Filmová recenzia: A dýchajte pokojne

Print Friendly

A dýchajte pokojne (Andið eðlilega) Island/Švédsko /Belgicko, 2018, 100´
Réžia:
 Ísold Uggadóttir
Hrajú: Kristín Þóra Haraldsdóttir, Babetida Sadjo, Patrik Nökkvi Pétursson, Þorsteinn Bachmann, Sveinn Þórir Geirsson…

Synopsis

Okraj islandského poloostrova Reykjanes. Dve ženy, ktorých osudy sa na krátku chvíľu vďaka nepredvídateľným okolnostiam.

Review

Debutantskej isladskej režisérke  Ísold Uggadóttir sa podarila  rafinovaná   debutová  artovka, s ktorou vyhrala cenu za najlepší svetový dokumentárny film  na MFF Sundance 2018.

Mladá Lara je slobodnou matkou abstinujúcou  drogovou  a sociálnou lúzerkou,  ktorá k údivu svojmu vlastnému bola prijatá  do kurzu na colného deklaranta  na islandskom letisku Keflavík. Mladá sympatická hrdinka má snahu  vychovávať svojho syna Eldara. Na letisku  zaregistruje falošný pas  africkej emigrantky Adje, ktorú následne zadržia, a znemožnia jej  dostať sa  cez Island za dcérou do Kanady.  V malom meste sa však cesty žien pretnú. Napriek roztrpčeniu, kultúrnym rozdielom a nejasnému životnému cieľu obidve spojí zvláštne puto, keď musí Lara prijať zásadné rozhodnutie.

Napriek značne   vcelku korektne napísanej a herecky interpretovanej ústrednej  i vedľajšej postave snímka   je  v spätnom pohľade  len prvoplánovo  emotívna  a bez  objasneného  východiska, či  odkazu témy.

Dve nevábne ženy, mentálne relatívne zdravé,  až na to že muži sú pre nich len štatistami. Jedna falšuje doklady, druhá  s ňou spolupracuje, pričom predtým  sa  prostredníctvom  malého synčeka  a dobrodružnej hry s kocúrom z útulku, neskôr  prespávanie v aute  pre dlhy a finančné suchoty, za krivých zrakov okolia, ktoré je lepšie, menej problémové i vyrovnanejšie.

V scenári  miestami  tak trochu cítiť debutantskú   kŕčovitosť  ideí, ich súdržnosti a motivácie neuveriteľného ale reálne sa odohrávajúceho deja ktorý plynie veľmi komótne: avšak  máme tu  taktiež  aktuálne a zaujímavé spracovanie problému plne v duchu severanskej odťažilosti a názorovej britkosti  dnešného nordického sveta.

Excelentná réžia a zručné herecké vedenie, technicky korektný kamerový minimalizmus  a dobrý producentský artový dizajn  tvoria  divácky príjemný  artový biják, vhodný nielen  pre  celú slniečkarsku rodinu i na Slovensku a  v Čechách.  Poučenie, súcit i  katarzia sú potrebné i v domácej distribučnej kultúre.

Filmová recenzia: Trafikant

Print Friendly

Titul: Trafikant De Trafikant – Rakúsko/Nemecko, 2018, 117´
Réžia:
 Nikolaus Leytner
Hrajú: Simon Morzé, Bruno Ganz, Emma Drogunova

Synopsis

Dojímavý príbeh o mladíkovi, ktorý sa zamestná v trafike a tam sa zoznámi  a spriatelí s jej pravidelným zákazníkom  – Sigmundom Freudom. V tom čase Viedeň práve okupujú nacisti…

Movie Review

Nikolas Leytner je rakúskym televíznym a filmovým režisérom, ktorý nakrútil  remeselne i divácky  zručne napísané  dielo, ktoré je na pomedzí artového opusu a televízneho  historického filmu.

Najnovší koprodukčný rakúsko-nemecký film je žánrovo filmovou historickou drámou,  ktorá sa na históriu ťažkého predhitlerovského nástupu v Rakúsku pozerá s odstupom, realisticky aj vecne, a navyše prirodzene cez prizmu dobre selektovaných a stvárnených rolí rolí dospievajúcich, čiže detí  ktoré musia predčasne a spontánne dospieť  bez rodiny v cudzom a na nástrahy bujarom prostredí veľkomesta  v už vtedy globálne prezentovanej Viedni, plnej českých emigrantiek bez povolenia a skutočne vážnej židovskej otázky.

Snímka je navyše zaujímavou  historickou štúdiou svetového psychiatra Sigmunda Freuda  ktorý žil vo Viedni  v najlepších rokoch, a taktiež  bol vášnivým fajčiarom kubánskych cigár. Nový koprodukčný film má vhodný potenciál pre mládež, ale aj  najširšie  selektované väčšinové  publikum, spolu so sieťou artových kín.

Filmová recenzia: Mŕtvi neumierajú

Print Friendly

 

Titul: Mŕtvi neumierajú – The Dead Don´t Die, USA/Švédsko, 2019, 105´
Scenár a réžia: Jim Jarmusch
Kamera: Frederick Elmes
Strih: Affonso Gonçalves
Hudba: Jim Jarmusch
Hrajú: Adam Driver, Chloë Sevigny, Tilda Swinton, Bill Murray, Steve Buscemi, Selena Gomez, Caleb Landry Jones, Tom Waits, Iggy Pop, Danny Glover a ďalší
Distribúcia: CinemArt SK   4. júla 2019
Foto: CinemArt SK

Synopsis: 

Novinka Jima Jarmusha so skvelým hereckým obsadením. Ospalé vidiecke mestečko Centerville sa ocitá v centre vojny s hordami zombie vychádzajúcich z hrobov.

Movie review 

Americký artový  scenárista a  nezávislý  režisér  Jim Jarmusch  (1959)  je na festivaloch zavedenou značkou. Skúsený  filmár rád experimentuje, nie vždy s úspechom, ale vždy s rozpoznateľným rukopisom.  Z viacerých diel spomeňme  neo-western Mŕtvy muž (1995) s Johnym Deppom, mafiánsku  gangsterku Ghost Dog – Cesta samuraja (1999), hororový muzikál  Len milenci prežijú (2013), Kafe a cigarety (2003), či  Hranice ovládania (2009).

Jarmushov najnovší opus Mŕtvi neumierajú (2019)  má tému apokalypticko-globálneho hororu o vstavaní  rozličných  zombie  z hrobov. Udalosti sa dejú  pri súčasnom vychýlení  našej  zemegule z vlastnej osi, a finálnej  krátkej  návšteve mimozemšťanov, ktorí pricestujú v noci na lietajúcom tanieri, aby odpravili  sympatickú „majsterku samurajského meča“ –  a novú šéfku pohrebnej služby v malom nevýznamnom americkom zapadákove, a to všetko dobrovoľne a do neznáma.

Už i letmý výpočet elementov jeho nového konceptu dáva tušiť, že tu veľa vecí naladí, nehraje, nevyznieva.  Snímka je uchytená ad hoc, a zo všetkého najviac ide skôr o absurdné humorné posolstvo pre jeho skalných a verných fanúšikov, ale veľa slávy mu toto veru tentokrát neurobí: nepobavil, neohúril, nezaujal presvedčivo ani publikum, ani kritiku.

Dvojica Bill Murray a Adam Driver hláškovaním, komentmi a grimasami majú snahu zabávať vhodne naladené publikum, čo pri nedivergentnej téme, nevymedzenom príbehu, či statických postavách, ktoré sú bez vzťahov k realite, času, či akýmkoľvek konzistentnejším ideám skutočne i  dosť problémové.

Zombieland – absurdita – zombieland – nuž a to asi najviac, i keď nepôvodný a nezábavný:  Jarmusch  sa niesol na vlne, a za výslním.

V poslednom diele  slávny nezávislý Jarmush  nenaplnil  obvyklé remeselné  či  aspoň  tematické očakávania.  Nepredviedol  informatívnejší ani žánrovo  špecifický  koncept,  aspoň  na  obvyklej úrovni  štandardov svojej minulej  vcelku nadpriemernej  žánrovej  tvorby, ktorú všetci uznávajú.  Žiaľ platí, že  máločo tu možno pochváliť, či už za témy, obsah, či herecké  vedenie, v skvele napísaných i zrežírovaných roliach – i keď s chytľavou  hudbou,  neabsurdne „absurdnými“ monológmi, či  nadštandardným  minimalistickým  scénickým vizuálom  exteriérov.

Filmová recenzia: Nebezpečné city

Print Friendly

Titul: Nebezpečné city (Remélem legközelebb sikerül meghalnod), Maďarsko, 2018, 96 min.
Réžia:
 Mihály Schwechtje
Hrajú: Kristóf Vajda, Szilvia Herr, Csaba Polgár…

PR POPISKA  Eszter strasti tínedžerského veku sa pokúša prekonať vo svete máng. Svojich rovesníkov sleduje s akýmsi nadhľadom, od nich je pre ňu omnoho dôležitejší zvýšený záujem, ktorý jej prejavuje jej profesor angličtiny.

Synopsis

Letná pubertálna komediálna  romanca o zbližovaní chlapcov a dievčat v prostredí  maďarského gymnázia s českým dabingom

Movie review

Maďarský filmár Mihály Schwechtje dostal za túto snímku cenu na festivale detského diváka v Talline, a je sympatické že naša, maďarská  a česká distribúcia zareagovali veľmi prompne a kino Lumiere distribuuje toto dielo ako novinku pre mladých divákov.

Žiaľ maďarský debutujúci filmár sa opieral skôr o klasickú televíznu dramaturgiu, neriskoval a jeho scenár nemá nič špecifické, zvlášne, či obzvlášť pozoruhodné črty. Všetky postavy sú priemerní hrdinovia dnešných čias: mladí sú nezrelí, sebastrední a nevybočujú z lajny, starší sú sterotypní  nudní, chlípni, či starostlivo mravokárni. Žiaden v princípe nie je ani zaujímavý svojimi záujmami, povahou, či schopnosťami či umeleckým talentom.

Divák sleduje aktuálne a značne chaotické snahy tínedžerov zo strednej školy o zbližovanie. V strede dvorenia a sexuálneho záujmu  rôznych aktérov z prostredia je sympatická teenka s fialovým ohozom, ktorá je nešťastná i odvážna: dva v jednom.

Zápletka sa sčasti odohrá v škole v spojitosti s odchodom sympatického triedneho s rodinou do Londýna, a sčasti na sociálnych sieťach na ktorých robí mladá hrdinka na požiadanie striptíz, čo sa jej kruto vypomstí.  Najviac problémoví mužskí hrdinovia však dosiahnu svoje nečestnými spôsobmi, čo však nie je ani príliš povzbudivé.

V deji filmu  a jeho vyvrcholení je mnoho nezrovnalostí, prekvapení a paradoxov, i logicky nelogických zbytočných chýb, nedopovedanosti, miznutia postáv, ba dokonca jeden z učiteľov ktorý má vraj rodinu núti nepotrestaní žiačku k zvrhlostiam, za čo by mal v reálnom živote „profesnú  učiteľskú stopku na doživotie“, ale v maďarskom debute ide o  čosi  a  akosi ku kráse tu prítomného negližé…

Žiaľ filmárske prostriedky, televízna „reálová výprava“, podpriemerná kamera i kamerový TV formát, či slabšie režijné vedenie filmovej mládežníckej komédie nenadchnú  zrejme vôbec ničím ani cinefila, ani klubového artového diváka, a koprodukčné kino je vhodné len ako aktuálna nenáročná oddychovka pre skupinu tínedžerov.

Filmová recenzia: Yesterday

Print Friendly
Titul: Yesterday, GB, 2019, 112´
Réžia: Danny Boyle
Scenár: Richard Curtis
Kamera: Christopher Ross
Strih: Jon Harris
Hudba: Daniel Pemberton
Hrajú: Himesh Patel, Lily James, Sophia Di Martino, Ellise Chappell, Meera Syal, Harry Michell, Vincent Franklin, Joel Fry, Michael Kiwanuka, Ed Sheeran, Karl Theobald, Alexander Arnold, Dominic Coleman 
Distribúcia: CinemArt od  27. júna 2019
.
Synopsis:
.
Jedna nehoda, zázrak, znamenie a zmena v živote talentovaného ale príliš obyčajného hudobníka s crowd pleaserom pre nenáročného diváka
.
Movie Review
.
Danny Boyle je všestranne talentovaným  britským  hercom, scenáristom, režisérom či filmovým producentom, známym mnohými úspešnými  projektmi s celosvetový dopadom (T2 Trainspotting, 2011, Steve Jobs, 2015, Milionár z chatrče, 2008, Pláž, 2000, Trainspotting, 1996).  Jeho najnovšia globálna oddychová komédia Yesterday  (2019) teda ponúkne predovšetkým zručnú remeselnú ruku komunikačne zrelého projektu určeného najširšiemu a  univerzálnemu publiku.
.
Boylov  nový  komediálny titul sa usiluje reprezentovať  tému  fanúškovského sveta legendárnych Beatles  – ako fenomén zacielený nielen na zrelý a starší segment publika, ale aj najmladšieho diváka, spolu  s úsmevným a satirickým  situačným humorom, ale svojim mnohokrát nekonfliktným  a nekomplikovaným zámerom  vôbec nereflektujúcim akúsi kritiku voči aktuálnym šablónam a stereotypom v dnešnom hudobnom marketingu.
.
Zápletkou  snínky   je  Jack Malik  (Himesh Patel) ktorý je spievajúcim hudobníkom a jeho  manažujúca  kamarátka Ellie (Lily James)  a  ona zvláštne nevysvetlená  chvíľa  globálneho zatmenia (black-out), keď ho zrazí  autobus. Napokon  aj slávny Ed Sheeran (hrajúci vo filme seba samého), ktorý vezme Jacka ako predskokana na svoje turné, uzná, že ten chlapec odnikiaľ je oveľa talentovanejší než on.  Jackovi berie  spokojnosť  zo života   len  vedomie, že sa dopúšťa celosvetového podvodu, a strata Ellie.
.
Značnej karikatúre  je  následne vystavený  jednak sám ústredný hrdina  s tak trochu   „pripečene ladenými  rodičmi“  z britsko-hinduistickej anglickej komunity, jeho asexuálny vzťah so snaživou, ale nevýkonnou manažérkou, ktorá ho tajne a úprimne zbožňuje, a mnohými inými vtipnými charakteristickými vedľajšími postavami, vrátane úhrančivo koncipovanej cynickej   hollywoodskej marketérky a promotérky  so  sídlom  v  Los Angeles.
.
Samotná romantická  linka  medzi Jackom a Ellie  nie je príliš presvedčivým  ťahom – vďaka len očakávanému happy-endu, navyše v područí značne moralizátorsky vyznievajúcemu   „sebapripomenutiu hlavného hrdinu“, a nie veľmi invenčnej práce  so samotným  hlavným pradivom  ústrednej  beatlesománie, ktorá  ponúkala určite viac, než je tu vo výsledku na plátne, a s úchvatným talentovaným naturščikom  Ed Sheeranom, ktorý je pre projekt  prínosom, i keď nemá herecké školy.
.

Nenáročnému divákovi a filmovému konzumentovi, ktorý baží hlavne po oddychu, sa však  snímka odvďačí vcelku bezproblémovo  predovšetkým profesne odvedenými filmárskymi produkčnými zložkami: najmä  vo vedení herectva hlavnej postavy, v zručne odvedených kamerových riešeniach, i v kvalitnej post-produkcii moderne 4k pôsobiacich  farebných korekcií, alebo v nápadito mixovanej  zvukovej zložke projektu, žiaľ zväčša nie v originálnej inštrumentácii  ale len v  len v  oklieštených  cover podobách.

.

Celkovo pozitívna a pohodová energia žánru „romantickej fantasy“  pre letný a tropický večer v úchvatne nostalgickom orámovaní pesničkami dnes už legendárnej kapely.

Filmová recenzia: Odnikiaľ

Print Friendly

Titul: Odnikiaľ/Aus dem Nichts; krajiny: SRN, Francia, 2017, 106´
Scenár a réžia: Fatih Akin
Kamera: Rainer Klausmann
Strih: Andrew Bird
Hudba: Josh Homme
Hrajú: Diane Kruger, Denis Moschitto, Numan Acar, Johannes Krisch, Samia Muriel Chancrin, Johannes Krisch, Ulrich Tukur, Ulrich Brandhoff, Hanna Hilsdorfí
Distribúcia: ASFK v SR od 29. 3. 2018
Foto: ASFK 

Ocenenie: Cena za najlepší ženský herecký výkon na MFF v Cannes (…) Recenzia pre .Slovak Film: G. Gröber

Synopsis: Klincová bomba ako akt fašistického extrémizmu v Nemecku  a smrť dvoch nevinných obetí.

Movie Review

Nemecko-turecký režisér známy oceneniami na MFF  Berlinale a pestrou hranou tvorbou (Good Buy Berlin, 2016, Šrám, 2014, New York milujem ťa, 2008, Na druhej strane, 2007, Proti stene, 2004) tentokrát zobrazil niečo, čo mu ako umelcovi zo zmiešaného prostredia a obdobne  angažovanému  kritikovi globalizácie  výrazne leží na srdci. Film bol nominovaný za Nemecko na Oscara a hlavná predstaviteľka ženskej role Diana Kruger bola ocenená za svoj presvedčivý výkon  na MFF v Cannes (2018).

Hlavná hrdinka Katja študovala na univerzite prekladateľstvo, kde pri drogovom experimentovaní spoznala charizmatického  tureckého dílera, ktorý sa čoskoro  dostal síce  do väzenia, ale tu  dokázali  obaja urobiť hrubú čiaru,  a snažia sa žiť usporiadaným,  ale skromným rodinným životom, pretože  pôvodná  turecká rodina mala dobré obchodné zázemie v domovskej krajine.  Žiaľ toto ostalo zrejme tŕňom v oku medzinárodnej extrémistickej organizácie, a jej manžel a šesťročné dieťa sa stali sa vražednou  obeťou nastraženej bomby.

Režisér a scenárista Atkin  sa sústredil na  psychickú štúdiu  rozorvanej vdovy Katje  zo stany postihnutej rodiny, ktorá necháva po atentáte klincovou bombou  hlavnú drsnú hrdinku  duchovne a existenciálne osamotenú, a ona sama  logicky podľahne zvodom vlastného otázneho osudu a lieči si neukojiteľnú  osobnú bolesť  i sklamanie nad verdiktom nemeckej justície.

Režisérsky naratívny zámer  tým  naberá na  tragike, ale taktiež ostáva len   jedno-perspektívny.  Rodinná história  zmiešanej rodiny ktorú tvorila trojka  Katjia, Rocco a Nuri  je  značne ochudobnená  v peripetiach a kontrastoch  dejového  vývoja filmu. Nedozvieme  sa  ani nič podstatné  o osobnej  motivácii  k  extrémistickemu násiliu.  Mlčí sa  o  prepojení  na politické špičky, a ani rola  podsvetia nie je v skutočnosti divákom ani  náznakovo ozrejmená.

Stvárnenie bolestných zážitkov  osamelej  hrdinky Katje vynieslo Diane Kruger  zaslúžene hlavnú cenu  v Cannes.  Úspešná titulná hollywoodsko-nemecká herečka  je  presvedčivo realistická a emociálna v stavoch postraumatologických, i keď  žánrový  thriller  v artovom vyznení filmu je skôr pastišom na hranici psychologického a kriminálneho žánru,  a  záverečná pomsta je tak trochu otáznym činom.

Snímka režiséra Fahima Atkina  je  zápletkou a dejom  aktom  síce  mrazivým, ale nie dostatočne vyargumentovaným  z tej druhej strany neonacistického  extrému.  Násilie  a odpor voči prisťahovalcom  je čosi  veľmi vážne  v   globálnej problematike  modernej spoločnosti naprieč Európou.

Film uvádzajú v letnom programe  sekcie Európske kino  v Kine SFÚ Lumiére v Bratislave.

Filmový recenzia: Climax

Print Friendly

Titul: Climax, Francúzsko, 2018, 95´
Scenár a réžia: Gaspar Noé
Kamera: Benoît Debie
Strih: Denis Beflow, Gaspar Noé
Hrajú: Sopfia Boitella, Romain Guillermic, Souheila Yacoub, Kiddy Smile, Claude Gajan Maude, Giselle Palmer, Taylor Kastle, Thea Carla Schott, Sharleen Temple, Lea Vlamos, Alaia Alsafir, Kendall Mugler, Ladkhar Dridi, Adrien Sissoko, Mamadou Bathily, Ashley Biscette, Sarah Belala a ďalší
Distribúcia: ASFK  od 8. novembra 2018

Synopsis    

Halucinogénne  peklo, v ktorom  účastníci tanečného sústredenia  pod vplyvom  negatívnych emócií  a kolektivnej paranoje odhadzujú  bežné  civilizační návyky, osobné masky, pretvárku a zábrany.

MOVIE REVIEW

Gaspar Noé  je  invečne  provakatívny argentínsky  režisér, tvoriaci vo Francii, a reprezentuje  smer New French Extremity. V tomto diele  realizoval tanečný film s  žánrom hororového  nádychu, ktorí mnohí môžu považovať za isté varovné podobenstvo o temnej stránke ľudstva, či o svete najmladšej dorastajúcej generácie, ktorá rada experimentuje a užíva si extrémnych zážitkov bez ohľadu na rácio, emócie a v princípe čokoľvek.

Extrém znamená najprv osobitosť „konkurznej ankety“  (Solan, Forman,  Noé  ako naratívna paralela)  a  neskôr  v  najnovšom artovom   opuse  oceňovaného tvorcu  symbolizuje spoločný večierok, ktorý  postupne prerastá do zmeneného stavu vedomia.  Zážitok  akejsi psychoanalýzy potláčaných pudových sklonov  i sebadeštruktívneho predprogramovania  podvedomých  tendencií  jedincov, po vzoru Sigmunda Freuda, Hieronyma Bosha, či  C. G. Junga  –  archetypy medzi svetmi The Heaven a  The Hell.

I  keď nadprirodzení herojovia  absentujú, a je to len pot tiel tanečníkov, a za tým  zámerná  a nečakaná  drogová rozbuška prímesi v koktailovej  sangrii, ktorá  postupne paralyzuje dobro, rozum a spoluprácu, čo nahradí kolektívna hystéria  a  bezbrehé násilie.

Dramaturgické násilie eskalácie: napríklad  mladá tehotná tanečníčka, ktorá je  nevie s kým tehotná.  Ale  kvôli podozreniu  z manipulácie ju svojvoľne škaredo krvavo dokope jej fyzicky zdatnejšie súperka, a všetci ju v tom nechajú.  Ďalšia tanečná matka zavrie dieťa do malej rozvodne. Tu ho  zamkne ale stratí kľúč od dverí, a po niekoľkých hodinách pri nešťastnej udalosti dieťa zomrie. Tanečníci  okrem úplného zdrogovania sa –  (…)  v tomto stave  navzájom telesne kopulujú, pudovo iritujú  jeden druhého  v kulise  techna,  a  kruto sa vraždia navzájom.

Dejové finále artovej snímky s dobrou dynamickou kamerou, prirodzene pôsobiacim svetlom a neprehrávajúcimi hereckými výkonmi je napokon aj  úchvatným sebareflexívnym a magicko-realisticky pôsobiacim manifestom, v tu izolovane pôsobiacej tanečnej komunite, tohto nadmieru talentovaného juhoamerického tvorcu.

Okrem fyzického strádania si režisér všíma i  obrazu duševnej  mizérie a chaosu, ktorým sa prejavujú tanečníci. Viac než na fyzickú bolesť sa totiž  tvorcovia  zameriavajú na psychické utrpenie, a smerujú k vyvolaniu existenciálnej úzkosti u diváka.  V závere filmu  je zrejmé, že ide  o  zrkadlenie  skrytých  vrstiev  pod spoločenskými konvenciami, a upozornenie   na vrstvu antikonvenčnej  krutosti  nezrelých a zakomplexovaných bytostí.

Film  CLIMAX  režiséra Gaspara Noého, ktorý bol najväčším prekvapením MFF v Cannes 2018,  získal  hlavnú cenu v  kolekcii Quinzane des Réalisateurs, a v súčasnosti  ho  distribuujú v sekcii  Eurofilmy v kine Lumiere.

Kritika:  G. GROBER 

 

Filmová recenzia: Neverili SME

Print Friendly

Námet: Lucia Kašová, Peter Darovec, Braňo Bezák

Réžia: Lucia Kašová

Účinkujú: Mária Ritomská, Lukáš Jurica, Daniel Jankech, Vladimír Zachar a redakcia SME

Kamera: Martin Jurči    Druhá kamera: Radka Šišuláková, Krisztián Ollári

Zvuk: Daniel Horňák

Hudba: Martin Turčan

Strih: Lucia Kopáčková

Produkcia: Anna Rumanová

 

Synopsis:  Konkurz na  zaujímavú konšpirátorskú  supervíziu do firemnej kultúry  slovenského  denníka  SME, a čo z toho vzišlo pre obe strany…

NOTICKA PR:   Novinári vraj  majú plán do roku 2030, o čom by mali písať, a šedé eminencie v úzadí  im určujú čo bude vonku.  Redakcia SME  otvora svoju náruč  a poodhaľuje  spôsob, akým štýlom robia  žurnalistiku   –  ako a čo  píšu.  Skoro  neuveriteľný dokument o návštevníkoch, v redakcii  mierotvorného  periodika  SME.

MOVIE   REVIEW

Režisérka a dokumentaristka  Lucia Kašová urobila záslužný počin. Mladá filmárka  svojou témou značne priblížila svet oficiálnej žurnalistiky, i svet konšpiračných webov, medzi ktorými je oprávnene značne veľká priepasť, aspoň v štýle ich práce.  Na základe štyroch dní majú štyria  „konšpirátori“,  ktorí uspeli v konkurze  šéfredaktorky denníka  na vlastnej koži šancu zažiť prácu pri výrobe najčítanejšieho mierotvorného denníka na  Slovensku,  printového periodika  SME.

Štvorica aktérov, ktorá je  selektovaná redakciou SME  v regulérnom konkurze –  je  postupne zoznamovaná  s detailami práce redakcie, napríklad  s procesom porád,  ale taktiež s  dennou redakčnou agendou.  Štyria  hrdinovia z konšpirátorského sveta  si  zájdu aj do parlamentu, vypočujú  si  poslanca, a navyše prezradia čo – to  aj zo svojho súkromia, a svojich názorov, pričom vyslovujú aj isté pochybnosti o objektivite a slobode redakčnej práce.

Výsledný dojem dokumentaristickej  a publicistickej ankety –  či úsmevnej reflexie je zhruba  60 minútový časozber  o  štyroch ľuďoch za štyri dni, ktorý ma kompozíciu vtipných  postrehov a paradoxov,  ale nemá zámer nikoho priamo  diskreditovať či démonizovať.

Prístup režisérky je tu  v projekte  aj  najväčším prínosom. Ale súčasne v zámernej umiernenosti a snahe o vyváženú objektívnosť  i obmedzujúcim a limitujúcim  zistením, pretože  cieľovému divákovi môže chýbať jasnejšia a presvedčivejšia údernosť postrehov.  Napokon koncepcia sa drží viac publicistického štýlu, ako invencie vhodnej pre kreatívny dokument, a témou ponúkaný kontrast akoby kamsi vyšumí.  Z výrobných zložiek zajmú  dynamický strih  Lucie Kopáčkovej,  i minimalisticky  pôsobivá hudba Martina Turčana, a technicky presné kamerové  riešenia Martina Jurčiho, či plastický zvuk Daniela Horňáka.

Budúca absolventka  katedry dokumentárneho  filmu  VŠMU  Lucia Kašová  –  tu  v strednom filmovom formáte  preukazuje svoj  invenčný rozhľad, talent k práci s protagonistami. V budúcnosti nás  môže  z  dôvodu osobitej a nekonfliktnej koncepcie  v svojej kariére ešte  príjemne prekvapiť, a to najmä  svojim vtipným, ale zmierlivým videním spoločenských kontrastov a  sociálnych  paradoxov reality, v ktorej žijeme.

RECENZIA: G.  Gröber  (…)  Premiérové uvedenie filmu a slávnostná recepcia prebehli v kine SFÚ – Lumiére dňa  20.6. 2012.

Filmová recenzia: Michelangelo: Nekonečno

Print Friendly

TITUL: Michelangelo: Nekonečno

Originálny názov: Michelangelo: Infinito, Taliansko 2018 93´
Réžia:
 Emanuele Imbucci
Hrajú: Enrico Lo Verso, Ivano Marescotti

Film na Imdb.com

Synopsis:   Moderný historický portrét geniálneho talianskeho sochára

MOVIE  REVIEW

V rámci festivalu talianskeho filmu v kine Lumiére uviedli cyklus talianskych náučne-populárnych filmov o dielach, živote a význame viacerých génioch úchvatnej talianskej renesancie. Samotná udalosť bola sprevádzaná výnimočne zvýšeným vstupným a  vypredanou najväčšou  sálou.

Michelangelo Buonarroti (1475-1564) bol skromným a pracovitým géniom, ktorého  talentu si všimli už za mladých liet, a ako to už býva  pracoval do úmoru síl bez toho aby myslel na svoj osobný, súkromný či rodinný život, čiže  bol otrokom vášne a svojich talentových dispozícií i otrokom jeho mecenášova, a v protiklade k tomu  sa narodil  ako  syn bohatého úradníka Ludovica Leonarda Buonarroti Simoni.  Za najviac majstrovské diela sú považované  sochy a obrazy  David, Pieta, Mojžiš, Stvorenie sveta, Posledný súd.

Dokumentárny film  režiséra Imbucciho  je postavený  ako názorový dvojmonológ  z  knihy Životy najvýznamnejších maliarov, sochárov a architektov (Vite) Giorgia Vasariho  a  monológ  sochára  Michelangela.  Dokument  je  voľne inšpirovaný Danteho Božskou  komédiou.

Michelangelove infinitné  nekonečno  ako hra ľudského umu … či okrídlený tvorivý princíp minimalistického maximalizmu moderného umenia .… stvoreného  z  chladného a prvotriedneho  bieleho mramoru  v Carrare,  a v   exalticky opojnom charakterizovaní drámy,  dokonale idealizovaných  živých obnažených  tiel, ktoré sa vznášajú vo vesmíre,  a zaručujú  genialitu  povestného Michelangela.

Žiaľ  taliansky celovečerný film TV SKY   je skôr  jednoduchou  a efektnou  oslavnou epopejou pre masového diváka s prepracovaným výtvarnou kulisou  v 4K.  Žiaľ  k dispozícii  s  nekomplikovaným vyložene obrysovým a neproblémovým nedidaktickým  scenárom  –  s minimálnym počtom hercov a prostredí,  skromnejším hudobným designom,  a menším rozpočtom.   Na druhej strane treba uznať dobrú či excelentnú remeselnú úroveň produkcie, ktorá sa v segmente popularizujúcich filmov určite nestratí.

Filmová recenzia: Šťastný Lazzaro

Print Friendly

Titul: Šťastný Lazzaro/Lazzaro felice: Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko, SRN, 2018
Dĺžka: 125 minút
Réžia a scenár: Alice Rohrwacher
Kamera: Hélene Louvart
Strih: Nelly Quettier
Hrajú: Adriano Tardiolo, Agnese Graziani, Alba Rohrwacher, Luca Chikovani, Tommaso Ragno, Sergi López, Natalino Balasso, Carlo Tarmati, Pasqualiona Scuncia, Nicoletta Braschi a ďalší
Distribúcia: ASFK v SR od 6. júna 2019
Foto: ASFK

Synopsa

Magický artový film s vlčími motívami a metafora o hľadaní ľudského šťastia

MOVIE   REVIEW

Šťastný Lazzaro  je  v poradí  štvrtým  celovečerným hraným filmom autorskej dokumentaristky a hranej režisérky  Alice Rohrwacher, ktorý  na vlaňajšom MFF v Cannes získal cenu  za Najlepší scenár.

Ústredný hrdina  a zaujímavá  protikladná postava celého príbehu je charakteristikou  prostého a  zjednodušeného  – dobrosrdečne naivistického  prijímania reality  –  zrkadliacim čistotu duše bez predpojatí, zlých zámerov  a  hrozieb, ale taktiež s nedostatkom mentálnej obrany, s retardáciou  a so všetkými tendenciami pre potreby druhých šikanovať, využívať  a vykorisťovať.

I keď si morálny, čistý, a osud je  k  tebe nadmieru mierny, ty nikdy nepochopíš skutočnú tvrdú realitu, mechanizmy moci a väzby medzi vrstvami a osobami. Členovia komunity roľníkov v osade odrezanej od sveta vyžívajú núkané dobré srdce i čistotu duše. Je to však reťazec, aj oni sú využívaní, Lazzaro.

V civilizačne  zabudnutej lokalite sa objaví  polícia, sociálka, i daňoví úradníci, a je po výnosnom a dlhodobom sociálnom kšefte.  Zatknú šľachtičnú, ktorá sa priživovala na otrokárskom vidieku,  a na väzbách na patróna, v područí  ochrancov,  a v mikrosvete v časovej mimorealite,  i  v zlodejinách  vo  veľkom podvode na trhu s tabakom. Obyvateľov jej vidieckej usadlosti presťahujú do mesta až na  Lazzara, ktorý  sa medzitým stratil a v horúčke  spadol  zo skaly,  za čoho ho vyhlásili  predčasne za mŕtveho, neskôr ožije a zamieša kartami v osudovom finále tohto vidieckeho podobenstva.

Filmový príbeh vznikol podľa skutočných udalostí v Taliansku (1982), má skvelo prerozprávaný dej, zručne a citlivo vybrané lokality, dobrú kameru, vynikajúci casting, a neprehrávajúce herecké typy, čo je skvelou pozvánkou na skutočne artový zážitok v kine.

Evaluácia – G GROBER: 70 %

Powered by WordPress | Designed by: video games | Thanks to Wachdienst, Trucks and SUV