, François Gédigier, Era Lapid
Hrajú: Tom Mercier, Quentin Dolmaire, Louise Chevillotte, Uria Haylik, Olivier Loustau, Yehuda Almagor, Gaya Von Schwarze, Gal Amital, Idan Ashkenazi, Dolev Ohana, Léa Drucker, Chriatophe Paou a ďalší
Distribúcia: Film Europe, v SR: 14. novembra 2019
Foto: Film Europe Ocenenia: Zlatý medveď, Berlinale 2019  15+ Film na Imdb.com

Synopsis

The plot of the film is made up of fragments that are both stimulating but also repelling by their instability and absurdity. The main character features of the hero are hidden, and the viewer deliberately and unintentionally fumbles in the storyline and chaos deliberately built by artists and film implementers. Typical immigrant two-in-one: they cannot give up their former identity or assimilate in a new country.

Movie Review

Imigrujúci  izraelský hrdina (Tom Mercier)  pricestuje  do  vysneného  Paríža z nemožného života v Izraeli doslova s holou riťou, pretože hneď prvú noc mu ktosi neznámy ukradne  batožinu i šatstvo.  Tu  náhodne či osudovo  stretá  mladú partnerskú dvojicu  bez finančných problémov. Po čase zbalí  jedno francúzske dievča, ktorému sa fyzicky páči, napriek tomu, že vie, že  sama  je nestále a komplikované.  Odmieta hovoriť po hebrejsky, a s nadšením sa učí po francúzsky – tak, že si stále opakuje synonymá.

Filmový tvorca Nadav Lapid   rozpráva svoj príbeh v akomsi zmiešanom žánri  absurdnej  satiry a téma  je vložená  ako kritická reflexia  o migrujúcom mladom človeku. Snímka  sa hlási nepriamo aj k nechuti  akceptovať  klasickú  izraelskú  spoločnosť, a  je to aj o  voľnomyšlienkarstve, bláznovstve, rebélii, nespokojnosti, užívania si života a hľadanie samého seba v komplikovanom svete.

Nezacyklená scenáristická štruktúra s elipsami a rozdielnosťou motívov i prístupov k nim. Rozprávanie, ktoré sa postupne hľadá a nachádza, či nenachádza. Obdobne ako život ústredného hrdinu snímky, vykoreneného izraelského  imigranta, ktorý tvrdí že  jeho domovina je  neslobodná krajina s byrokratickým systémom,  a v jeho vlastnej  tradičnej  rodine s despotickým otcom sa nedá slobodne dýchať a žiť.  Rovnako  ako  je neistý a hľadajúci je extravagantný  protagonista. Akoby stále mladí a pátrajúci hrdina nespokojný so stereotypmi, racionalitou, absurditou, všednosťou, či nespravodlivosťou voči komukoľvek, a najmä v prostredí tých, ktorí sa odhodlávajú žiť vo Francúzsku.

Dej filmu je tvorený fragmentmi  podnetnými, ale taktiež  odpudzujúcimi  svojou nestálosťou i absurdnosťou. Hlavné charakterové črty hrdinu  sú skryté, a divák zámerne i nezámerne tápe v deji a chaose.

Experimentátorská aura tvorcu, ktorému zrejme prejde všetko v roli umelca a filmového realizátora.

Typické imigrantské dva v jednom: nedokáže sa vzdať svojej niekdajšej identity, ani sa asimilovať v novej krajine, a navyše divná povaha hrdinu, ktorý má silné ego takže ani nezíde z plátna, a zrejme ani sám sebe nerozumie.

Téma izraelského imigranta do Francúzska ktorý sa  usiluje zistiť svoju identitu  či afinitu s  životom vo Francúzsku, bez toho  že by dospel k niečomu stabilnému či smerodajnému si odniesla z tohtoročného MFF Berlinale (2019)  hlavnú cenu Zlatého medveďa.

Slovenská premiéra na festivale Be2Can vo Film Europe, 2019

Filmová recenzia: Mladý Ahmed/Le jeune Ahmed

Print Friendly

Titul: Mladý Ahmed, Le jeune Ahmed, Belgicko/Francúzsko, 2019,
Réžia
: Jean – Piere Dardenne, Luc Dardenne
Obsadenie: Idir Ben Addi, Myriem Akheddiou, Claire Bodson, Olivier Bonnaud, Victoria Bluck, Othmane Moumen

Premiéra v SR:  Be2Can, 2019,  Film Europe

Medzinárodné  ocenenia: Cena za najlepšiu réžiu, nominácia na Zlatú palmu, Cannes 2019

15+ Film na Imdb.com

Movie  Review

Bratia Dardenovci  sú  významnými belgickými filmármi  s približne  desiatkou  distribuovaných  autorských filmov. Spoločne projektujú a realizujú  špecifické a osobnostne podkuté  artové výpovede ako snímky, ktorým  sa darí   získavať  festivalové vavríny v podhubí   umeleckého sveta.

.

Témou ich najnovšieho opusu  Mladý Ahmed  (2019)   je  aktuálny problém stretu  európskeho liberalizmu a tolerancie  s  nepriateľským svetom radikálov  islamu.

.
Belgický tínedžer, ktorý prijal extrémistický výklad Koránu, plánuje sprisahanie, aby zabil  svoju učiteľku, čo sa mu čiastočne darí i realizovať.  Prostredníctvom  chybného výkladu svätého písma, a vďaka nepredvídavosti jeho duchovného radcu v osobe  radikálneho imána, ktorý sa paradoxne stáva zbabelou karikatúrou vlastnej vierouky  i arabskej subkomunity vo Francúzsku.  Takže  extrémisticka interpretácia koránu a nezmieriteľný boj proti zradcom, odpadlíkom  a bezvercom  – ale v princípe  chybná  interpretácia netolerantnej a militantnej  ideológie  snaživým detským herojom, čo  sa stáva jablkom sváru a nebezpečným jedom, ktorý znesvári nielen nezrelé a zle vedené dieťa v problémovom prostredí, ale taktiež  jeho učiteľov v škole, či kohokoľvek s kým príde do kontaktu.
.
Režijný koncept  francúzskych autorov  je založený na  podrobnom opise  fanatického detského extrémistu,  ktorý premýšľa o vražde svojej učiteľky, aby sa zapáčil  imánovi a preukázal svoje zaujatie pre vieru.  Kamera s veľkým záujmom a analytickou schopnosťou  sleduje špecifický  a  chorý svet svojho  zmanipulovaného  pubertálneho  hrdinu bez toho, aby sa publikum  začalo nudiť. Modelovaná výbušná situácia je dramatická, a na konci  deja  nič neostane takým, ako predtým. Trochu tézovite a nepresne  vyvodené situácie sú na hrane systémovej anti-agitky, v  mnohom posilujú anti-emigračný diškurz. Ale na druhej strane majú veľmi racionálny predobraz  ako osobitú formu  konfliktu  odlišných  civilizácií v 21. storočí.
.
Jednoduchá dejová forma  –  odrážajúca nezmieriteľnosť a nekompaktibilnosť  u odlišných kultúr  –  je posilnená remeselne zručným rozprávaním, a dobrou hereckou typológiou.  Vynikajúci výkon v hlavnej roli a zručné  filmové remeslo, ako to (naj)lepšie z európskeho artového sveta.
.
Belgická režijná dvojica  Jean – Piere Dardenne  a  Luc Dardenne  bola za svoje aktuálneho a možno trochu kontroverzne koncipované  dielo na tohoročnom festivale  –  MFF  v Cannes  (2019)   ocenená  Cenou za najlepšiu réžiu, 2019.

Filmová recenzia: Narušiteľ systému/Systemsprenger, 2019

Print Friendly

Titul: Narušitel systému, Nemecko, 2019, 118´
Režia: Nora Fingscheidt
Scenár: Nora Fingscheidt
Kamera: Yunus Roy Imer
Hudba: John Gürtler
Hrajú: Helena Zengel, Albrecht Schuch, Lisa Hagmeister, Gabriela Maria Schmeide, Melanie Straub, Victoria Trauttmansdorff, Maryam Zaree, Tedros Teclebrhan, Matthias Brenner, Barbara Philipp, Fine Belger, Imke Büchel, Roland Bonjour, Asad Schwarz, Jana Julia Roth, Gisa Flake, Axel Werner, Bärbel Schwarz, Till Butterbach, Julia Becker, Peter Schneider, Hadi Khanjanpour
Distribúcia: Film Europe, v SR premiéra  7. novembra 2019 na Be2Can  [Ocenenia:  Silver Bear  na MFF Berlinale, Alfred Bauere Prize]  Foto: Film Europe

Synoposis
,
Nora Fingscheidt podľa vlastného viacnásobne oceneného scenára, vytvorila intenzívnu drámu o obrovskej túžbe jedného dieťaťa po láske, bezpečí ale taktiež s výhradou   násilného potenciálu, ktorý to podmieňuje.
.
Synopsis
.
Nora Fingscheidt, in her own multi-award-winning scenario, has created an intense drama about the enormous desire of one child for love, safety, but also subject to the violent potential that makes it conditional.
.
Film Review
.
Tvrdá nemecká  dráma o desaťročnej Beni (Helena Zengel), ktorá túži po pozornosti, záujme, kamarátstve,  obdive, a  po  skutočnej  prirodzenej  láske jej pôvodnej matky. Ale  vďaka vlastným  tristným  traumám je nepredvídateľná a nekontrolovateľná.  Samozrejme, že   hrdinka  je  poznačená  najmä  konfliktovosťou vo vlastnej rodine, hľadaním menej problémovej výchovy, či miesta v náhradnej  rodine.  Problémy sa kopia  najmä vinou neschopnosti jej problémovej a útlocitnej matky, ktorá priťahuje čudákov i násilníkov, ktorí  následne  nemajú bunky na skutočný rodinný svet a život v tomto  odveky prirodzenom  mikrospoločenstve.
.
Márne sú všetky snahy  získať podmienky pre normálny život a klasický detský svet. Desaťročná hrdinka je nebezpečná nielen sebe, ale taktiež  i svojmu okoliu … Sme svedkami špecifických opatrení, z ktorých sa všetky míňajú účinkom a riešenie je v nedohľadne.
.
Dej dvojhodinovej snímky  mnohokrát akosi ustrnie na neriešiteľnosti situácií: jednak a predovšetkým  čudnou povahou, a charakterovou nestabilitou  jej  matky.  Ale i chybami  vychovávateľov, či vplyvom osudovej zhody náhod.  Možno aj vďaka  nedokonale, či  zle nastavenému sociálnemu systému.  Deasaťročné   hrdinské žieňa   má  právo  na normálnu rodinu, ale toto nikdy nezíska, a vždy z inej príčiny uviazne  na mŕtvom bode: pár minút nádeje a potom sklamanie, stále a stále dokola. 
,
Nora Fingscheidt  chcela u divákov vyvolať  dramaturgickú  frustráciu z bezvýchodnosti situácie, čo sa jej bezvýhradne i  darí.  Špecifickou na filme je  najmä to, že  kto a čím  kedysi  ublížil:  malej  Benni  spôsobili dospelí mindrák v súvislosti s nechceným  prikladaním   vankúšov na  jej  tvár. Bolo to s efektom hrôzy  z možnosti  traumatického udusenia sa  a kolapsu, ale to všetko  zostáva  len  v náznaku.  Nuž  publikum tápe, čo však neuberie na pôsobivosti  a  akčnosti  mnohých  srdce drásajúcich obrazov  filmových  dramatických  scén:  útokov i únikov na – či ponad – realitu, i pred realitou.
.
Fenomenálne režijné  vedenie detskej  protagonistky, ktorá  má  talent na herectvo. Benefity ako  dynamický  a  obsažný dej,   dobrá prirodzená kamera,  a  najmä  charizmatické výkony  účinkujúcich. Toto všetko  utvéra  film  Narušiteľ systému   jedným z najpozoruhodnejších  diel tohoročnej európskej artovej kinematografie, i bratislavského festivalu Be2Can.

Filmová recenzia: Amnestie, 2019, SK

Print Friendly

Titul: Amnestie, Slovensko, 2019, 128´
Réžia: Jonáš Karásek
Scenár: Maroš Hečko, Marek Janičík
Kamera: Tomáš Juríček
Strih: Matej Beneš
Hudba: Matúš Široký, Jozef  Lupták, Aleš Březina
Hrajú: Anna Geislerová, Natalia Germani, Jana Oľhová, Marta Maťová, Juraj Bača, Marek Majeský, Marek Vašut, Gregor Hološka, Ján Jackuliak, Ivan Sochor, Roman Luknár, Norbert Lichý,  Marek Fučík, Sáva Popovič, Erik Ole, Martin Havelka
Distribúcia: Continental film, v SR od 31. októbra 2019

Distribution Notary: The theme of the film is the stories of three families hit by totalitarian bullying and the motive of the prison rebellion in Leopoldov, which required a military intervention following President Havel’s amnesty in 1990. The film was based on a book by Radovan Dunaj „Amnestia, that unleashed hell“.

Distribučná noticka:  Témou snímky sú príbehy troch rodín zasiahnutých totalitárnou šikanou a motívu väzenskej  vzbury v Leopoldove, ktorá si vyžiadala vojenský zákrok, ktorá bola následkom amnestií  prezidenta Havla, v roku 1990. Námetom k filmu bola kniha Radovana Dunaja Amnestia, ktorá rozpútala peklo.

Movie Review

Režisér Jonáš Karásek s kameramanom Tomášom Juríčkom a producentom Maroš Hečkom v minulosti realizovali  spoločensko-kritický film Kandidát (2013), ktorý urobil v domácej  distribúcii na slovenský opus slušné čísla, ponúkol kvalitný vizuál, ale scenár i herci boli  dosť  v zajatí  množstva  tvorivých  klišé a neskúsenosti debutanských  tvorcov v oblasti hranej audiovízie.

Ich nový  film  Amnestie  (2019), má  opäť  i na Slovensku  dôležitú, ale aj atraktívnu  spoločenskú tému v súvislosti s prepustením 31 000 väzňov v Čechách a na Slovensku.   Scenár sa   svojsky  vyjadruje  aj  k paradoxom  Havlovho rozhodnutia udeliť amnestie politickým a nespravodlivo súdeným väzňom, ktorých arestovali  počas bývalého režimu.

Umeleckých tvorcov zrejme  oslovila kontroverznosť  problematiky  o  prakticky  nevykonateľnom  a  príliš  lapidárne pochopenom  „práve na nový začiatok  pre ťažkých delikventov  a  odsúdených  za najťažšie zločiny„, čo  sa  týka obrazu  atmosféry, ktorá  speje k anarchii a vzbure ako presvedčivá  a nejednoznačná  historická  reflexia.

Príbeh fiktívnej  psychologisko-dobrodružnej  snímky  so zmenenými menami všetkých dejinných aktérov  o  „manipulácii, násilí a zrade“  sa  drží  špecifického, fiktívneho, a dosť na efekt vybudovaného  scenára, v ktorom akoby nebol nikto priemerne normálny, alebo poctivý dobrák, pretože prekvapujúco i ľudia z  disentu sú  tu síce  charakterní, ale na druhej strane nezanedbateľne  vykalkulovaní  a manipulanti (jasné zlyhanie elít), presne ako ich protipól: väzni a zločinci.

V deji  sa konfrontuje niekoľko línií  umeleckej narácie, ktoré sa prepájajú, rozchádzajú a zbiehajú.  I keď  sa  vždy  aj  redukujú  v istých  žánrových klišé.  Estetika filmu  ktorej kamera nešetrí skrášľovaním pomocou tonálnych filtrov a tmy, či moderným  umením efektného  zvýrazňovania  spomaľovaním, či veľakrát zbytočným záberom zhora, či širokou optikou.  Obdobne hudba nie je v konzistentnejšom  štýle, ale akoby skladateľ s dramaturgom hľadali akýsi  chuťový maximalizmus: od popu, k zahraničnej súčasnej hudbe,  až k českým hudobným klasikom.

Réžia i herecké výkony spolu s kastingom sú výrazne nadpriemerné, avšak vďaka dialógom a štýlu hovorového prejavu veľakrát v duchu televíznych filmov, televíznych inscenácií, v ktorých je všetko od zvučnej a dôslednej  stredoslovenskej deklarácie, k spisovným zľudovelým frázam, až po nadávky typu dočerta či došľaka, či erotické hekačky peknej  radodajky maskérky, príkladnej a mnohostrannej  bezcharakterky Katrin (Natalia Germani), ktorá je za svoje hriechy jediná v závere snímky poriadne potrestaná (za svoju skazenosť, udavačstvo a osobné užívanie si, i keď si musela sama vytrpieť aj znásilnenie).

Rozohrané  konflikty  medzi rodinami Kelemenovcov, Čiernych a Lupkovcov  vyvolávajú taktiež  istú  (ne)dôveryhodnosť,  so značnou  interpretačnou  svojvoľnosťou  vo vedení i herectve  kľúčových postáv deja. Snímka  sa  mnohokrát  silne upriami  na  špecifický dobový kontext,  i nie ťažko  vytušené vyvrcholenie so záverom deja. Ešte predtým si publikum vychutná košaté peripetie hlavných a vedľajších postáv, čomu napomáha i hutný, a až epilepticky zrýchlený strih filmu. A samotná akčná trilerová časť nemá ani 20 minút, a realizmus hrôzy vzbury dokonale prekrýva baladická hudba, ako mediačný kontrapunkt doslovnej brutality.

Snímka Amnestie  je dokonale záporácka, pretože  realizátori  nefandia nikomu, čo  ničí dramatické myslenie, žánrovosť, napätie, a  aj  gradáciu deja, pretože ostane len  neprehliadnuteľná   „fragmentárna štruktúra„, prehliadka menšieho i väčšieho zla s patinou absurdity a brutality.

Mnohé línie  vyznievajú  tendenčne  a šablónovite, pričom ústredná pozícia  je miesto klasického masového  diváka,  a  obraz  pre masového skeptického konšpiratívneho a nedôverčivého  občana,  bez idealistických mét. Navyše aj s  maximom  autorského  realistického  pesimizmu a dezilúzie,  čo  je  nechtiac až príliš zjednodušené vo výsledku.

Dramaturgia a tok dejových línií  sa pri vyvrcholení a pred ním akosi zasekáva. Ide o  tempo, kedže  charaktery strácajú dych. I tu  mnohé zo zvratov ani za mak  neprekvapujú, a pôsobia  predikatívne, či  tvrdo  vykonštruované. Na efekt a akoby  s  celkovým  značne cynickým  postojom k téme.

Dialógy sú  (až na dosť lapsusov)  celkom  zručne napísané, postavám pasujú do úst. No nezakryjú tézovitosť   a   tendenciu vysvetľovať vcelku jasné postoje z dnes už skoro 30 ročného odstupu, od  značných  historických zlomov po roku 1989.

Filmová recenzia: Zlatokopky / Hustlers, USA, 2019

Print Friendly
Titul: Zlatokopky / Hustlers, USA, 2019, 110´
Réžia: Lorene Scafaria
Scenár: Lorene Scafaria (podľa reportáže Jessicy Pressler)
Kamera: Todd Banhazl
Strih: Kayla Emter
Hrajú: Constance Wu, Jennifer Lopez, Julia Stiles, Mette Towley, Wai Ching Ho, Emma Batiz, Vanessa Aspillaga, Jay Oakerson, Trace Lysette, Keke Palmer, Lili Reinhart, Frank Whaley a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 10. októbra 2019 –  Forum Film
.
Noticka:   V USA sa tešia z kasového  úspechu  striptérskeho filmu po prepadákoch ako Showgirls.   Mapuje cestu  chytráckych  podvodníčok napojených  na obchod kriminálneho podsvetia  a  bez analýzy morálky farbisto vykresluje ten istý trik s rohypnolom, barbiturátmi, koksom a alkoholom…. Možno v zručnom filmárskom štýle: herecké výkony, kamera, hudba, strih, réžia, veľa veci tu sadlo, až na tú hroznú dĺžku, a kreatívnu nevynaliezavosť v spôsobe rozprávania, ktorá značne nudí každého, kto by chcel viac, než prvoplánové srandičky a povrchné povahy chytráckych samozvankýň.  Žiaľ neskonale milujúcich len sami seba a svoj riskntný a márnotratný  mamon, veď je to zábavné.
.
Distributor Notepad: In the US, they enjoy the accounting success of a strip movie after flops like Showgirls. It maps the way of clever crooks connected to the criminal underworld trade and, without morality analysis, paints the same trick with hornpnol, barbiturates, coke and alcohol…. Maybe in a skillful filmmaking style: acting, camera, music, editing, directing, a lot of stuff down here, except for that terrible length, and creative ingenuity in a way of talking that bores everyone who wants more than the original jokes and shallow the nature of clever self-infants. Sadly loving themselves and their risky and wasteful mammon, it’s fun.
.
Movie Review
.
Lorene Scafaria  je americká režisérka a scenáristka, ktorá nakrútila niekoľko vlastných  hollywoodsky distribuovaných  titulov (Šialená matka, 2015, Hľadám priateľa na koniec sveta, 2012), pričom  je osobnosťou,  ktorej  dominantnou  témou sú vzťahové záležitosti a svet žien. Autorka  nezriedka neváha siahnuť aj  k dramatickejším témam, alebo k špecifickému žánrovému mixu, ktorý  ako pravidlo  funguje skôr intuitívne.
.
Téma  jej najnovšej  hollywoodskej   snímky  Zlatokopky, 2019, vychádza zo skutočných udalostí vychytralých  zlatokopiek, okrádajúcich kriminálnym spôsobom svojich klientov, o ktorých vyšiel v bližšie nemenovanom  a  prestížnom americkom  časopise článok, ktorý v svojej dobe vzbudil značný rozruch, a rozvíril v USA verejnú debatu. Nuž je to starý globálny trik v aktuálnych lokáloch pochybnej povesti a zaručená zlatá baňa pre podsvetie, a funguje aj na Slovensku, v Európe či v Ázii.
.
Scenár, ktorý vcelku verne vystihuje  skutočnú  históriu  príbehu  a  odktýva fakty  podľa životnej reality,  sa  sústreďuje najmä na vykreslenie skupiny  delikventiek  z prostredia striptízového tancovania   na tyči. Sú to aj ženy z obchodu s  platenými  sexuálnymi  službami  a sociálneho prostredia nižšej a strednej  triedy, ktorá  má veľakrát finančné problémy s prežitím.
.
Hlavné hrdinky Destiny, Ramona, Mercedes či Annabelle  –  sú jedna ako druhá. Všetky sú  predovšetkým  nielen sociálne odkázané,  ale od prírody  vypočítavé  a bezcharakterné delikventky.  Nahodené  a  ničím  nevýnimočné  mladé ženy  sa zahrávajú  so zdravím i životom  svojich  radosti chtivých klientov, o ktorých tvrdia, že sami sú dobré čísla, nezaslúžia si zľutovanie,  a treba ich ponížiť a okradnúť súčasne, pričom paradoxne  za  vidinu  tučných bradaviek  a náznaku  otáznych  či skutočne  nie bohvieakých  prsných vakov, umelých ňadier, či poprsia s vypchávkami.
.
Muži z vyšších kruhov  vždy  zaplatia  „smrteľne rizikovou  opicou„, kombinovanou s drogami a omamnými látkami.  Navyše paradoxne za cenu  rádovo tisícky dolárov z kreditných kariet.  Z charakterovej, povahovej a medziľudskej   biedy  sa vyníma  len jediná hrdinka – vcelku sympatická Aziatka Destiny, ktorá súperí v skupine žien s krajšími,  tvrdšími, a skazenejšími, než ona sama.  Jediná Destiny má azda  najviac zdravého rozumu,  a je jej aj prirodzene ľúto ruinovania svojich obetí, na rozdiel od ostatných žien, ktoré sú dlhšie na šikmej ploche, a nezriedka si prešli či prejdú aj väzením. Schéma  triku s omamným mokom v bare je   paradoxne skôr povrchne pohodová a komediálna, s product placementom  nakupovia luxusného  tovaru  a bez  ukazovania  „ženského poníženia v sexuálnych službách“,  či predsteraniu záujmu o  veľakrát obézny, vyzrelý či  nevábny zovňajšok svojich   obetných amantov, a je až paradox,  že jeden vcelku dobre  známy feťaácky či  romácky  trik   opakujú bez nehody až do zblbnutia  –  seba i publika.

.

Málo charakterov povahokresby,  a málo dramatického či kritickejšieho  ponoru do  reálneho fungovania prostredia, vrátane klišé  novinárky  a detektívov, ktoré sú skôr zdrojom pousmiatia či humoru. (…)  I keď napokon  morálny apel v závere rozprávania  spôsobí vo finále rozkol  nekonzistnej a  zvrhlej  skupiny, kedy ani  „opakovaná  sebakritická predtucha“  v  inkriminovaných situáciách,  nedokáže  ženy  na šikmej ploche  zladiť.

.

Evaluácia – G GROBER: 60 – 65 %
Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV