Recenzia: 3Bobule

Print Friendly

Titul: 3Bobule, Česko, 2020
Dĺžka: 101 minút
Réžia: Martin Kopp
Scenás: Matěj Podzimek, Tomáš Vávra
Kamera: Jan Filip
Hudba: Jan P. Muchow
Zvuk: Jiří Klenka, Robert Dufek
Scénografia: Milan Býček
Masky: Veronika Riehs
Kostýmy: Paulína Bočková
Producent: Tomáš Vican
Hrajú: Tereza Ramba, Kryštof Hádek, Lukáš Langmajer, Miroslav Táborský, Braňo Deák, Lumíra Přichystalová, Radim Novák, Marian Roden, Michal Isteník, Šimon Klacl, Anna Krejčířová, Prokop Zach, Karel Roden, Tomáš Měcháček, Roman Luknár, Petr Štěpán, Martin Hofmann, Jakub Uličník, Bob Klacl, Václav Postránecký
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 25. júna 2020

SYNOPSIS

After many harvests … Honza (Kryštof Hádek) and Klára (Tereza Ramba) became the parents of the twins and the owners of the winery. However, everyday worries have alienated them and they currently live separately. This is the story of the renaissance of their love in the beautiful landscape of South Moravia. For Klára and Honza, the decisive time of the wine year is coming – the vintage. Under dramatic circumstances, Honza meets his friend Jirka (Lukáš Langmajer) after years. He enthusiastically rushes to visit Moravia to help with the harvest, which of course he does not understand at all. At the same time, they hide from Honza that he has kidnapped his adolescent son, Kubu, who is traveling with them, and he also runs away from the debts that he managed to hack during the time they had not seen each other. Honza and Klára have problems over their heads. In addition to marriage, he solves how to help a failing winery and prevent theft in vineyards. In addition, Klára struggles with the plots of a Humpl employee and the prejudices of those around her who do not believe that as a woman she can make quality wine and exceed her father’s shadow,

MOVIE REVIEW

Dospievajúci  Honza a Klára  vo vinohradníckej  dedine  z prvého a druhého dielu vychovávajú dvojčatá  a zažívajú  neľahký vidiecky  život na Morave  so susedskou rivalitou, ale i zrodu novej generácie vinárov, ktorá čerpá z bohatých remeselných tradícií i sentiment po minulosti.

Vinohradnícky pár  Honza  s Klárou  čakajú tretie dieťa, i keď  ich manželstvo im zovšednelo a zdá sa  že  žijú oddelene. Objaví sa kamarát Jirka a všetko sa začne komplikovať,  keď  protiprávne  ako prekvapenie  unesie  svojho  syna Jakuba na Moravu. Všetci  sa  snažia nejako zvládnuť vinobranie a zachrániť rodinný podnik, i  keď časť  priateľov a známych má vyložene nekalé úmysly.

Honza  znova  komunikuje  s  manželkou, tá zase túžia po zachovaní otcovho odkazu a rešpektu medzi vinármi a Jirka rieši nezhody s rodinou a financie. Policajti i samotní podnikatelia  riešia krádeže hrozna z viníc, ale aj súboj sokov v láske.

Titulnú pozornosť  zaberá  herečka Tereza Ramba tak ako aj  v predchádzajúcich dieloch. Príjemná hudba a kamerové pábenie.   Naopak pracovné a etnické zvyklosti pôsobia skôr vláčnou atraktívnosťou než obdivnou charizmou.

Honza s Klárou sa ocitli pred narodením tretieho potomka v tiesni. Napokon  mladá dvojica zisťuje,  že síce si nejako sme prestali rozumieť, avšak  láska je ako to staré auto, trvá to, ale vždy znovu zase naskočí. Film je vážny, zábavný i  poučný – avšak aj  v  nezvykle  rozvláčnom, a niekedy až v  melancholicky flegmatickom tempe  (oproti  existujúcim  dielom č. 1  a  2).

Recenzia: Raoul Taburin

Print Friendly

Titul: Raoul Taburin
Country: Francúzsko, 2018, 90´
Réžia: Pierre Godeau
Predloha: Jean-Jacques Sempé (kniha)
Scenár: Guillaume Laurant
Kamera: Claire Mathon
Hudba: Javier Navarrete
Strih: Hervé de Luze
Scénografia: Yan Arlaud
Hrajú: Benoît Poelvoorde, Suzanne Clément, Edouard Baer, Grégory Gadebois, Ilona Bachelier, Vincent Desagnat, Marilou Aussilloux
Distribúcia: ASFK, v SR: 2. júla 2020
Foto: ASFK

.

SYNOPSIS 
Taburin has spent his entire life in a small village and is a renowned bicycle repairman. It sounds absurd but someone doesn’t know and will never ride a bike, although on the outside it looks exactly the opposite. A man who could ruin his reputation had just moved into the village. How to get out of it? Of course, using very absurd and bizarre solutions. We don’t have to be racers to be able to accept the sad-ridiculous phobia of a boy who let down the expectations of the community, women, father and everyone in life, and learned to live with it.
.
FILM REVIEW
Úsmevný oddychový film, ale kriticky čo je  smiešneho, vtipného a príťažlivého  na tom, že opravár bicyklov sa nedokáže posadiť  na sedačku,  udržať rovnováhu, a nespadnúť?  Neriešte a oddychujte, a vypínajte, pokiaľ sa dá: horúce leto, a (môžete)  rozprávkový žáner.
.

Raoul Taburin  je milá komédia o  vymyslenej fóbii  zručného  opravára  bicyklov podľa knihy slávneho karikaturistu Jeana-Jacquesa Sempého. Hrdina  Raoul Taburin (Benoît Poelvoorde)  nevie  jazdiť na bicykli, napriek tomu, že sa živí  opravovaním bicyklov, a stráži si toto tajomstvo.  Avšak do dedinky Venterol v časti Drôme sa zrovna prisťahoval parížsky fotograf Figougne, ktorý by mohol jeho povesť zničiť.  Ako z toho von? Samozrejme pomocou veľmi absurdných náznakov sa  musí nájsť  vcelku jednoduché, ale ťažko  bizarné  riešenie  v  smutno-smiešnom príbehu psychiky.  Fóbia o chlapcovi, ktorý sklamal očakávania obce, žien, otca i všetkých v živote, a naučil sa s tým žiť.

Snímka má dobrých hercov, propaguje regionálny turizmus francúzskeho vidieka:  má hudbu, ktorá sedí a kreuje  úsmevnú náladu.  Scenár  paradoxne  minimalisticky prestrelil. Nezachráni  ho ani „naturel civilnej dikcie„. Konštrukcia  scenára  sa topí  v jedne veľkej vlastnej diere veľkého „výmyselníckeho nápadu“.  Hlavný takmer  bottle/movie  príbeh  si vystačí  bez rozohriatia ďalšieho deja, alebo skutočných živších  postáv. Papier ostal papierom, a zo scenára sa nestala  zábavná  komédia.  I  keď napokon neberme tvorcom  snahu o výnimočný a udržateľný esprit, čo dokáže len francúzska, indická, a kanadská kinematografia.

Pre realistov a zdravo mysliacich možno miestami  nekonečná  dejová  nuda so šťastným, ale len minimálne nečakaným zakončením. Film by mal  upozorniť diváka  ako sa preniesť cez svoje chyby, ako  sa  stať  najlepšou  verziou seba samého, a  ako sa nebrať vážne a užiť si život tak, ako je.

Recenzia: Bourák

Print Friendly

Titul: Bourák

Krajina: Česko, 2020, 111 min
Žáner:  bláznivá komédia
Režia: Ondřej Trojan
Hrajú: Ivan Trojan, Veronika Marková, Kristýna Boková, Jiří Macháček, Kateřina Winterová, Jiří Šimek, Petra Nesvačilová, Alena Pajtinková, Kryštof Hádek, Jaromír Dulava, a ďalší.

SYNOPSIS

The story takes place in Šlukdorf, an imaginary town in northern Bohemia, where after the revolution all factories were closed and replaced by non-stop casinos, casinos and hookers. Kamila, an eighteen-year-old who already has her life full of teeth in the city where he wanted a dog, also works in one of those non-stop machines with machines for the desperate. And she is even more annoyed by her own family. A surrendered mother and father who deals with car wrecks and calls himself BOURÁK. A shy teenager with a shattered pink Cadillac who goes rock and roll with a girl who looks like she is from an old American bra catalog. In addition, she is fired by her boss, a local-format gangster, whom she has obviously skipped. So Kamile realizes that she has to intervene and force her mom to finally step on Dad’s those pointed perks! Or everything will fly into the air. A comedy about all that can be caused by one summer storm, one city ordinance, a set of golf clubs, rock and roll and one very angry daughter! Maybe you laugh and if you have the stomach for it, maybe you dance.

FILM REVIEW

Peter Jarchovský patrí k zlatému českému  striebru scenáristiky a dramaturgie, nakoľko asi 30 rokov sám vedie katedru scenáristiky na FAMU, a jeho filmy získali  mnoho nominácií i cien na Zlatých levoch, a dva jeho scenáre skončili v užšej nominácii na Oscara.  Režisér  Ondřej Trojan je obdobne erbovou osobnosťou súčasného českého filmu, so siedmimi divácky dobre prijatými filmami.  Bourák je film, ktorý si urobili jeho tvorcovia scenárista  Peter Jarchovský  a režisér Ondřej Trojan  pre radosť. To že má 37 % na CSFD.cz je z tejto príčiny veľmi zvláštne. Dokazuje ako česká i slovenská  kritika film (od)ignorovala a odmietla. Nuž zaujímavý moment svedčiaci o rozporoch.

Dej  snímky  je zasadený do fiktívneho severočeského mesta Šlukdorf. Postavy  sú  v sociálnej i osobnej núdzi. Všetci  akoby  navonok nesympatické malomeštiacke paničky mafiánskych idolov, či  a závislácke persóny  rozličného druhu a triedy, ale bez perspektívy, a s falošným pozérstvom.

Bourák  je  žánrovým mixom, kde nájdeme čo-to  z  morbídnej  komédie, muzikálového retra, trileru, westernu, grotestky,  sociálneho filmu i  čierneho humoru gangsterky.  Bežný  divák potom nech nič žánrovo čisté  nečaká.  Napokon ako v každej postmoderne nesmie vadiť  ani značný stupeň  výslednej preštylizovanosti  a neukotvenia   plocho predvídateľnej  formy autorskej výpovede, ktorá nielen  zámerne  experimentálne nerešpektuje  žiaden  žáner, a ani výstavbu postáv.

Fabula tohto žánrového zlepenca  pripomína  aj  absurdnú osudovú  skladačku  s  klišé  neprimeraných vzťahovostí v akomsi reťazení  osobných  zacyklení.  Napríklad  ústredná postava  Bourák  (Ivan Trojan)  je bývalý  rocknrollový  tanečník, ktorý je dodnes posadnutý Elvisom, starými autami a retromódou.  Mafián  Bingo (Jiří Macháček)  svojrázne švihnutá postava, ktorá  ktorá  opovrhuje  manželkou, ale na úkor  svojho  stredoškolského idola  Bourákovej  ženy.

Bingova  manželka Jiřina (Petra Nesvačilová)  má svoj  psí  fetiš  Edýnka. Tento  musí zápoliť s robotickým vysavačom.  Ale  Kamila (Veronika Marková)  Bourákova dcéra  triafa do terča figuríny  s  absurdne  nalepeným portrétom  vyvoleného vodiča kamióna (Kryštof Hádek), na ktorého  možný návrat pevne verí. Ako naivná  dievčina si to rozdala  s kamionistom,  a hneď  čaká už aj  svojho svištíka.

Od frajerského Bouráka  čakáme nápravu, ale on to neurobí. K  svojej  žene sa vráti až  odkopnutý  od milenky, ktorá má už ďalšieho schopnejšieho. Bingo  prestáva byť psychicky stabilný v polovine deja  a v afekte zabije svoju ženu. Odvtedy koná akoby bol Margitin muž, načo sa napríklad vydá bývať k nej domov.

Napriek absencii akýchkoľvek kladných vlastností a absencie vývinu postáv, či citových  charakterových  väzieb  snímka  Bourák  končí  ako  pomalé reflexy  vo  fraške:  šťastne a  zmierlivo.  Ako býva  obvyklé v žánri frašky bez scenáristickej  remeselnej cti,  a pochopiteľne, aj  bez bazálneho režijného štandardu z kŕčovito poskladaných pubertálnych hlášok a gagov.

Ku kladom filmu spomeňme  napríklad  množstvo známych tvárí, z ktorých sa vyrysujú i  vcelku  solídne  herecké výkony  so  zaujímavou výtvarnou koncepciou ponášok na tvorbu D. Lyncha a Q. Tarantina, kvalitný zvuk, i novú experimentálnu polohu jeho kľúčových tvorcov, ktorí snáď túžia nájsť východ z tradičnej českej „sebastrednej krásy“, ako možný dôvod zásadného tvorivého kroku vedľa a mimo: len tak pre radosť z bytia.

Bourák  napokon metaforicky  láme  čistotu a vsugeruje  zrkadlo  českej  i slovenskej  národnej kinematografickej  plytkosti  dnešných dní i doby ako takej.  Bourák   je  nepochybne  ako  pokus o  paródiu  pre vybranú divácku vrstvu s nesympaticky zle štylizovanými postavami a dramatickou linkou, ktorá nefunguje.  Funguje tu niečo ako protest voči prehnane skazenému  národnému  vkusu publika, ktoré  ako patolízačskí štvornohí priatelia – uznáva(jú) len fyzické  pohladenie, priamy láskavý humor, a  finálnu (pseudo)realitu  akejsi OPTIMISTICKY A NEOPTIMÁLNE  pohľadnicovej  prítomnosti.

Bourák je do tretice  aj  sociálna analýza reálnej  doby a civilizácie, s dobrými hereckými výkonmi, hudbou a peknými kostýmami. Nuž a pri tomto extra  nenáležitom kontexte si film zaslúži poriadnejšie skóre.

Hodnotenie:  G. Gröber: 60 – 65 %

Filmová recenzia: Judy, GB, 2019, 118´

Print Friendly

Titul: Judy, Veľká Británia, 2019
Dĺžka: 118 minút
Réžia: Rupert Goold
Scenár: Tom Edge
Kamera: Olle Bratt Birkeland
Strih: Melanie Oliver
Hudba: Gabriel Yard
Hrajú: Renée Zellweger, Jessie Buckley, Finn Wittrock, Rufus Sewell, Michael Gambov, Richard Cordery, Royce Pierreson, Darci Shaw, Andy Nyman, Daniel Cerqueira, Bella Ramsey, Lewin Lloyd a ďalší
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra  v SR: 13. februára 2020
Foto: Magic Box Slovakia

Synopsis

Judy, director of Rupper Goold, however, focused on the last period of her life and the famous London tour, which was supposed to bring the talented but impossibly undisciplined singer to the top of the art again. It happened and brought Oscar to the lead actress Renée Zellweger.

Movie review 

Snímka Judy režiséra Rupperta Goolda  sa  koncentruje  na  posledné obdobie života relatívne slávnej a populárnej  speváčky  a jej  londýnske kabaretné turné.  Oscarový  vrchol  spracovania  filmu  priniesol   vavríny   aj   hlavnej hereckej predstaviteľke.  Renée Zellweger ako Judy  Garland  dala  svojej titulnej roli   životné maximum, a neváhala sa pritom  hereckou  maskou dokonca fyzicky zohaviť.

Judy Garland  bola ako postava  fenomenálnou  speváčkou a úspešnou herečkou.  Od detstva  sa  stala  favoritkou  populárnou v Amerike, a charizma, osobnosť  a  jej  talent si podmanili  milióny divákov na celom svete.  Život  umelkyne  na to reagoval  akcentovaním osamelosti, a žiaľ aj závislosťou  na  liekoch a alkohole.

V zime roku 1968 prichádza  Judy do Londýna a čaká ju  vďačné a náročné publikum  s  vypredanými  koncertmi. Finančne sa dostáva  do krízy  a  jej manžel   ju  opúšťa spolu s deťmi.  Naopak  jej  sny o romantickej láske sa zhmotňujú, keď stretáva Mickeyho Deans.

Pod maskou  mediálneho fenoménu  star   sa skrýva krehká žena. Vo veku 40 rokov  je zhodou okolností   vyčerpanosť,   a je tu  aj  návrat  spomienok  na stratené detstvo, i nerealizovaná túžba  byť doma so svojimi deťmi.

Pre skúseného a racionálneho diváka  dej  začína byť  v druhej polovici   rozprávania  trochu fádny alebo predvídateľný.  Snímka je svojskou  interpretáciou životného finále rozporuplnej   Judy Garland pomocou prostého hereckého i speváckeho prežívania.

Filmový scenár  nepodáva prehľad o množstve  skutočných  životných  škandálov.  Nehovorí príliš  o  problémoch  s  exmanželmi.  Kľúčovú  tragiku umelkyne  rámcuje  prehra v súdnom procese, keď prichádza fyzicky a psychicky o vlastné deti,  a  sama  dožíva ovplyvňovaná neurózami, konzumáciou drog,  i  alkoholu.

Gooldov  film stojí na silnom  minimalizovanom  emotívnom  príbehu  zo  „zlatej  éry Hollywoodu“ a na  dychberúcom  hereckom  výkone Renée Zellweger, ktorá si  vydrela  Oscara.  Príbeh   Judy   je  príkladom,  že aj  hviezdne  talentované   osobnosti  sú  všední ľudia, so svojmu  citlivými problémami, a ich výnimočný talent dokáže byť ohnivkom ich vlastného  životného  prekliatia.

Filmová recenzia: V sieti

Print Friendly

Titul:  V sieti, ČR, 2020, 100´
Scenár a réžia: Vít Klusák, Barbora Chalupová
Kamera: Adam Kruliš
Strih: Vít Klusák
Hudba: Jonatán Pastirčák
Hrajú: Tereza Těžká, Anežka Pithartová, Sabina Dlouhá, Karolína Zachová, Vít Klusák, Barbora Chalupová, Barbora Potužníková, Jan Vlček 
Distribúcia: v SR od  5. marca 2020

.
SYNOPSIS

The chilling spectacle that everybody should see at least once, especially children and their parents, has clearly shown the importance of documentary filmmaking. And it will be interesting to see what happens next. With nonfiction film. With Internet security. With the predators Klusak declared open war on.

Movie  Review

Tri  herečky, 3 izby, 10 dní a 2  458 potenciálnych sexuálnych predátorov. Dokumentarista Vít Klusák  s režisérkou Barborou Chalupovou  ukázali množstvo detí  prichádzajúce  s predátormi  do kontaktu s úchylnými dospelými,  a ako  detské obete vyzerajú v praxi.  V zásade priamočiary „sociálny   experiment“ spočíva  v  ateliérových   realisticky  pôsobiacich detských izbičkách  s  tromi dospelými  štúdiovými  figurantkami (herečkami/naturšičkami) vo veku 16 – 22 rokov, ktoré dokážu presvedčivo pôsobiť mladistvým dojmom, a boli ochotné po dlhšiu dobu čeliť  prípadným útokom na webe čiže v  nenasvietených  kulisách  štúdiových detských izbičkách a macíkmi, srdiečkami a podobne.

Producenti  vytvorili  internetové profily maloletých dievčat na sociálnych sieťach a diskusných fórach  s tisíckami  užívateľov (10 dní).  Základom experimentu bola reportáž  zostrihaná  do  mozaiky, ktorá sa snaží ukázať, ako vyzerajú predátori, ktorí majú  vo filme dodatočne rozostrené tváre  a  oči. Ale ústa aj hlasy  týchto mužov   sú  trochu skomolené  zachované v pôvodnej podobe.  Výsledok   je zámerne surový.  Avšak i tak  mnoho ženských  diváčiek  vôbec nechce a netúži  túto realitu ani sprostredkovane zažiť, čo je škoda.

Finálny tvar má pekné výtvarno, čiže  ateliéry a rekvizity, a je založený skôr na experimente, sociálnej kampani a osvetovej diskusie na školách, či inde. Podľa distribučného zámeru.  Nejde o  sociálny  ani autentický  dokument v pravom slova zmysle. Na druhej strane  je obsahom  koncentrovanou   prehliadkou morálneho dna, a  vypočítavo manipulačného jednania  proti nezletilým.

Otázny je aj samotný  obsah, keď je  medzi  internetovými sexuálnymi predátormi je asi len 3-5 percent pedofilov. Všetci ostatní sú laickí chytráci,  ktorý lovia  mladistvých ako štvavú zver.  Niet tu však žien ktoré lovia zajačikov, či  mladé teenky (zneužitie rovnakého rodu), ani jeden účastník nie je zo zahraničia.

Neexistuje žiadny väčší či odbornejší  psychologický ponor, priestor je  strihnutý len na web. Komentár k téme nemá  psychológ,  a tvorcovia nedali šancu ani reálnym  sociálnym pracovníkom, ktorí by sa téme venovali, ale krátko iba právnik. Čísla a obrazy šokujú a sú silné.

Tempo filmu je ku konci retardačné  a téma krotne.  Zhrňujúc   je   pointa  vo finále  akoby zastrihnutá, i keď  dokument má  znepokojivú  a frustrujúcu  celospoločenskú intenciu. Poďakujme za presvedčivé herecké výkony, a skvelú réžiu experimentu, a celkovo  je  tento počin tvorcov  podareným a potrebným mediálnym  dielom, prvým svojho druhu.

Filmová recenzia: Biely, biely deň (Hvitur, hvitur dagur), Island, Dánsko, Švédsko, 2019, 109´

Print Friendly

Titul: Biely, biely deň, Hvitur, hvitur dagur, Island, Dánsko, Švédsko, 2019, 109´
Scenár a réžia: Hlynur Pálmason
Kamera: Maria von Hausswolff
Strih: Julius Krebs Damsbo
Hudba: Edmund Finnis
Hrajú: Ingvar Eggert Sigurðsson, Ída Mekkín Hlynsdóttir, Hilmir Snær Guðnason, Sara Dögg Ásgeirsdóttir, Björn Ingi Hilmarsson, Elma Stefanía Ágústsdóttir, Haraldur Ari Stefánsson, Laufey Elíasdóttir, Sigurður Sigurjónssoní
Distribúcia: ASFK  v SR  od 27. februára 2020   Foto: ASFK

SYNOPSIS 

Ingimundur is an elderly man and a former cop living a happy life in some remote Icelandic town. However, after the death of his wife, he begins to suffer from depression and the situation is not improved by accidentally revealed information that his wife lived a double life and kept something from Ingimundur.

Film Review

Biely, biely deň  je druhou  hranou snímkou Islanďana  Hlynura Pálmasona, ktorý už pre tým  zaujal  filmom  Zimní bratia (2017). Bola to snímka  o ľuďoch  na  šikmej ploche a pálením  alkoholu z ukradnutých chemikálí.  Jeho nový  titul  Biely, biely deň  sa  odohráva na  akejsi  islandskej samote a súčasne vykresľuje atmosféru  pochmúrne nostalgického i drsného  severského vidieka.

Na MFF  v Cannes  (2019)   bola táto snímka  ocenená zvláštnym diplomom  poroty za herecký  výkon v hlavnej úlohe (Ingvar Sigurðsson)  a  nomináciami  na European Film Award v rovnakej kategórii.

Hlavnou  témou autorského filmu  Hlynur Pálmasona   je kritika nie príliš šťastného manželstva. Netradičný začiatok  je príznačný  pomalým, statickým  a experimentálne pochopeným úvodom. Netypicky provokuje aj  klasického, i festivalového diváka.

Téma staroby  a vyrovnania  sa so smrťou blízkej osoby.  Starnúci  policajt po manželkinej tragickej autonehode stavia  dom  s nadmieru veľkými oknami. Má na stráženie vnučku. Avšak  pri preberania drobných  pozostalostí po žene mu niečo prestane sedieť z manželského života  tak,  ako ho doposiaľ vnímal.

I keď ide o artovú festivalovú snímku, formálne  je  dej i charakterná kresba hrdinov dosť retardovaná  stereotypmi,  či polopatistickým  a skratkovitým  rozprávaním  v komótnom  tempe. Navyše s minimálnou výpravou. Následne  až  asi po uplynutí prvej poloviny projektu  sa  nachádza  aj  akási   skutočná   expozícia  hlavnej témy.

Prestárnutý  Igimundur  začína riešiť   dodatočný problém novo zistenej  možnej nevery manželky hrdinu, ktorá v úvode  filmu   z nezistených príčin havarovala.  Preživší manžel  je povolaním  policajt a hlavou  v  patriarchálnej spoločenskej bunke.  Poeticky  naturálne  prezentovaná téma  graduje až do vyhroteného  zakončenia  a  tvorí mozaikový príbeh.

Islandčania  sú  známi  smutnými filmami  o čudných  periférnych typoch,  či prestarnutých hrdinoch ktorí  sú satirou  na realitu  s prímesou  zacyklenej  bezvýchodiskovosti.  Táto podstata autorského prínosu  nie je prirodzeným  spomienkovým optimizmom, a ani nie je  prevratne   originálnym  formálnym  dielom.   Ide  najmä  o  experiment,  ktorý síce zaujal na správnom mieste,   avšak  dnes   pôsobí   aj   stereotypným  klišé.  Príliš introvertná snímka  sa zamerala na  pátranie  na vlastnú päsť  a dusenie sa vo vlastnej šťave cenzurovanej  drámy.  Herecky zaujme  výborným výkonom i typológiou  islandský veterán Ingvar Sigurðsson  v hlavnej roli  starca  s trpkým a paradoxným  žitím.

V Pálmasonovej snímke nejde o  vonkajškovo  dramatické   mystérium,  ale o  projekt civilných záberov  s čiernym humorom, satirou na seba samého.   Režijný a scenáristický  zámer  je však plný   aj  experimentálneho minimalizmu, a neučesaných nápadov, ktoré sú  proti bežnej komunikatívnej dynamike a modernej skratke. Prirodzene nie v tom prípade, keď platí: potrápiš sa domýšľaním  všetkého čo je treba a sám chceš.

Obsah  i téma  o krutosti staroby  a mužského sveta   je  určený  kvôli  nadmernej retardácii  a  nutnosti  trpne  analyzovať autorské náznaky. Nie je to asi nič   pre  široké publikum, ale skôr  pre  poučenejšiu  kritiku,  či  snímka  pre  odborné  diskusie  pedagógov umeleckých škôl.

Filmová recenzia: 2017

Print Friendly

Titul:  1917, USA, Veľká Británia, 2019
Dĺžka: 119 minút
Réžia: Sam Mendes
Scenár: Sam Mendes, Krysty Wilson-Cairns
Kamera: Roger Deakins
Strih: Lee Smith
Hudba: Thomas Newman
Hrajú: Dean-Charles Chapman, Georgee MacKay, Daniel Mays, Colin Firth, Pip Carter, Andy Apollo, Andrew Scott, Benedict Cumberbatch, John Hollingworth, Richaard Madden, Jamie Parker, Taddeo Kufus, Paul Tinto, Josef Davies, Gabriel Akuwudike, Spike Leighton a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 13. februára 2020
Foto: Forum Film

SYNOPSIS

1917 begins to unfold as a story of two men, soldiers who are entrusted with an extremely difficult task. This is to try to stop the military action to be carried out on the basis of misconceptions, but in fact it is doomed to failure. Together, they set out on a journey across the enemy’s War of Resistance to rescue the brother of one of them … along with thousands of other soldiers. The phones between the trenches do not work and the fate of all of them lies solely in the hands of this couple.

MOVIE REVIEW

1917 je film o dvoch mužoch s hodnosťami desiatnika (George MacKay, Dean-Charles Chapman), ktorí sú ako britskí vojaci pred mimoriadne náročnými výzvami. Dvojica  má vojenský rozkaz  doručiť   správu  o  dôvernej informácii v kontexte  pasce pre  1 600  vojakov,  určite odsúdených na neúspech.  Historické jednozáberové „road movie“  je svojím tvarom  a  štruktúrou  podobné  akejsi  minimalistickej  počítačovej hre s hrdinami, ktorí  majú za cieľ zachrániť rodnú vlasť,  a prípadný  osud ich samých  a  veľkej časti  armády, čo   je  v práve  v  ich rukách ako nedobrovoľne vytipovaných  protagonisov.

Pôvodný projekt Sama Mendesa podľa rodinného námetu má predvolenú  „jednozáberovú  kontinuálnu formu“  len zdanlivo.  Vytvorila sa  tým  vcelku  ideálna dynamická, priestorová a časová jednotková ilúzia pre publikum, s cieľom maximalizovať angažovanosť pozornosti a prežívania.

Scenár  je  priamy a príbehová  dramatická  línia priamočiara. I  keď  so zaujímavou steadycamovou jazdou  –  plná vojnovej patiny  od kostýmových a rekvizitárskych  detailov až po majstrovsky zaranžované  „masové vojnové scény“  v zákopoch, moment zostrelenie nemeckého lietadla, či  scéna s nočným požiarom v rozpadnutej dedine.

Pred vyvrcholením deja  je  najpôsobivejšou akciou  náhodné stretnutie  s  dojčiacou francúzskou matkou v pivnici počas požiaru francúzskeho vojnového prostredia  a následne slalom  pri páde  do divokej  vody, ktorá  hrdinu paradoxne dovedie  sama za veliteľom divízie.  Snímka je  zakončená  finálnym  šprintom  v  zákopoch a psychologicky silnou komunikáciou  s  citlivo spracovaným  hudobným podmazom  Thomasa Newmana.

K  hereckej a scenáristickej  priamočiarosti  rozprávania  vedie  absencia hereckých hviezd. Veľkí herci majú len epizodický priestor  pre  Benedict Cumberbatcha, Marka Stronga alebo Andrewa Scotta, ale  bez možnosti  prehrávať  a  zatieňovať kolektívne dielo. Publikum  má skutočne dobré  šance a predpoklady k emotívnym zážitkom pre celú rodinu.

Dejovo, producentsky a taktiež  kameramansky sa jedná o veľkolepý a medzinárodne zrozumiteľný  koncept tvorený  sumou čiastkových ale vyvážených  prvkov.  Snímka je  s excelentnou  a  jedinečne kreovanou  atmosférou historickej doby, navyše  s  dejovo a výpravne podnetnou  architektúrou, ktorá bola nominovaná na 10 Oscasov, a ale  aj  veľmi  výrazným  množstvom  ďalších štatutárnych ocenení v renomovanom festivalovom svete. Odporúčame ako komunikatívnu artovku so zaujímavo interpretáciou histórie 1. svetovej vojny.

Evaluácia – G. Gröber: 90 %

Filmová recenzia: Sviňa

Print Friendly

Sviňa, SR, ČR,  2020, 83´
Scenár a réžia: Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann voľne podľa predlohy Arpáda Soltésza
Kamera: Ivan Finta
Strih: Ondrej Azor
Hudba: Vladimír Martinka
Hrajú: Jozef Vajda, Marko Igonda, Dano Heriban, Gabriela Marcinková, Diana Mórová, Braňo Bystriansky, Szidi Tobiasz, Jakub Rybárik, Mária Schumerová, Dana Droppová, Petra Dubayová, Andrej Remeník a ďalší
Distribúcia: CinemArt v SR od 6. februára 2020
Foto: CinemArt SK  (x)  Recenzia:  .Slovak Film: G. Gröber

SYNOPSIS

The addicted teenage disappears from the re-socialization center, but no one is missing. She wants to talk about forced sex and drugs in the police, but they send her away. He seeks a journalist who unleashes an incredible squid of crime, mafia, blackmail. A talented politician becomes chairman and dominates the whole country, because whoever has power has both the police and state trades under his control. The little hairdresser becomes a big blackmailer who treats people like chess pieces.

Movie Review

Spoločnými scenáristami, režisérmi a producentmi snímky na základe novely investigatívneho i politického novinára Arpáda Soltésza sú Rudolf Biermann a  Mariana  Čeregel-Solčanská. Nový film má  premiéru  súčasne na Slovensku a v Čechách  vo  februári 2020.

Premiérový  a vysoko spoločensky aktuálny  projekt  má  byť žánrovým thrillerom, a súčasne pripomínať  kľúčové problémy či  zvýšiť povedomie o súčasnosti, a reflektovať  systém vládnutia. Vyhnúť sa nástrhám  znamená  nepoužívať   paušalizáciu a zjednodušovania, obdobne  ako sa spoločensky  posilňujú  extrémistické strany, ktoré ťažia práve z obdobných spôsobov, na rozdiel od štandardnej spoločenskej komunikácie, nuž a tu je to zásadne inak, čo je možno i vážne.

Snímka je žánrom  „politický  thriller“  s kritickým postojom, výpravnosťou,  a najmä zaujímavým  snáď scenárom. Na Slovensku  tu  taký  vraj ešte nikdy nebol   i keď  dosť  celkom neslávnych  pokusov tu už bolo.  Aj tu však  naše  publikum  musí byť  spokojné s  nízkorozpočtovanými zložkami, slabšou akčnosťou, a najmä nech ten príbeh prirodzene chytí emócie.   Samotná téma a forma  epizodickej  konštrukcie  tvorcov pôsobí,  ako už býva v slovenskom  filme  vo všeobecnosti akousi zlou normou: veľmi rezervovane  a  všeobecne  nehomogénne (dobré výtvarno vs. nulovo funkčná dramaturgia).

Filmová  Sviňa vznikla rekordne rýchlo vďaka českým kontaktom  producenta Rudolfa Biermanna. Trvalo to podľa ich vlastných slov pol roka a čosi naviac. Naopak hlavná  pointa  snímky  stojí  na  akomsi mediálnom šume a téme  opísanej  z novín,  diskusií  a sociálnych sietí. Pre druhú (konšpiračnú) stranu barikády pôsobí ako zaručená politická objednávka s  pridaním  absurdity i obludnosti emócií, i keď  žiadna zo započatých a ostro sledovaných káuz  ešte nemá zakončenie súdnym verdiktom.  Tvorcovia sa  kryjú  práve nereálnosťou  žánrových pseudovýmyslov  a  právne čistým prístupom. I keď celé to zavádza taktiež ironickým alibizmom.

Wagner, Bobo, Ňuňu, Emmi, direktorka a ďalší  (versus  ich  nohsledi  šéfredaktorka, novinár a jeho snúbenka, či zmanipulované a zneužívané dievky v resocializačnom zariadení)  sú kariky moci  bez pomoci, postavy  ženúce  sa  nevedomky do záhuby.

Príbeh je prostý a  prehľadný.  Bobo (Marko Igonda alias expremiér)  je  prevalcovaný  jedinou  kompromitačnou  chybou, keď  napriek rodinnej zodpovednosti  zatúžil po sexe so sladkou a mladou volavkou (Gabriela Marcinková),  a tým padne  do pasce vydierajúcemu lobistovi a gaunerovi (Jozef Vajda ), ktorý túto akciu nahral, aby získal  „bieleho koňa“  a  zásterku  na  vybudovanie  úspešnej  novej  politickej  strany.  Táto  sila  a  skorumpovaný systém  čoskoro  ovládne  každého.  Sám  Bobo  sa  stal  poslušným  sluhom, ktorému vraj neostane  nič  menej absurdné, než  akceptovať   prakticky  každý pokyn  svojho „chlebodárcu“. Popritom  predstiera, že sa živí, na rozdiel od iných, len vlastnou hlavou.  Na základe neschopnosti svojho okolia kryje aj  extrémnu situáciu vraždy novinára, ktorý je neúplatný a práve požiadal svoje dievča o ruku. Obidvoch skolia nájomní vrahovia, i keď zábery vraždy a vrahov chýbajú, veď publikum pozná situáciu z novín.

Tvorcovia  predstavia  obžalovaného  i  vinníka v nehomogénnej  faktografickej zmeske, ktorá neustále tlačí na emočnú pílu.  Postavy samé poukazujú na vlastnú brutalitu, bez kontextov, bez  spoločenského či osobného zázemia.

Forma  filmu  ráta so stupňovaním brutality a hystérie, nenáročných  polopatizmov, či  predpojatých a  dogmatických postojov s cieľom  nakumulovať  jasne  odpudzujúci  obraz  monštróznej  obludnosti.  Na druhej strane  je  forma  pokleslá  k značnej schematickosti  a  patetickosti, ktorá v zjednodušovaní  už nemá  ďaleko  ani  k  údernému  mediálnemu  marketingu a politickej agitácii.

Témou či  inšpiráciou pre vykreslenie postáv, ich jednania a konfliktov  však nie je nič,  čo by  vyplavila  Threema  či  investigatívci. I tak  či práve preto bude film  jedným z najiritujúcejších  pamfletov našej  doby.  Mimochodom  politické  načasovanie je priam ideálne, a jeho účinky  môžu byť  taktiež  ako neriadené torpédo.

Napokon škoda,  že  očakávaný   kritický  opis  zlého stavu  spoločnosti a štátu,  týmto  začína a končí, odmysliac si  vo filme značne nefunkčnú cirkevnú linku akéhosi  skorumpovaného cirkevného tajomníka, ktorá je zbytočná, nepresvedčivá a mätie publikum.

Ešte sa tak trochu porozhliadnime po okolí, kde robia filmy  trošku inak. Napríklad v dnešnej  talianskej, severskej,  či prirodzene najmä americkej kinematografii –  politický thriller  reprezentuje čosi oveľa reálnejšie, a skutočne kritické, ako  odborná i umelecká výzva do spoločenskej diskusie o nefunkčnosti demokracie. Hotové diela  mávajú  uveriteľné  a  pálčivé  spoločenské a psychologické mementá, a pritom odrážajú dreň tristnej reality. Spoločensko-kritické filmy o  boji proti zločinu  dnes trónia oceňovaná na mnohých medzinárodných festivaloch  a pútajú aj záujem kritických divákov a cinefilov na Slovensku (Prvý zradca, 2019,  Oni a Silvio, 2018, Gomora, 2008, Božský, 2008).

I keď  tu  nemáme nedostatok  skutočných  faktov,  či  problém v prístupe k  zákulisným informáciám, o  toto tvorcom akoby nešlo. Akoby na realizme a závažnosti  faktov  spojených  s  kauzou, ani nezáležalo, čo je pre veľkú časť publika sklamanie.

Pre náročnejšieho diváka  scenár filmovej  Svine  žiaľ   ako koncept  zámerne  kĺže  po povrchu.  Súčasne  konštruuje  len akúsi pamfletovú  mimorealitu, a to v  čiernobielych schémach,  a  v  poučnoum symbolizme dobrého DOBRA  a zlého ZLA.  Dva roky po udalostiach  prichádza s akosi  silnou šokovou terapiou. Z toho dôvodu mnohé  známe  kauzy  sa  tu  epizodicky rozliepajú (3 zo 7), a  následne  so suverénnosťou  a ozvláštnené  fantáziou tmelia.  Výsledok  je  žiaľ bez  akejkoľvek  myšlienkovej  prevratnosti,  či  spoločenskej  a umeleckej  poctivosti, avšak buzz vyvoláva ďalší buzz.

I keď ide o adaptáciu  komerčne úspešnej  slovenskej beletrie do žánrového filmu, v projekte  sa objavujú  „zaručené asociácie“  s  otáznymi  ľuďmi  s kauzami od Mečiara až po Fica, z ktorých  sú na papieri  gauneri najhlbšieho zrna. 

Podľa nelichotivých prívlastkov  slovenskej  literárnej kritiky  je  knižná predloha  v  tvare nefunkčnosti  zobrazenej  cez  „symbolické  šifry postáv a deja“.  Ako čitateľ  následne  máte šancu toto osvietiť, avšak len ak poznáte kontext.  Najlepšie ak poznáte  kontext káuz  v  médiách.

Tvorca  prózy Sviňa  Arpád Šoltész  sa spolieha na  recipientovu  znalosť udalostí. Ale v požiadavkách jeho dielo  len  ťažko obstojí v originalite, obraznosti, žánrových kritériách, a vlastnej  pôvodne  kreovanej  poetike, alebo v  bežnej  perspektíve postáv, a deja, alebo konfliktov, čo sa v knižke takmer rovná nule.

Opisované udalosti  v  predlohe i v následnej adaptácii  žiaľ  nenadchnú ani literárnych ani filmových gurmánov.  V súlade so zámerom  síce čo najviac  šokujú  najmä   istým  expresívnym naturalizmom.  Nuž  súčasne  škrípe  aj  periférnosť  jazyka  a ako z kopírky presná  bezcharakterná  sebastrednosť  postáv, a veľakrát  aj  s  prekvapujúco  vypočítavým tlakom.  Vízia absentuje.  Celok  vyložene podlieza  presne predvolenému adresátovi, avšak kritické publikum nemá ani bežný umelecký štandard.

Obdobne  ani  literárna predloha Svine  nemôže obstáť   bez predporuzemenia  čitateľa kde nieto žiadnych  skutočných poviedok,  novely či románu.  Snáď  s dobrou vôľou  tu máme  niečo zmixovaného, na  zvláštny  spôsob  reportážnej zbierky  o  aktuálnych udalostiach.

Investigatíva  je skutočným remeslom tvorcu  príbehu, a súčasne  žiaľ i  jeho  kreatívnym  prekliatím.  Následne  tvarom  fabule  chýba bazálna  štruktúra,  ale aj  zmysluplnejší  opis  faktov. Tróni tu  práve reflexia hrdinov aj  s pridanou schémou nenávisti a  brutality.  Dej  je značne nekonzistentný  a postavy nemajú  motivácie či  charaktery na  obvyklý spôsob dobrých a zlých vlastností. Filmu nejde  o  prekonanie  a  boj s prekážkami  a katarziou, ale o všeobecný záverečný  nával negatívnych emócií na celok sám o sebe.

Symbol,  paralela,  alegória,  bájka,  agitka,  pamflet.  Ale žiadny realisticko-kritický film  do  medzinárodnej distribúcie alebo festivalového prostredia.  Máme tu pekný vizuál,  za ktorým je skvelá profesia kamery a výpravy, pekná  emotívna  hudba, symbolicky pochopený boj  dobra a zla a  aktuálna problematika politickej výzvy. Avšak to  všetko  práve pred voľbami.  Vynikajúci herci a dobrý koniec.

Ďalší debut producenta  a ešte k tomu ďalší opus  osvedčenej  tvorkyne a najnovšie  aj  televíznej a filmovej  producentky.  S tou výhradou, že  postavy a dej sú tak nešťastne a chybne  vykonštruované, že v mnohých divákoch skutočne nevzbudia vôbec nič,  ale skutočne nič. Toto  však nie je spôsobované ich  hrošou kožou, nezáujmom, a apatiou, ale práve naopak.

Filmová recenzia: Vlastníci, 2019, 96´

Print Friendly

Titul: Vlastníci, ČR, SR, 2019, 96´
Satirická komédia ako spoločenské memento
Scenár a réžia: Jiří Havelka
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Otakar Šenovský
Hudba: Jan Dismas Zelenka
Hrajú: Tereza Ramba, Vojta Kotek, Dagmar Havlová, Jiří Lábus, Pavla Tomicová, Ondřej Malý, Klára Melíšková, Kryštof Hádek, Stanislav Majer, Andrej Polák, David Novotný, Ladislav Trojan, Jiří Černý, Maria Sawa a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 21. novembra 2019   Foto: CinemArt

SYNOPSIS

Comedy is exaggerated and satirical, contains absurd elements, and counts on laughing at the many rumors of characters (mostly demented and unnaturally reactive), including racist and homophobic insults that they deserve to condemn. Most of the film’s heroes are unrealistic, humorously stylized simple cartoons, usually defined by a single characteristic and one action they repeat over and over.

Movie Review
Filmový debut  je zámerom  kruté podobenstvo o skupine vlastníkov bytov, ktoré sa  riešia  problémy rozpadajúcej sa budovy. Kvôli rozporom, kde  sa jednotliví občania  nezaujímajú o celok, najmä o skutočné  zmeny. Nemôžu spolu ani  nájsť  spoločnú reč, a ani  nič skutočne zmeniť. Pri jednotlivých bodoch programu si stále viac vchádzajú do vlasov,  sprosto si nadávajú,  či  postupne v sebe prebúdzajú len  to najhoršie,  a  vlastne nič nevyriešia, i keď nad domom sa vznášajú  vážne hrozby.
.
Distribučný  titul  Vlastníci  je no-budget bottle movie, ktoré získalo  nedávno významné ocenenie českej filmovej kritiky  za najlepší filmový scenár, a  taktiež  za najlepšiu hlavnú ženskú rolu.  Obdobne má  projekt množstvo nominácií  na  prestížnych Českých levoch, i keď dramaturgicky a tvorivo má rozprávanie snímky  najzásadnejší  problém v žánrovom uchopení, a paradoxne  najmä v záverečnej pointe.
.
Táto  žánrová   dráma  pracuje  so satirickými a komediálnymi prvkami,  a  jeho tvorcovia  používajú  okrem výborných hercov, minimalistickú  kameru  a výpravu, či hudbu  českého barokového skladateľa  Jana Dismasa Zelenku.  Dej  je  na konci i začiatku  ohraničený  spomalenými žánrovými obrázkami, ale film môže i  bez tohto „obalového  rámu“  zmysluplne  vypovedať.
.
Dramatický dej  Vlastníkov  nie až tak   realistický  v zmysle  pôvodného teatrálneho  naturalizmu,  pretože to  komplikujú  redundantné  satirické a  komediálne  prvky (zcudzovací a  pritom dvojdomý efekt),  ktoré sú obvyklé  a funkčné  pre divadelnú poetiku.  Dej veľakrát  len kopíruje  situácie a  konflikty  z pôvodného divadelného predstavenia, ktoré vznikalo ako kolektívna tvorba. Bola to najmä  kolektívna improvizácia i pri vzniku jednotlivých situácií.
.
Postavy   a  situácie   interiérovo zameranej snímky  sú s chuťou a presvedčivo  zahrané i kreované, a s veľkou pokorou aj režijne vedené, či zostrihané.  V dynamickom herectve vyniká najviac Teraza Ramba (predtým Tereza  Voríšková), ktorej afektovaný postoj a únik zo situácie je kľúčovou pointou aj paradigmy  deja.  Mnohé ďalšie postavy sú zaujímavé, i keď  v miere myšlienok  a  ich  miestami jednostranného rozvíjania,  by to chcelo viac kreatívnej sebakontroly.
.
Na druhej strane  film  má  nielen   vynikajúci kolektív protagonistov  ale  aj nemálo  slabšie  zvládnutých  absurdných prvkov: napríklad rozdávanie vizitiek kde  je škoda teatrálnej redundancie, či  opilecký spánok a pasivita mnohých charakterov, alebo právnická  formalistická  zákernosť, či  individuálny svojráz  a iritujúce  postavy  z  domovníckeho scenára v  podaní viacerých  typov na plátne.
.
Vlastníci sú oneskoreným a sofistikovaným  debutom, ktorý   je  viac než  prvoplánovým  prísľubom, pretože divadelný a filmový režisér  Jiří Havelka (1980) sa trafil do aktuálneho vkusu publika,  a navyše  je  sám  hercom a moderátorom, či  organizátorom kultúrnych podujatí. Nuž  ani pre kino  toto nie jeho posledný opus. I  keď  autor  v budúcnosti by mal po všetkých stránkach ešte pridať  v  úrovni  kinematografickej  invencie, ktorá má iné méty i náročnosť,  ako  poetika či dramaturgia divadiel  malých javiskových foriem.
.
Ocenenie: (1)  Najlepší  filmový  scenár  (2)  Najlepšia herečka v titulnej ženskej roli,  obe  ocenenia  z  podujatia   Ceny  českej filmovej kritiky (Divadlo Archa Praha, 1. 2. 2020); množstvo nominácií na České levy.
.
Recenzia: Gabriel Gröber

Filmová recenzia: 25 km/h

Print Friendly

Titul: 25 km/h
Žáner:  komédia / road movie
Kreajina, rok, minutáž:  Nemecko, 2018, 116´
Premiéra: 9. 1. 2020 AČFK
Réžia: Markus Goller
Scenár: Oliver Ziegenbalg
Kamera: Frank Griebe
Hudba: Andrej Melita
Hrajú: Lars Eidinger, Bjarne Mädel, Sandra Hüller, Alexandra Maria Lara, Franka Potente, Jördis Triebel, Wotan Wilke Möhring, Jella Haase, Bernd Würch, Andrej Melita, Martin Brambach, Marius Hubel, Curd Berger

SYNOPSIS  After many years of separation and different ways of life, two brothers, Christian (43) and Georg (45), meet at their father’s funeral. Initial fistfight in the graveyard, later resting in the birth house, shed with a lot of brandy and spiced with a ping-pong bunch of life and death – all of this leads the brothers to a fatal decision.

Movie Review 

Extrovertný Christian pracoval dlhé roky pod veľkým stresom v Singapure a introvertný Georg   stolárčil vo vidieckej stodole.  Bratia  Christian a Georg  sú  vcelku povahovo a názorovo rozdielni, i keď so spoločným workoholizmom, a staromládeneckou retardačnou daňou životu, čo  je  novodobý fenomén generácie single.

Ani jeden z hrdinov nemá  žiadne putá na ženy a partnerky. Ale majú sa radi  a po pohrebe  otca sa rozhodli splniť si svoj detský sen  vydať sa na starých mopedoch  na cestu okolo Nemecka so sloganom ženy, drogy a ping-pong, a  rýchlosťou 25 km/h.  Roadmovie  cesta   je putovanie  plné ich  vrcholov a pádov, bratského odhaľovania  bytostnej blízkosti,  či  bratského  ozrejmovania  postojov,  spomienok a hlbších  názorov na svet.

Na európske pomery je táto nemecká produkcia  slušne realizovanou komédiou  ale  aj s existenciou  klišé, zjednodušení  či nedomysleností, a veľakrát nefunkčných  skratiek.  Sme svedkami  ich  spoločného  čísla stepovania  na vidieckej zábave, nasledujú pobyty v luxusných   hoteloch,  a  styk  s  uletenými a svojráznymi ženami, ktorých sa boja a nerozumejú im, pretože ani jeden neprešli skutočnou školou života, keďže ani ich pôvodná rodina nikdy vzťahovo nefungovala a všetko sa riešilo zahltením prácou.  Navyše bratská  dvojica  nikdy neprestala byť dvojicou  bitkárskych  chuligánov.  Nepoznali  teplo  skutočnej  rodiny s funkčnou empatiou a komunikačnou vzájomnosťou, i keď to navonok  vôbec tak  nevnímajú.

Nedívajme sa však tvorcom príliš pod nechty, pretože  Christian ako  Big Fish  a  „veľký globálny  muž v biznise v Singapure“ nemôže  len tak  bohémsky a  impulzívne vypnúť ako dôveryhodný prvok rozprávania. Určite nie bez katastrofických kariérnych a možno aj širších  následkov.

Naopak, keď vlastný  otec prvý krát na vlastné oči spozná svojho syna, a zahrá si s ním inkognito futbal, neponechá ho tento čin  napriek všetkému  chladným, že netúži ani vidieť  a stráviť večer  so  svojou bývalou partnerkou.  Tu sa paradoxne dáva prednosť dokončeniu cesty s ping-pongovým duelom, stratou motocyklov, a finálnym  močením do studeného  Baltského mora.

Mužskí  hrdinovia sú  stále mŕtvym chrobákom akoby nič:  hranie futbalu a ping-pong   show, spolu s venovaním sa náhodným láskam. Konzumácia  drog na náhodnom festivale, spolu s buranskými pästnými súbojmi,  či naháňačkami.  Vonkajškom atraktívne prvky  tu  nemajú pre filmovú naráciu  žiadny jednotiaci či dramatický zmysel, ale  slúžia  skôr  ako  „palivo“  pre komiku a satiru príbehu, v ktorom veľa vecí neladí, a všetko to vrie,  alebo zjavne škrípe.

Divák je  na druhej strane  odmenený veľmi príjemnými hereckými výkonmi oboch hlavných predstaviteľov. Niektoré momenty príbehu a roadmovie  sú vtipnejšie, iné menej.  Ale vo výsledku na vás dýchne príjemná a uvoľnená atmosféra.

 

Recenzia: Gabriel Gröber

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV