Recenzia: Tri bilbordy kúsok za Ebbingom

Print Friendly
TITUL Three Billboards Outside Ebbing, Missouri
ÚČINKUJÚ  Kathryn Newton, Woody Harrelson, Caleb Landry Jones, Sam Rockwell, Abbie Cornish, Peter Dinklage a ďalší
Réžia a scenár: Martin McDonagh,
WWW  USA, Veľká Británia, 2017, v SR od 15. 02. 2018

PR NOTICKA  Herecký koncert Frances McDormand v úlohe Mildred Hayesovej, rozvedenej matky žijúcej so svojím synom na okraji vzdialeného mestečka. Kedysi mala aj dcéru, ktorú však niekto znásilnil a zavraždil na horskom chodníku neďaleko domova. Frustrovaná slimačím tempom vyšetrovania sa Mildred rozhodne prenajať si tri  nevábne udržiavané bilbordy za mestom, na ktorých verejne obviní váženého miestneho šerifa z neschopnosti. Keď sa do veci vloží jeho zástupca, nezrelý mamičkin miláčik so sklonmi k násiliu, vojna medzi Mildred a poriadkovými orgánmi mesta Ebbing sa len vyhrotí. Hoci sa film venuje témam ako žiaľ, hnev, pomsta a násilie, je zároveň výnimočne vtipný, predovšetkým vďaka Mildredinej tvrdohlavosti a schopnosti ponížiť človeka svojím extrémne podrezaným jazykom. V tom jej pomáha celková atmosféra malomesta plného farbistých postáv: rasistický poliš, priateľský krpáň, chytrý reklamný agent a miestna krásavica, ktorá je taká hlúpa, že nerozozná obranu od obrny.

Režisér:  Martin McDonagh

(1970, Londýn, Spojené kráľovstvo) je spisovateľ a režisér írskeho pôvodu. Hoci píše predovšetkým divadelné hry, medzi svoje vzory radí Martina Scorseseho, Davida Lyncha, Terrencea Malicka a Quentina Tarantina. Jeho debut s názvom Šesť rán (2004), získal Oscara za Najlepší krátky film. O štyri roky neskôr získal nomináciu na Oscara za pôvodný scenár k svojmu dlhometrážnemu debutu V Brugách (2008). Jeho druhý celovečerný film Sedem psychopatov (2012), ocenili Cenou divákov na MFF v Toronte. Tri billboardy kúsok za Ebbingom je jeho tretí celovečerný film.

Review:

Excelentne rozvinutá anglo-americká komediálna dráma s posolstvom znovu potvrdzuje skvelý scenáristický a najmä režijný rukopis tvorcu s talentom pre spoločenskú  moralitu  a pritom analýzu paradoxov malomesta.

Skvele obsadené a prirodzene vedené role dávajú vyniknúť najmä Kathryn Newton a Woodovi Harlesonovi, ale nestratia sa herecké party ani vedľajších rolí. Filmový dej  s  štandardne pestrým a autorským koktailom žánrov (komediálna dráma, detektívka, thriler, psychologický film zo súčasnosti)  a miernou parodičnosťou situácií – nenudí. a záver filmu má taktiež prirodzené a súčasne prekvapujúce momenty.

Táto úžasná snímka talentovaného tvorcu  s veľmi nezávislým duchom patrí určite k tomu najlepšiemu, čo vzniklo na poli medzinárodného artového filmu vo festivalovom prostredí  za rok 2017.

CENY: Venezia IFF 2017:  – Martin McDonagh (Nejlepší scenár ) 2017 – Martin McDonagh (Zlatý lev za najlepší film) –  Toronto IFF – 2017 – Martin McDonagh (Cena divákov pre nejlepší film)  San Sebastián IFF   2017 – Martin McDonagh  (Cena divákov pre nejlepší film)  – film bol uvedený v rámci MFF Bratislava 2017 

Hodnotenie: 90 % 

Recenzia: Paula

Print Friendly

Titul:  Paula

Krajina, rok, minutáž: Francúzsko, 2017, 97 min.

Genre: milostná dráma

Scenár  a  réžia: Léonor Séraille

NOTICKA  – PR SYNOPSA programové oddelenie MFF Bratislava:  Paula, ktorej ostala len prázdna peňaženka, mačka a dvere, ktoré jej každý zatvára pred nosom, je po dlhšom čase naspäť v Paríži. Počas svojej cesty stretáva rôznych ľudí, no jednou vecou si je istá: je pripravená svoj život opäť naštartovať so štýlom a eleganciou. K chladnému vzťahu s vlastnou matkou a ignorovaniu od väčšiny jej bývalých kamarátov sa pridajú aj kopačky od Paulinho dlhoročného priateľa. Ako nezodpovedná tak vynaliezavá Paula sa však pomaly šplhá na spoločenskom rebríčku, vymieňajúc dočasné provizórne ubytovanie za lacný hotel a postupne až skromné no slušné bývanie. Hrdinka má jedno oko modré a druhé hnedé a táto zvláštnosť ju privádza do jednej z mnohých zaujímavých situácií pri tom, ako sa z pomýlenej identity vykľuje ponuka novej práce. Film, ktorého dej sa odohráva do parížskej štvrti Montparnasse na ľavom brehu Seiny, vznikol s obmedzeným rozpočtom a takmer výhradne ženským obsadením štábu.

REŽISÉRKA: LEONOR SERAILLE  (1985, Venissieux, Francúzsko)  získala magisterský titul v odbore Všeobecnej a porovnávacej literatúry na Univerzite v Sorbonne a študovala filmový odbor na Národnej filmovej škole La Fémis. Jej prvý dlhometrážny film Paula mal premiéru v sekcii Un Certain Regard MFF v Cannes 2017, kde získal ocenenie Camera d‘Or za najlepší debut festivalu.

REVIEW

Filmové pábenie hyperemotívnej  veľmi ženskej hrdinky s tvrdou náturou, slabou sebareflexiou  –  no  v krízovej  a  fatálnej  situácii aj so schopnosťou sa posúvať a meniť.  To čo robí – jej činy rovnako impulzívne ako fatálne – a rovnako aj  jej nevyváženosť  a  emočná  tvrdohlavosť  kombinovaná s pomstychtivou schválnosťou revanše –  bude pravdepodobne tŕňom v oku pri logickom spytovaní podmienok života –  vo väčšinovej  populácii  publika (bez rozdielu pohlavia, veku či iného statusu a charakteristiky).

Slušne zvládnuté  režijné  a scenáristické  remeslo debutujúcej a talentovanej režisérky sa opiera najmä o dobrý výber protagonistky a kvalitnú prácu s emóciami, čoho základom je „žensky ambivaletný  postoj k  založeniu si rodiny„.

Podľa autorky má žena plné právo na všetko  spojené s jej vlastným telom a láskou.  Ale taktiež  najmä keď je tu dieťa  pýtajúce sa na svet  a  nadchádzajúce tehotenstvo  (…)  je to výlučne emotívna potreba a  rozhodnutie sama proti všetkým (s vlastnou matkou a ani s mužmi si komunikačne vôbec nerozumie), i ako istá  fatálne pointa príbehu, čo je typicky francúzsky postoj  k osudovosti vášne  a  zmyslu života  ženy  samoživiteľky  (a taktiež matky ako hlavy zámerne  špecifickej  dvojčlennej rodiny).

Hodnotenie:  75 %

Festivaly:  MFF  Bratislava –  2017;  MFF Cannes  –  2017

Recenzia: Tvár vody

Print Friendly

Recenzia na filmový titul: Tvár vody

Review: Gabriel Gröber

Krajina, rok, žáner: USA, 2017, reto sci-fi dráma  s  thrillerovými črtami; a taktiež s  rozprávkovými  fantazijnými prvkami

Autorský  scenár a réžia:  Guillermo  del  Toro

Hrajú: Octavia SpencerMichael ShannonRichard JenkinsSally Hawkins

Synopsis: Tak trochu iný príbeh o láske si pre širšie publikum uvádza majster  fantazijných drám Guillermo del Toro d duchu najlepších téz juhoamerického „magického realizmu„.

CZ-story: Tvář vody se odehrává za studené války v utajované americké vládní laboratoři, kde pracuje Elisa (Sally Hawkins). Elisa je němá a což pro ni ve velké míře znamená izolaci od okolního světa. Její život se změní jednou pro vždy, když společně s kolegyní Zeldou (Octavia Spencer) objeví přísně tajný experiment.

Ocenenia:  Zlatý lev za najlepší film na MFF v Benátkach 2017

Film bol uvedený v rámci programu MFF Bratislava 2017 

Review:  

Rozprávková dráma pre diváka otvorenej mysle, a to v tom najlepšom a najúprimnejšom zmysle.

Filmový koktail známeho tvorcu imaginatívnych filmárskych projektov – Mexičana Guillerma  Del Toro, ktorý sa preslávil  najmä pôsobivo imaginatívnym  dejinným  „retro projektom“  Faunov labyrint (2006).

V novej snímke  Tvár vody (2017)  využíva vo voľných spôsoboch  a s hollywoodským rozpočtom obdobné literárne, žánrové, scénické i herecké prvky, ktoré sú plné surrealistických i rozprávkových metafor, komixovej a retro  sci-fi obraznosti, a taktiež nadnesene priamočiarych charakterov i dramatických prekvapení  v aktuálnej téme osudu ľudstva  a komunikácie s neznámymi kultúrami – pre otvoreného a nepredpojatého klubového diváka.

V titulnej roli príbehu sa  Sally Hawkins  ako upratovačka s vlastnosťami hypersexuálnej a charakternej nemej zrelej ženy zamiluje do zvláštnej bytosti napoly cudzokrajnej krvilačnej príšery – napoly s komunikačnými vlastnosťami poloboha, ktorý je odsúdený mocnosťami našej planéty Zeme k likvidácii.

Herecky  hoolywoodsky vyšperkovaná a scénicky podmanivá dramatická esej o  kontakte medzi-druhových mentalít s vizuálne podmanivými hyperbolami sa mení na milostnú romancu s retro-módnymi rekvizitami 60-rokov a skrytú jemnú paródiu na filmy o špionážnej vojne medzi USA a vtedajším Sovietskym zväzom.

Multižánrovo spracovaný príbeh a snímka  plná poetickej  imaginácie a podarených originálnych masiek, dobových rekvizít, stavebných komponentov – i náročných vizuálnych špeciálnych efektov – je favoritom i na tohoročné odovzdávanie oscarových ocenení.

Hodnotenie: 90 %

19. ročník MFF Bratislava 2017

Print Friendly

NOTICKA :  19.ročník MFF Bratislava sa uskutočňuje  od 9. do 16. novembra vo vybraných  bratislavských mestských kinách a kluboch  ako  Kino Lumière, Kino Mladosť, Kino Nostalgia, Gorila.sk a  Urban Space) ( x x x )    Tohoročný  MFF  Bratislava bude opäť bilancovať  festivalovú sezónu a taktiež  predstaví filmy, ktoré rezonovali na najvýznamnejších medzinárodných filmových  podujatiach vo svete.   Väčšinu z nich uvádza  v slovenskej premiére.  Festival  je v praxi  jedinou možnosťou  tieto pozoruhodné filmy vidieť, keďže sa do kinodistribúcie nedostanú. Mimoriadnu pozornosť  festival venuje súčasnému európskemu filmu, najmä jeho  hereckým  stáliciam i vychádzajúcim hviezdam.

Organizačné pokyny organizátorov festivalu:   V každom z festivalových kín si môžete zakúpiť vstupenky aj v predstihu, na predstavenia v ktoromkoľvek festivalovom kine a v ktorýkoľvek festivalový deň.  Na projekcie je jednotné vstupné: 3,30 € –  s výnimkou bezplatných projekcií v kaviarni Gorila.sk Urban Space.  Vstupenky  sú  v predaji v pokladniach každého festivalového kina  a sedenie je počas celého festivalu voľné.

PROGRAMOVÉ   REVIEW  FESTIVALU

Tohoročné tri súťaže  i  prehliadkové a informatívne  sekcie MFF  Bratislava opäť  ponúkajú  “ rozmanitú škálu  problematických zamyslení a  filmárskych artových  úvah,  názorových  postojov,  a rukopisov renomovaných i začínajúcich režisérov, scenáristov a producentov „.

Kinematografické  diela f estivalového  programu sú  zoskupené v troch súťažných sekciách:  v kategórii  prvých a druhých hraných filmov, v kategórii režisérov snímok prvých a druhých dokumentárnych filmov, ale aj  v kategórii  tvorcov krátkych filmov.  Cieľom festivalu je upriamenie záujmu na mladú a vznikajúcu  generáciu tvorcov a filmových režisérov a producentov.

Sekcia  Cinema Now, i tento rok predstavuje to najlepšie z  Cannes, Toronta, San Sebastianu a  Benátok: retro fantasy v réžii Guillerma del Tora – Podoba vody, čierna komédia Tri billboardy kúsok za Ebbingom, oscarového režiséra Martina McDonagha a psychologickú rodinnú drámu Abriline dcéry filmára Michela Franca.

Súťaž hraných filmových diel   uvádza   osem filmov podľa výberu programového dramaturga, srbského filmového kritika Nenada Dukića. Najrenomovanejším tvorcom súťaže je  zrejme režisér  Vahid Jalilvand, iránsky herec a režisér televíznych a dokumentárnych filmov, ktorý za svoj druhý celovečerný hraný film Bez dátumu, bez podpisu (No Date, No Signature, Bedoune Tarikh, Bedoune Emza, 2017) získal na MFF v Benátkach v sekcii Horizonty cenu za najlepšiu réžiu.  Jeho najaktuálnejšia iránska snímka  skúma otázku viny a zodpovednosti v krajine,  kde je „karidálnou otázkou“ ponímanie  a  KONTEXT  právneho štátu.  Artový  film Bez dátumu  polemizuje  s  myšlienkami  patológa Kaveha Narimana, ktorý možno zavinil smrť 8-ročného dieťaťa.

Zaujímavé momenty   prináša   uvedenie  prvého  filmu francúzskej režisérky Léonor Serrailleovej s názvom Paula (Montparnasse Bienvenue, Jeune femme, 2017).  Filmový debutantský projekt  ocenený  na MFF  v  Cannes  Zlatou kamerou pre najlepší debut  skúma problematiku  individuálneho osamotenia Pauly, ktorá sa rozišla s druhom a  stáva sa spoločenským outsiderom.  Protirečeniami životnej cesty  skúšaná  žena sa  podujíma na osobnostnú  cestu za objavením vnútorného pokoja  a svojho nového miesta vo svete. Low-budgetový  príbeh, situovaný  do parížskej štvrti Montparnase na ľavom brehu Seiny, a  je špecifický výlučne  ženským obsadením realizačného štábu.

Projekt  ocenený   Zvláštnou cenou poroty na festivale MFF  v Karlových Varoch –  Chlapi neplačú (Men Don’t Cry, Muškarci ne plaču, 2017) –  upozorňuje na vojnové traumy  a ich zrkadlenie sa  cez svet  vojnových veteránov stredného veku, ktorí sa zúčastňujú intenzívnej skupinovej terapie s názvom „kurz zmierenia“ slovinského psychiatra Ivana.  Zaujímavý herecký a režijný rukopis jeho tvorcov  má hlavnú myšlienku spredmetniť   ideu snahy  o odpustenie  druhým i sebe samému.

Súťažné  dokumentárne filmy, ktoré  vyberal  programový riaditeľ festivalu Pavel Smejkal tvorí osem projektov.  Upozorňujeme najmä  na  dlhometrážny debut nórskeho režiséra a kameramana Egila Håskjolda Larsena 69 minút z 86 dní (69 Minutes of 86 Days, 69 minutter av 86 dager, 2017).  V   prístave sa  v dave  imigrantov  objavuje trojročná Lean a jej rodina. Charizmatické dievča   môžme vnímať  ako zrkadlo  jej vyčerpávajúcej  cesty po Európe, počas ktorej však nestráca vieru v  prirodzené ideály sveta.  Film získal Cenu Nordic Dox na tohtoročnom CPH:DOX i Cenu pre začínajúceho filmára na Hot Docs 2017.

S  teritóriom  Blízkeho východu je spojený film  Chuť cementu (Taste of Cement, Taste of Cement 2017) sýrskeho režiséra Ziada Kalthouma.

Ďalším prínosným dokumentárnym filmom  môže byť  čerstvý víťaz prestížnej Ceny Doc Alliance   o sýrskych robotníkoch umiestnených  v Bejrúte. Tento projekt   je filmovou meditatívnou esejou z prostredia stavby a izolovaných mužoch od prirodzeného prostredia.

Film  Bobbi Jene (Bobbi Jene, Bobbi Jene, 2017), je  milostným portrétom výnimočnej   tanečníčky.  Zápletka, téma a dej sú  kombináciou  ľúbostného príbehu a filmu o tanečnom umení.  Naša hrdinka   sa rozhodne opustiť Izrael, kde sa stala hviezdou svetoznámej tanečnej skupiny Batševa, a púšťa sa do sólovej kariéry, v ktorej  kreuje  nové  hranice  možností tanca i seba ako tanečníčky.   Druhý film dánskej režisérky Elviry Lind  ktorá je  viacnásobným víťazom festivalu Tribeca v kategóriách za najlepší dokumentárny film, strih a kameru.  Autorka  a jej dielo sú  zaujímavé zručne vedeným rozprávaním a  prirodzenou jednoduchosťou, ktorá dáva vyniknúť  istej  osobitosti.

V sekcii súťažných  krátkych filmov sa  publikum MFF  zoznamuje s 14 projektmi podľa  výberu holandského kurátora Erwina Houtenbrinka. Thajský tvorca Chai Siris, ktorý pracuje v štúdiu slávneho Apichatponga Weerasethakula  predstaví  svoj film  500 000 rokov (500,000 years, 500,000 pee, 2017), ktorý  zobrazuje  svet  na hraniciach reality, mýtu a filmového umenia.

Filmová snímka   Hlavné miesta kostí (High Cities of Bone, Altas Cidades de Ossadas, 2017)   uvádza  príbeh Karlona, priekopníka kreolského rapu zo slumu na predmestí Lisabonu.  Film je nápaditým vhľadom do Karlonových spomienok, inštitucionálnej moci a potláčaných príbehov.

Prepojenie fantázie a reality je tiež devízou animovanej snímky Volanie rozkošnosti (Call of Cuteness, Call of Cuteness, 2017), ktorá rozpráva o neoliberálnej nočnej more, konzume, kontrole a strachu z bolesti. Film síce využíva radikálne formálne prostriedky, ale súčasne je vizuálne podmanivý a hravý.

 

Viac informácií aj na stránke: http://bratislavaiff.sk

Na ilustračnom obrázku vidno snímku zo slovenského dokumentu Varga, ktorý na 18. festivale MFF Bratislava taktiež premietnu.

Recenzia: Varga

Print Friendly

Titul: Varga

Žáner a téma:  celovečerný strihový medailón pre TV,  vystihujúci významného slovenského hudobníka, jeho naturel, vášne a autentický vnor do jeho tvorivého osamotenia a špecifickej samoty

Špecifika: študentský no-budget docu podporený inštitúciami

Scenár, réžia a kamera: Soňa Maletz

Účinkujú: Marián Varga so svojou rodinou, priateľmi a skupinou Collegium Musicum

Noticka CZ:  Filmový portrét legendy československé hudební scény sleduje rockového klávesistu Mariána Vargu (1947–2017) na sklonku jeho života, v době, kdy mu bylo diagnostikováno smrtelné onemocnění. Velkého introverta a náruživého kuřáka natáčí během jeho posledních vystoupení, kdy pomalu začal ztrácet dech. (MFDF Ji.hlava)

Review:

Zaujímavý medailón legendárneho klávesistu, ktorého nám môže závidieť celý svet.

Prirodzené pábenie a úvahy o géniovi vs. priemernosť naša slovenská. Študentka dokumentaristiky  napriek niekoľkým skostnateným či školometským pointám a rozkošateného   zberu predtým publikovaných  televíznych materiálov (v  technicky značne zašumelej  a  nezreštituovanej Beta kvalite), dnes v archívoch STV.

Napriek naivite, priemernej úsmevnosti  a polopatizmoch  vcelku príjemný slovenský biják skôr televízneho ako filmového typu.

Mariám Varga je Collegium Musicum   najvýznamnejšou slovenskou artrockovou skupinou  –  známou už od roku 1969.  I  keď  film  autorky  z VŠMU neponúka  nejakú  výraznejšiu  „štýlovú pridanú hodnotu“ a je skôr publicistickou  a informatívnou  retrospektívou  nekonvenčného  skladateľa, pre jeho fanúšikov je určite  príjemným prekvapením už i len sumarizáciu dobových archívov televízneho a  verejnoprávneho typu.

Odporúčame priateľom slovenského jazzu.  Film súčasťou MFDF v Jihlave a dielo uvedú aj v programe  MFF Bratislava   2017.

Hodnotenie:  50 – 55  %

Recenzia: Svet podľa Daliborka

Print Friendly

Noticka  (CZ):    Režisér Vít Klusák  Dalibora kontaktoval přes youtube, ale Dalibor se s filmařem odmítl setkat s odůvodněním, že se obává, že je to policista. Klusák se tedy vydal do Prostějova s Daliborovou fotografií a po celý den obcházel bary a restaurace, zda ho někdo nezná. Mnoho hodin byl neúspěšný a kdyby v jedné zapadlé čtyřce nenarazil na kamaráda Daliborova otce Adolfa (*1921), byla by pátrací mise neúspěšná. (Zdroj: Hypermarket Film). ( xxx )   Výslech na policii kvůli natáčení a obsahu filmu absolvovali na jaře 2017 tito 3 lidé: hlavní postavy Dalibor K. a Jana P. a režisér Vít Klusák  (Zdroj: Hypermarket Film)

Review:  

Úctihodne obsažný  časozberný  medailón  o obyčajnom prostějovskom nešťastnom a dospieť  odmietajúcom mládencovi, ktorý je súčasne správou o stave stredoeurópskeho a českého vedomia o svete.  Publikum sleduje domácnosť a rodinu, ktorá nefunguje, lúzerská a slabo platené práca, krčmové debaty a extrémistické názory s  životným štýlom jedného priemerného českého single týpka s extrémistických životným štýlom, ktorý aj zabolí i zamrazí.

Časozberná metóda a majstrovsky zvolená ústredná postava režiséra Víta Klusáka  je  plná  vnoru a civilne autentickej reflexie  naivity, zaslepenosti, pseudonázorov, prostrednosti akéhosi sebastretného spytovania, hnevu a emócií, ale i vôle sa napokon niekam posunúť.   Napriek mnohým  potenciálnym  režijným dokumentaristickým výhradám voči spôsobu a hlavne etike práce  s „fašistickými naturščikmi“  celkom prínosné  filmové dielo, ktoré   vhodné i do polemiky o  skukotočnej aktuálnej  mladej generácii, a  napokon aj o jej reálnych a  predstieraných hodnotách.

Neskutočne  náročná práca  s  longitudinálnym časozberom  v tomto dokumente  vyšla a téma extrémistického českého fašizmu je  osvetlená prínosným a autentickým spôsobom.  O časti  spoločnosti, ktorá nechodí voliť, žije z druhej ruky, a prežíva v svojich bludoch a omyloch, našťastie nie naveky.

Odporúčame najširšej cieľovej skupine, a hlavne mládeži. Film bude premietnutý v rámcoi programu MFF Bratislava 2017.

Evaluácia: 80 %

 

Snehuliak

Print Friendly

Titul: Snehuliak (Snowman), Veľká Británia, Švédsko, USA, 2017, 119 minút
Réžia: Tomas Alfredson
Scenár: Hossein Amini, Peter Straughan, Soren Sveistrup
Kamera: Dion Beebe
Strih: Claire Simpson
Hudba: Marco Beltrami
Hrajú: Michael Fassbender, Rebecca Ferguson, Chloë Sevigny, Val Kilmer, J.K. Simmons, Charlotte Gainsbourg, David Dencik, Jamie Clayton, James D’Arcy, Toby Jones, Sofia Helin, Jakob Oftebro, Jonas Karlsson, Magnus Lund, Michael Yates a ďalší
Distribúcia: CinemArt; premiéra v SR: 12. októbra 2017 – foto: CinemArt

Noticka:  Elitný detektív so slabosťou pre alkohol pátra po sériovom vrahovi, ktorý vraždí vždy v čase, keď napadne prvý sneh. Dokáže Harry Hole prekabátiť génia zla? ( x )  Adaptácia  svetového  Jo Nesbøa  a Michael Fassbender  ako Harry Hole.  ( x )  Ako vyrieši menší tím detektívov  sériu  prípadov  zmiznutých žien, zväčša  matiek s deťmi? 

Review: 

Umne napísaná adaptácia kriminálneho románu s vynikajúcim obsadením a pomalým tempom dáva  tušiť  kvalitný thriller  na typicky americký spôsob, i keď v severoeurópskych zimných lokalitách.
.
Publikum  môže prijať  typicky mnoho-vrstevnatú  a košatú dejovú  štruktúru  slávneho  Jo Nesbøa  –  i tu  s  nadštandardne  prepracovanou  postavou civilne charizmatického detektíva  a  jeho  démonických nočných mor  – za ktorými sú  rozličné  minulé  pracovné, spoločenské, partnerské  i osobné traumy …
.
Gestá  a prirodzené interpretácie veľmi invenčného  Michaela  Fassbendera ktorý  hrá titulnú postavu Harryho Holea  vytvára  podmanivý  filmový charakter, ktorý   je  v súlade s knižným bestsellerom – svetom bývalého  alkoholika s radodajnými vzťahmi  k mladším  nežným  protipólom.  Len  s  trošku  svojráznymi  pracovnými metódami, ktoré snáď kopírujú dosť zo života reálneho sveta zločincov a ohrozenia, ktoré  sa  môžu dotknúť  aj našich temných stránok.  
.
S malou výhradou  je tento projekt  s mierne skratkovite podaným dejom, ktorý  má  inak  prekvapujúco  všetky príznaky hereckej,  výpravnej  i režijnej excentrickosti –  i  dobre mienenú  snahu  o  maximálny  moderný  filmový look.
.
Z projektu vychádza  vynikajúce filmové dielo kriminálneho žánru, ktoré  má  pozvoľný dramatický spád a dobrú dynamiku, množstvo zaujímavých záporných a úchylných postáv,  takže zvolenú cieľovú skupinu v dramaticky ponímanom „krimi-žánri“ môže skvele uspokojiť.
.
Koniec  sofistikovaného rozprávania  znamená rozlúštenie  a uzavretie  morbídneho  rébusu  v chladnej  „belobe nórskej  prírody“  pre  dejovo i charakterovo náročných divákov (vo vysokej miere   i  pre  fun-klub autora),  alebo príznačnú cieľovku  esteticky a artovejšie  zameraného publika.
.
Finálne  naplnenie  dejových otázok   funguje  ako  vysvetlenie  všeobecnej  patologickej  kriminológie  udalostí, ktoré sú  poňaté  v  kontexte  osudových paradoxov  sveta  –  tu aktuálne aj  pod  vábničkou  severskej dobročinnosti:  zrkadlom  rozporuplného altruizmu vs.  nemožnosť  odčinenia istých rodinných tráum.
.
Evaluácia: 70 %

Recenzia: Krotká

Print Friendly

[ – recenzia GABRIEL GROBER – ]   Titul: Krotka (Une femme douce, / Кроткая / Лагідна / A Gentle Creature), Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina), 2017, 132 min 
Scenár a réžia: Sergej Loznica
Kamera: Oleg Mutu
Strih: Danielius Kokanauskis
Hrajú: Vasilina Makovtseva, Valeriu Andriuta, Sergei Kolesov, Lija Achedžakova, Boris Kamorzin, Viktor Nemets a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company, Be2Can 
Premiéra v SR:  12. októbra 2017, Foto: Film Europe MC

NOTICKA   Jedného dňa sa ruskej žene, ktorá žije v zapadnutej dedinke, vráti balíček, ktorý poslala svojmu uväznenému manželovi. Vystrašená a plná obáv sa vydáva na pitoresknú cestu do odľahlej časti krajiny, kde stojí väzenie, pre mnohých však skôr nedobytná pevnosť. Čaká ju byrokratická absurdita, vierolomné charaktery zo spoločenskej spodiny, krivdy, násilie i poznanie, že väzenie nekončí stenami a ostnatými drôtmi, ale pokračuje ďaleko za ich hranice.

Review

Loznicov najnovší opus je  podobenstvom, metaforou a symbolikou predchnutým obrazom –  akousi reflexiou autorského komentára  –  k  stavu povedomia o ruskej duši.  Film hovorí  i k súčasnej kultúre systému neslobody s odkazmi na stalinizmus a zle implantovanú a autokratickú  štátnu  mašinériu ako nástroji moci a zvôle proti nevedomým a bezbranným.

Koprodukčný  autorský  projekt  je inšpirovaný dielom Dostojevského, ale aj Kafku a Gogoľa.  Jeho autorom sa darí kombinovať  brutálny realizmus a expresionisticky poňatú satiru.   Kritika  a interpreti   z publika  tento prístup  môžu chápať  ako dôslednú spoločensko-kritickú satiru o postsovietskom uplatňovaní  spoločenskej  moci bez morálky.  O systéme  kde ide len o pláštik  vonkajšej spravodlivosti, ale so skrytou  brutalitou a chaosom  ako  obraz  o  inštitúciach (vrátane občianskeho sektora)  kde aj  jednotlivci ovplyvnení touto situáciou  stelesňujú systém a pozície  akýchsi fantómov, pretože  slúžia ako prázdne schránky, ktoré len imitujú funkciu, ktorú by mali zastávať.

Hlavná ženská hrdinka je apatická ale sympatická  ženská dušička, ktorá musí strpieť všeličo ba takmer všetko.   I keď pre bežného konzumenta  diela  je v režijnej a scenáristickej obraznosti  niekedy aj  ťažko sa  orientovať.  Veľa metafor  je tak trochu teatrálnych, a  symboly či inotaje  sú  absurdne surealistické, ďalšie minimalisticky postmoderné, možno  dreaming  či  aj  snovo halucinogénne.

Film však rezonuje v divákovej mysli skutočne dlho. Vďaka originalite a mimoriadnej odvážnej reflexii všeobecného a hromadného lúzerstva.  Odporúčame pre priaznivcov ruského a artového filmu, a pripomíname že projekt uviedli v rámci BE2CAN.

Evaulácia:  80 %

 

Polemika s účelom vyvolať debaty: Pôrodníka z štátnej nemocnice, ktorý využil brachiálne metódy vyhodili, ale film je naďalej v distribúcii

Print Friendly

[ -Text: GABRIEL GROBER – ]   Polemickému dokumentu MEDZI NAMI sa darí vyvolávať diskusie: lekár ktorý „prefackal rodičku“ … dostal výpoveď, a film sa nepodarilo stiahnuť z distribúcie. Dokument o pôrodoch Medzi nami, ktorý prišiel tento týždeň do kín, rozdeľuje Slovenky na dva tábory. Jedna skupina je pohoršená správaním personálu v nemocniciach a hovorí o porušení práv žien. Druhá sa lekárov zastáva a tvrdí, že musia často riešiť situácie s hysterickými ženami, keď ide o život matky a dieťaťa.  Dokument  nakrúcali v troch bratislavských pôrodniciach na Antolskej, na Kramároch aj v Ružinove. Všetky tri patria pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB). Režisérka Zuzana Limová v dokumente poukázala na zákulisie pôrodníc. Niektoré budúce matky podľa nej prechádzajú naozajstným peklom. Snímka popísala aj takú situáciu, keď hysterickú rodičku lekár spacifikoval fackou. Tvorcovia dokumentu tvrdia, že ambíciou je vyvolať verejnú diskusiu, ktorá by viedla k pozitívnym zmenám.

Prinášame najnovšie stanovisko jeho tvorcov.

CITÁT Z LISTU TVORCOV FILMU: Stanovisko autorského tímu dokumentu MEDZI NAMI na reakciu UNB Našou ambíciou bolo vyvolať verejnú diskusiu, ktorá by viedla k pozitívnym systémovým zmenám. To, aby sa tieto zmeny aplikovali do praxe, je úlohou kompetentných. Nemocnica má svojich odborníkov, ktorí by mali odpovedať na otázky týkajúce sa pôrodníctva na základe dát, nie domnienok a listov od rodičiek. My sme svoj mediálny priestor využili a využívame, ako autorský tím sa môžeme vyjadrovať len k otázkam týkajúcim sa filmu, nie k odborným medicínskym otázkam. Neočakávali sme, že sa tento dokumentárny film Medzi nami stretne na pôde nemocnice s nadšením, ale dúfali sme, že sa k nemu vedenie nemocnice postaví aj cez sebareflexiu a využije možnosť nastolej verejnej debaty v prospech pozitívnych zmien. Mrzí nás, že odborníci UNB namiesto toho, aby reagovali na to, čo náš autorský dokument zaznamenal a sústredili sa na hľadanie riešení, venujú sa subjektívnemu hodnoteniu filmu a verejne súdia autorku, pričom bez jej zvolenia používajú aj jej osobné údaje, ktoré sa týkali jej zdravotného stavu a stavu jej maloletej dcéry, ktoré sú chránené zákonom. Jednoznačne odmietame, že film je tendenčný; je odrazom reality, ako sme ju ako autorský tím zaznamenali. Na porušovanie ľudských práv žien pri pôrodoch vlani upozornil aj Komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch osobitne menoval aj Slovensko. [Zuzana Golianová, dňa 18. október 2017, Bratislava – PR manažérka filmu Medzi nami ]

 

Polemika: Tradičný a najmienkotvornejší slovenský denník SME vs. dokument Sedliacky rozum

Print Friendly

Originál vyjadrenia tvorcov filmu Sedliacky rozum /  TEXT JE PRIAMYM CITÁTOM LISTU  (…)

[ – redakčne spracoval GABRIEL GROBER – ]   Pomáhá Penta Babišovi zdiskreditovat nepohodlný film? V největším slovenském deníku SME, vlastněném skupinou PENTA, která je v Čechách považována za blízkého spojence Andreje Babiše, vyšla hned po uvedení našeho filmu Sedliacky rozum / Selský rozum do slovenské kinodistrbiuce a on-line distribuce dehonestační recenze s názvem „Česká televízia robí dobre, ak neodvysiela film Zuzany Piussi. Takto sa slušný film nerobí“ a to s podtitulem „Selský rozum je útokem ultra-levice na Babiše.“ (https://kultura.sme.sk/c/20674704/ceska-televizia-robi-dobre-ak-neodvysiela-film-zuzany-piussitakto-sa-slusny-film-nerobi.html#ixzz4vrQ5IO5f) Kudelová ve svém textu od nadpisu až po závěr moralizuje a školí nás, co je slušné a co neslušné a jak pracovat s informacemi. Její pozice tedy nutně předpokládá slušný novinářský a intelektuální výkon. Cítíme potřebu doložit, že její text je pravým opem něčeho takového. Recenzentka má přitom v redakci SME vedoucí pozici a její text je i editorsky zvýrazněn v celku vydání. Sotva se lze vyhnout úvaze, že nejde o přátelskou službu vydavatele novin Babišovi, aby byl nepohodlný film zdiskreditován. V českých mediích se to nepodařilo, třeba se to podaří oklikou přes Slovensko. Text si dal editorsky záležet na názvu a podtitulu, které si přečte každý, kdo o něj zavadí a který sugeruje, že ČT film odmítla vysílat, protože jde o propagandu levicových extremistů. ČT přitom vysílání filmu nikdy nezpochybnila, v Čechách vznikla pouze vzrušená debata o tom, zdali je dobře, že se ČT rozhodla film nepustit ani 2, 3 či 4 měsíce před volbami, klidně i s následnou televizní debatou, jak jsme navrhovali. O tom, že ČT film uvede po volbách nikdy nebylo pochyb. Když už tato „slušná novinářka“ nálepkuje, měla by si otevřít alespoň Wikipedii a prostudovat si pojem „ultralevice“, který použila jako charakteristiku našeho filmu. Ultravlevice je extrémní okraj antisystémových hnutí usilujících o zrušení soukromého vlastnictví a veškerých společenských hierarchií. Je směšné se snažit nálepkovat takto film, ve kterém jsou dvěma protagonisty mj. dva úspěšní soukromníci a na jeho distribuci jsme se dohodli s jedním z největších on-line obchodů. Je směšné to lepit i na Deník Referdum (http://www.denikreferendum.cz), který reprezentuje intelektuální platformu levo-zeleného myšlení a podílí se na formování kritického sociálně-demokratického diskurzu v Čechách. Kudelová vysloveně lže, když tvrdí, že jeho šéfredaktor Jakub Patočka, který též ve filmu vystupuje, nyní kandiduje ve volbách za Zelené. Jakub Patočka byl členem Zelených před 10 lety a nyní nikam nekandiduje. V českém polistopadovém zemědělství má Babišovo podnikání zásadní vliv, jeho korporace ovládá věšinu chemických vstupů do prvovýroby (hnojiva, pestcicidy), skladování komodit a velký segment zpracovatelského průmyslu (maso a řepka zejména). Vlastní také velkou část českých medií (tištěná, radia a má zásadní vliv i na dvě soukromé televize) a snaží se majoritně ovládnout český stát, který určuje pravidla hry a kontroluje jejich dodržování. Střet zájmů je tak gigantický, že jeho hranice snad ani nelze dohlédnout. „Slušný filmař“, který to zjistí, se snaží tyto věci syntetizovat a ukázat v jednom celku. Kudelová naopak sugeruje, že ubohý, bezbranný chudák Babiš nedostal prostor v tomuto filmu vytoupit, stejně jako nebohý a bezbranný Agrofert. Babiš si opakovaně veřejně pochvaloval své rozhodnutí s námi na kameru nemluvit – přitom kdyby tak učinil, film by vypadal dozajista zase jinak, s každým faktickým vstupem se v kompozici filmu musíme nějak vyrovnávat. Agofert dostal okruhy témat, kterými jsme se zabývali a bez dalšího pokusu zjistit víc účast na natáčení odmítnul. Fakta uváděná ve filmu nikdo relevantně nezpochybnil, naopak se potvrzují dalšími a dalšími svědectvími. Kudelová zpochybňuje metodu skryté kamery, používané v investigativním dokumentu po celém světě a za jasných pravidel, takže netuší, jaké šikaně mohou čelit svědkové, kteří promluví. Ve filmu též slouží k ilustraci strachu lidí, se kterým jsme se setkávali při tomto natáčení na každém kroku. Nikdy jsme nepolemizovali se sebekritičtějšími texty, které naše filmy s libovolnou argumentací kritizovali či odmítli. Kudelové text psaný neuvěřitelným způsobem, z vedoucí pozice a v mediu vlastněném oligarchou, které zasahuje velké množství lidí, však považujeme spíše za ilustraci problému, na který se i film snaží ukázat. Zájemci, kteří si názor na film chtějí utvořit sami, tak mohou učinit on-line zde: https://www.alza.sk/media/selsky-rozum-d5126112.htm Vít Janeček a Zuzna Piussi, D1film – autoři a koproducenti filmu www.selskyrozum.online

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV